Poráčskej doline. Ďalšie podzemné priestory zatiaľ nie sú preskúmané a popísané. Neďaleko Šarkanovej diery našli jaskyniari zo Správy Národného parku Slovenský raj ďalšie jaskyne.
PORÁČ. Na rozdiel od Slovenského raja, kde speleológovia preskúmali a zmerali viac ako 350 jaskýň, je Galmus neprebádaným územím. „Pôsobila tu skupina zo Sloviniek, ale rozpadla sa. Sú tu známe jaskyne, uvedené aj v zoznamoch, ale vieme o nich veľmi málo. Najznámejšia je Šarkanova diera pri Poráči a Homološova jaskyňa nad chatou Čierny bocian. Okrem nich sa v zozname jaskýň uvádza okolo 30 ďalších, ale nič viac sa o nich nevie," hovorí František Miháľ zo správy národného parku, ktorý sa Galmusom zaoberá od roku 2005.
Ťažké začiatky
Miháľ vychádzal z údajov zo Správy slovenských jaskýň a dostupných publikácií. „Boli tam len názvy jaskýň a katastrálne územie. V teréne som našiel jaskyne, ale nevedel som ich priradiť a zistiť, či sú v tom zozname," opisuje prvotné ťažkosti.
V jeden z nedávnych víkendov víkend spolu s kolegami zmapoval štyri jaskyne v Poráčskej doline. Podľa mapy našli jaskyňu Suchá diera a neďaleko nej ďalšie štyri. Tri z nich pomenoval jednoducho ako Suchá 1, Suchá 2 a Suchá 3. Štvrtá je špecifická svojím tvarom, špirálovite sa zatáča a klesá do podzemia, preto ju F. Miháľ nazval Špirálka.
Rozsiahle podzemné priestory
Všetky jaskyne sú pomerne veľké. „Rozmery ma prekvapili. Napríklad Suchá 1 má vchod vysoký 5 metrov a široký do dvoch metrov. Suchá 2 je dlhá asi 15 metrov, so šírkou do 2 metrov a výškou 1 až 2 metre. Je to veľmi pekný kanál, na ktorom vidieť, ako ho tvarovala voda," hovorí F. Miháľ. Tretia jaskyňa sa po sto metroch zužuje tak, že človek sa ďalej neostane. Zdá sa, že to nie je jej koniec. „Dovnútra vletel netopier a letel si ďalej, takže jaskyňa určite pokračuje," myslí si jaskyniar.
Zaujímavá Špirálka
Miháľ prezrádza spôsob, ako objavuje jaskyne: "Šlapem terén a pokrývam ho." Jeho očiam neušla ani skalná stena, pod ktorom našiel škáru, vyčistil ju konárom a vopchal sa dnu. Bola to jaskyňa, ktorú podľa jej tvaru nazval Špirálka. „Je to vyložene „plazivka". Špirálovite klesá dole, zatáča sa do podzemia. Prešli sme asi 30 metrov, v závere sa strop znižuje a jaskyňa zrejme pokračuje ďalej. To je vyslovene to, čo vytvorila príroda. Ak chcú jaskyniari objaviť viac, musia zobrať čakan, lopatu a hrabať ďalej," vraví F. Miháľ. V priebehu jedného dňa stihli prejsť všetky štyri jaskyne, na druhý deň ich zdokumentovali a zmerali.
Nie pre verejnosť
Jaskyniar zdôrazňuje, že popísané jaskyne nie sú prístupné verejnosti. „Nie sú až také atraktívne pre verejnosť, nie je tam veľa kvapľovej výzdoby. Zaujímavé sú skôr z archeologického hľadiska," dodáva.
V niektorých z nich bolo vidieť stopy po hľadačoch pokladov. Aj preto jaskyniari opatrne informujú o svojich nálezoch, nechcú prilákať vykrádačov jaskýň. Okatým príkladom ich činnosti je Medvedia jaskyňa v Slovenskom raji, kde kedysi voľne ležali lebky jaskynného medveďa so zachovaným chrupom. Dnes ich niet, vykrádači jaskýň vzali všetko, čo má na burzách či čiernom trhu nejakú hodnotu.
MONIKA TOPORCEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
