Košičan Vlado spomína na putovanie naprieč Vietnamom, krajinou, ktorá jediná dokázala vo vojne poraziť USA
Zabalzamovaného Ho či mina nevideli. Bol v Moskve na generálnej oprave...
Pred dvoma týždňami sme priniesli prvú časť spomienok Košičana Vlada na jeho putovanie krajinami juhovýchodnej Ázie. Spolu s piatimi cestovateľmi z nášho mesta a ďalšími Slovákmi ju absolvoval vlani v novembri. V prvej časti ponúkol niekoľko zážitkov z Laosu, kde po splavení časti rieky Mekong navštívil mestá Luangprabang a Vientian. Vladove spomienky sme prerušili v čase, keď nasadol do lietadla a čakal ho presun do Vietnamu. Dnes práve v tejto etape cesty jeho rozprávanie obnovíme.
Keďže Vietnam sme v histórii rubriky "na cetách" nenavštívili ani raz, na úvod ponúkame niekoľko základných informácií. V roku 1858 obsadilo juh krajiny Francúzsko a pričlenilo ho k svojim kolóniám v Indočíne. Počas 2.svetovej vojny sa dostali krátko k moci Japonci, no Francúzi sa definitívne stiahli až v roku 1954. Bol to následok porážky deväť rokov trvajúcej v tzv. indočínskej vojne, ktorú vyhral komunistický Viet Minch.
Tento režim ovládol sever krajiny, juh zas kontrolovali antikomunisti. Boje partizánov za zjednotenie krajiny pod "červenou zástavou" viedli v roku 1965 k ozbrojenému zásahu USA a začiatku vietnamskej vojny. Skončila sa v roku 1975 prehrou USA, odchodom jej vojsk a kapituláciou "juhu". V roku 1976 sa Vietnam opäť zjednotil, ale medzinárodné uznanie získal až v roku 1995, kedy došlo k aspoň čiastočnému otvoreniu svetu. Krajina však naďalej nesie názov Vietnamská socialistická republika a vedúcu úlohu v nej zohráva komunistická strana.
Namiesto bicyklov
milióny mopedov
"Do hlavného mesta Hanoja sme prileteli večer, preto sme hneď zamierili do hotela v centre mesta," spomína Vlado na zoznámenie s Vietnamom. "Už cestou sme si všimli, že päť miliónové mesto bolo plné motoriek. Obyčajných mopedov prevažne s obsahom 50 cm3, ktoré vystriedali bicykle. Lebo kým kedysi bol Vietnam krajinou miliónov bicyklov, teraz sú to motorky. Boli doslova všade a okrem celých rodín sa na nich vozilo všetko. Niekedy bol náklad aj trikrát objemnejší, než samotný dopravný prostriedok. Samozrejme, polovička ľudí nemala na motorku ´papiere´. Ale kto by kontroloval takú masu..."
Hanoj je nádherné koloniálne mesto, v ktorom prevládajú stavby s nádychom francúzskej architektúry. Okrem množstva udržiavaných jazierok a parkov je plné pagod a chrámov, takže turisti majú čo obzerať. "Navštívili sme aj miesta, kde žil Ho či min, ideologický vodca krajiny v čase ranného budovania socializmu i počas vojny s Američanmi. Stále je tam považovaný za boha. Chceli sme si pozrieť jeho nabalzamovanú mŕtvolu v mauzóleum, ale bolo prázdne. Práve v čase našej návštevy bol ´Ho´ na generálnej oprave v Moskve. Pozreli sme si aspoň jeho rezidenciu. Pekný komplex budov a parkov, kde v čase svojej vlády žil, meditoval a písal prejavy a riadil celú krajinu."
Ďalšou zastávkou na obhliadke mesta bol Chrám Literatúry z 10. storočia. Založil ho cisár Ly Thanh Tong a bol zasvätený mudrcovi Konfuciovi. Chrám pozostáva z komplexu budov v typickom ázijskom štýle, v ktorých dlhé storočia pôsobili a tvorili učenci. Neskôr tam bola zriadené prvá vietnamská univerzita, kde študovali len tí najlepší.
Odtiaľ sa turisti presunuli k pagode na stračej nôžke Chua Mot Cot. Je to zrejme najmenšia, ale zároveň najznámejšia pagoda v Hanoji. "Stojí uprostred jazierka s lotosmi, umiestnená na dva metre vysokom a meter hrubom pilieri. Legenda vraví, že vládcovi Ly Thai Tong, ktorý bol bez dediča, sa v týchto miestach vo sne zjavila bohyňa milosrdenstva, sediaca na lotosovom kvete a držiaca v náručí malého chlapca. Keď sa Ly prebudil, zbadal prosté dedinské dievča. Pochopil, že mu ju posiela bohyňa, preto sa s ňou oženil. Keď sa jej narodil syn, šťastný vládca dal z vďaky tomuto zjaveniu postaviť na tomto mieste pagodu. Mala pripomínať kvet lotosu, symbol čistoty." Pagoda, ktorú navštevujú turisti dnes, je len replikou. Originál z roku 1049 zničili v roku 1956 Francúzi.
Srdce hada na zjedenie
"Večer sme sa všetci rozhodli, že na druhý deň si urobíme výlet do Halong Bay. Vstávali sme už o štvrtej, aby sme tých vyše 200 km cesty mirobusom zvládli čo najskôr. Cestovali sme asi štyri hodiny, ale stále to za to." Halong Bay leží v Bacboskom zálive na pobreží, kde je roztrúsených okolo 1 700 rôzne veľkých ostrovčekov. Väčšina trčí z vody ako zuby a nesie aj pomenovanie Dračie skaly. "Ostrovčeky sú krásne členité, mnohé s jaskyňami. Do niektorých sa vchádza peši, iné je možné navštíviť iba po vode. Medzi jednotlivými ostrovčekmi denne premáva okolo 500 lodiek s turistami a my sme sa povozili tiež."
Okrem iných Slováci navštívili ostrov, na ktorom je jedna z množstva fariem na pestovanie perál. Vietnam je totiž ich svetoznámy vývozca. Farmy fungujú ako iné tohto druhu. Do lastúr perlorodiek sa "naočkujú" zrnká prachu, ktoré sa časom obaľujú perleťou. Samozrejme, dôležitá je stabilná teplota vody a v nej dostatok živín, aby mali lastúry zabezpečený prísun stravy. Na konci "výrobného procesu" sa perlorodky otvoria, perly pozbierajú a po triedení putujú na ďalšie spracovanie. Okrem tejto videli Slováci aj iné farmy, napríklad krabiu či rybaciu. Všade sa dali výsledky "chovu" ochutnať a boli to skutočné delikatesy. Najmä vďaka typickému ázijskému koreniu, z ktorého mnohé druhy na náš európsky trh ešte iba prenikajú.
Jednou z najznámejších atrakcií v Halong Bay je špeciálna hadia reštaurácia. Tí najodvážnejší turisti tam môžu zjesť ešte "bijúce" srdce práve usmrteného hada, ktoré zapijú ešte "teplou" haďou krvou a žlčou. Menej "hladní" si môžu dať pálenku z opice, varana komodského či havrana. Všetky tieto zvieratá sú tam naložené v alkohole vo fľašiach. Turistami vyhľadávanou je aj dedinka Ba Trang, kde sa vyrába povestná vietnamská keramika. Kým tam stojí aj ten najdrahší kus iba pár dolárov, v Európe ho dostať až za 20-násobok ceny.
Celá oblasť Halong Bay zaznamenáva v posledných rokoch prudký rozvoj. Hoci to znie zvláštne, táto časť Vietnamu sa stáva vyhľadávanou svetovou turistickou destináciou. Budujú sa tam kvantá nových hotelov na špičkovej úrovni, vzmáhajú sa služby. Možnosť investovať v tejto rekreačnej oblasti dostal aj zahraničný kapitál. "Na propagáciu krajiny vo svete sa používajú hlavne zábery z Halong Bay. Celé toto územie je zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Máloktorý turista, ktorý navštívi Vietnam, vynechá na svojich cestách túto destináciu..."
Cestou späť do Hanoja sa Slováci zastavili v manufaktúre, kde pracujú výlučne vojnoví veteráni - invalidi. Tých sú v krajine desaťtisíce a vďaka nevybuchnutej americkej munícii v džungli k nimi ďalšie stovky pribúdajú ešte aj dnes. Z veku mnohých robotníkov sa dalo vydedukovať, že o niektorú zo svojich končatín, neraz aj o dve, prišli ešte ako deti... "Bolo neuveriteľné, akí sú tí ľudia bez nôh či bez rúk zruční. Vytvárali rôzne umelecké predmety z kameňa, dreva i textílií. Väčšinou to boli suveníry pre turistov. Tých manufaktúr, kde sú zamestnaní vojnoví invalidi, sú vo Vietname desiatky..."
Jeden kráľ - 500 konkubín
Večer, po návrate do Hanoja, nečakal Vlada s partiou spánok, ale nočný presun vlakom na juh do mesta Hue. Počas neho Slováci prekročili 17. rovnobežku, ktorá kedysi tvorila demilitarizovanú zónu. Dlhé roky oddeľovala severný komunistický Vietnam od južného, podporovaného "západom". Po vietnamskej vojne a spojení oboch "polovíc" bola 17-rovnobežka už iba obvyklým zemepisným pojmom...
"Bola to veľmi strastiplná cesta," spomína Vlado. "Nie preto, že sme cestovali v spacom vagóne, kde bolo v kupé šesť drevených priční a na prikryte deka. Problém bol v klimatizácii, nastavenej na ´plné pecky´. Hoci vonku bolo príjemne teplo, nejakých 30 °C, v našom vagóne bola strašná ´kosa´. Snažili sme sa sprievodcu presvedčiť, aby ju stlmil, ale nedal si povedať. Hoci sme na seba naobliekali takmer všetko, čo sme mali, celú cestu sme drkotali zubami od zimy. Mnohí z nás sa ani poriadne nevyspali..."
Hue je bývalé kráľovské mesto a kým fungovala Indočína (do roku 1945), aj hlavné mesto Vietnamu. Známe bolo ako náboženské, kultúrne a vzdelanostné centrum krajiny, a vďaka množstvu historických pamiatok sa v roku 1993 dostalo do zoznamu UNESCO. Najznámejšia je mestská citadela, ktorá leží na brehu Voňavej rieky (Song Huong). Ide o akési mesto v meste, postavené v roku 1832, v ktorom odvtedy žilo 13 kráľov dynastie Nguyen.
"Citadela je obkolesená šesť metrov vysokými hradbami, ktorých obvod je 10 km. Dnu sa dá vstúpiť iba jednou z desiatich brán, a to mostom ponad vodnú priekopu. Každá ďalšia brána slúžila kedysi inému účelu. Jedna bola vyhradená kráľovskej rodine, iná hosťom, ďalšia slonom... Dominantou citadely je 37 metrov vysoká Vlajková veža, ktorá bola niekoľkokrát zničená a potom postavená. Ešte aj teraz vidieť v múroch stopy po guľkách z vietnamskej vojny." Deväť posvätných kanónov symbolizuje ochrancov paláca i kráľovstva a nikdy nesmeli slúžiť k boju. Predstavujú štyri ročné obdobia a päť základných elementov: zem, vodu, oheň, drevo a kov.
Vo vnútri citadely je Cisárske mesto, ktoré pôvodne obsahovalo približne 150 palácov a ďalších budov. Jeho stavbu začal prvý cisár dynastie Gia Long v roku 1804 a dokončil Minh Mang v roku 1833. Za ten čas sa v meste vystriedalo 13 panovníkov. Medzi najznámejšie stavby citadely patrí Pavilón piatich Fénixov, kde zvykli cisári obedovať s návštevami alebo Palác najvyššej harmónie, kde sa konali kráľovské audiencie a korunovácie. Teraz tam stojí pôvodný kráľovský trón. Paláce, vyčlenené súkromiu cisára, tvorili tzv. Zakázané mesto. Vďaka bombardovaniu v roku 1968 sa z neho veľa nezachovalo. "Je známe, že každý z kráľov mal 300 až 500 konkubín, teda mileniek. Každá, ktorá sa ňou stala, musela ostať bývať v paláci až do smrti. Strážili ich, ako to bolo všade vo svete, vykastrovaní eunuchovia. Mimochodom, z histórie je známe, že niektorí králi dynastie Nguyen boli homosexuáli..."
Na tomto mieste Vlado svoje spomienky preruší. Ak chcete vedieť, čo ďalšie na svojom putovaní po Vietname zažil a videl, nalistujte si túto stranu aj o týždeň. Okrem iného sa dozviete, čo robili králi s robotníkmi, ktorí im postavili hrobku, aké netradičné skrýše využívali Vietnamci počas vojny s Američanmi či aké dve zvieratá, naložené v liehu, si Vlado priniesol z Vietnamu ako pamiatku.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
