Keby mal chudnúť do nižšej kategórie,
asi by sa už celý rozpadol
V kalendári Medzinárodnej vzpieračskej federácie (IWF) je bláznivý apríl už niekoľko rokov tradične vyhradený pre majstrovstvá Európy. Dejiskom tohtoročného šampionátu starého kontinentu (od 11. do 21.4.) je, tak trochu netradične, Taliansko, presnejšie mestečko Lignano Sabbiadoro.
Prezident talianskej vzpieračskej federácie, a zároveň nový šéf európskeho vzpierania, Antonio Urso na oficiálnych internetových stránkach podujatia víta účastníkov slovami, že európska vzpieračská elita sa vracia na Apeninský polostrov po 34 rokoch. Pre obľúbené prímorské letovisko v provincii Udine je to mimoriadna udalosť, na význame jej pridáva i skutočnosť, že sa tam bojuje nielen o cenné kovy z majstrovstiev Európy, ale týždenný turnaj je zároveň európskou kvalifikáciou na olympijské hry v Pekingu.
Päť farebných olympijských kruhov láka aj slovenských vzpieračov, ale vďaka prísnym kritériám a obmedzeným účastníckym kvótam si môžu na cestu do rozľahlej krajiny za Čínskym múrom nárokovať na jednu, maximálne dve letenky. Vedenie Slovenského zväzu vzpierania obsadilo mužskú kategóriu maximálnym počtom ôsmich borcov, ktorých doplnila jediná žena, Lucia Trojčáková z Popradu (so vzpieraním však začínala v Družstevnej pri Hornáde).
O cenný vklad olympijských kvalifikačných bodov do slovenskej pokladne bude usilovať aj dvojica košických pretekárov, ostrieľaný reprezentant klubu VK Viktória Športhala Viktor Gumán (v kategórii do 77 kg) a člen Mestského klubu vzpierania a silových športov Richard Tkáč (do 85 kg). Keďže obaja nastupovali do svojich súťaží až v závere tohto týždňa, do Talianska cestovali s poslednou várkou slovenskej výpravy.
"Ideme autami, pretože to nie je až tak ďaleko, z Bratislavy asi šesťsto až sedemsto kilometrov," povedal nám 22-ročný Košičan Richard Tkáč, ktorého sme zastihli v pondelok, tesne pred odchodom do dejiska šampionátu. "My, s Viktorom Gumánom, cestujeme odtiaľto, jeho autom, pretože tam berie aj frajerku. Ja si aspoň užijem pohodlie na zadnom sedadle," mal Rišo pred cestou dobrú náladu. "Druhým autom pôjde Martin Tešovič s Ondrejom Kutlíkom. Ondrej berie do Talianska aj rodinu."
Ondrej Kutlík bude Tkáčovým spolubojovníkom v 85-ke, ktorá vyvrcholí v sobotu, aj keď v súťaži sa priamo nestretnú, pretože Richard bude vzpierať v béčku ráno o desiatej, zatiaľ čo skúsenejší Kutlík nastúpi na pódium až po 15. h v elitnej A-skupine. Tkáč, ktorý nahlásil do súťaže v dvojboji výkon 340 kg (o 8 kg viac ako osobný rekord), bude mať vo svojej skupine osem súperov, medzi ktorými nechýbajú aj zvučnejšie mená ako Ukrajinec Selivanov či Francúz Matam. "Mojím cieľom je poraziť päť súperov, s ktorými bojujeme o olympijské miestenky, teda dvoch Albáncov, Bielorusa, Lotyša a Španiela. Ukrajinci nás nezaujímajú, pretože tí už majú účasť na olympiáde zabezpečenú," vie Rišo, že tí, aj Francúz Matam, budú v B-skupine asi nad jeho sily. "Oni by boli asi v áčku, ale tam je počet pretekárov stále viac obmedzovaný, teraz tam bude štartovať, aj s Ondrejom, iba deväť borcov."
Takže o tímovej spolupráci nemôže byť ani reči. "O nej sa príliš nedá hovoriť ani vtedy, keď vzpierate spolu, v jednej skupine. Musíte sa sústrediť iba na seba. Až keď jeden skončí, môže tomu druhému, aspoň psychicky, pomôcť. Ináč to funguje v našej lige, kde je málo pretekárov, a súťaž v trhu či nadhode trvá desať minút, iné je to na majstrovstvách Európy, kde sa dvíha v jednej disciplíne aj štyridsať minút."
Richardov osobný rekord v dvojboji (332 kg) je ešte čerstvý, ako on vraví z "púťových" pretekov v úvode sezóny v Bobrove. Tohto roku si polepšil aj v nadhode, na 180 kg, v ligovej súťaži, iba trh (156 kg) má o čosi starší dátum, september 2007, a rodisko v thajskom Chiangmai počas svetového šampionátu. V Taliansku by sa absolvent košického športového gymnázia chcel opäť posunúť o niečo vyššie. "Hlavne v dvojboji. Forma vyzerá na to, že by som sa mohol zlepšiť, ale závisí od toho, či vydrží ľavé koleno, s ktorým mám posledné dva týždne problémy. Ani neviem, ako sa mi to stalo, zo dňa na deň ma však začalo pobolievať. Dá sa s tým dvíhať, ale sem-tam to bolí, raz viac, inokedy menej. Tréningy som preto nijako neobmedzoval, aj keď tesne pred šampionátom už neboli také intenzívne. Zmierňovať bolesť mi pomáhali nejaké lieky, i keď niekedy ani tie nemajú účinok. No pevne verím, že v sobotu, v deň súťaže, budem úplne v poriadku."
Aj hmotnostne, aby sa zmestil do svojej kategórie, lebo prísni rozhodcovia IWF neprižmúria oko ani nad gramom navyše. "Budem ešte chudnúť, dve kilá. Keď som sa v Košiciach pred odchodom vážil, mal som osemdesiatsedem." Ale to nie je problém ani v predvečer súťaže, Rišo vraj oželie jeden steak, a môže ísť smelo na váženie...
Do 77-ky, kde sem-tam v minulosti "padol", by si však teraz už netrúfal. "Keby som mal ešte raz toľko zhadzovať, asi by som sa už celý rozpadol. Momentálne mi 85-ka sedí, ale časom sa možno posuniem vyššie. Chcem však ešte urobiť nejaký výkon v osemdesiatpäťke. Ešte asi na to nemám vek, aby som išiel do vyššej kategórie, azda o tri-štyri roky, fyzické predpoklady na to mám. Už sme sa o tom rozprávali aj s trénerom, ale presadiť sa v kategórii do 94 kg nebude vôbec jednoduché, veď v posledných rokoch je to na vrcholných podujatiach najviac obsadená hmotnostná kategória," vraví slovenský reprezentant.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
