Cez obrazy Milana Špaka môžeme nahliadnuť do jeho vnútorného chrámu a zažiť pokoj
Keď sa ponára do interiérov duše, pociťuje nekonečnú hĺbku večnosti
Krajina ako sakrálny priestor, to je videnie Milana Špaka. Cez jeho obrazy môže človek nahliadnuť aj do svojho vnútorného chrámu a zažiť ten pokoj, ktorý vyžarujú. S jeho vnútorným postojom sa môžeme stretnúť na autorskej výstave v Rotunde už od budúceho týždňa.
Milan Špak navštevoval rôzne výtvarné školy a po uzavretí štúdia prijal učiteľské miesto v Škole úžitkového výtvarníctva. Býva v drevenici v Hačave a po svojich svetobežných cestách počnúc Amerikou, Indiou, Nepálom, Anglickom či Írskom, sa rád ponorí do ozajstnej, prírodnej hmly, keď má všetko difúzne tvary a objekty sa vynárajú len pomaly a postupne.
Jedno z indiánskych prísloví hovorí: Keď ráno vstaneš, poďakuj sa za ranné svetlo, za svoj život a silu. Poďakuj za jedlo a radosť zo života. Ak nevidíš dôvod prečo by si mal ďakovať, dávaj vinu sám sebe.
"Ako by to vychádzalo z môjho srdca, v tom je povedané všetko," tak hlboko sa Milan Špak stotožňuje s predchádzajúcim citátom. Každý deň "cestuje" do svojho vnútra v meditačných prechádzkach prírodou, ktorá je mu taká blízka a má ju tak blízko. Ak priestor zahalí hmla, v interiéri lesa sa ponára do interiérov svojej duše, aby pocítil nekonečnú hĺbku večnosti. Taký les akoby skrýval skryté pravdy, ktoré sa aj u človeka vynárajú iba vtedy, ak kráča dopredu, za svetlom.
Na mnohých obrazoch Milana Špaka nájdeme stromy. Sú v rôznej farebnej kompozícii a z niektorých akoby zvučali tóny. "Strom je pre mňa symbolom vyrovnaného života. Hlavu má v oblakoch, ale korene pevne v zemi," vecne sa vyjadrí Milan. Fenomén hmly, svetelné efekty, ktoré rezonujú s prírodou, tečúce rieky, akoby sa za nimi skrývali bytosti, ktoré im dávajú život. Na obraze, ktorý autor nazval Spasiteľ, modrá bytosť v modrej ploche so široko roztiahnutými krídlami chce zharmonizovať nevedomosť či zmätok, kvôli ktorému často nevidíme čistotu a vesmírny poriadok.
Aj stromy majú auru
Každý strom má svoje biopole, tak ako ho má človek. A je celkom jedno, ak to nazveme inak, napríklad aura. Vzájomné prekrývanie biopolí vytvára z lesa vibrujúci celok, človeku privodzuje istú náladu. Vŕba sa odjakživa považuje za smutnú, jedľa za vznešenú, breza za veselú, lipa za komunikatívnu. Účinok stromu, jeho vplyv sa dá transformovať aj prostredníctvom obrazu. Stromy s previsnutými vetvami - vŕba, breza, buk, osika - vyvolávajú nostalgickú náladu. Oválna koruna borovíc, dubov a líp inšpiruje k rozjímaniu. Guľatá koruna javora, jaseňa a jablone zvyšuje činorodosť.
V cykle obrazov nazvaný "ajkrajiny" sa objavujú postavy. "Každý, kto si ho pozrie, sa môže stotožniť s postavou, ktorá tam je. Postava vytvára v obraze príbeh, ale ten je otvorený vlastnej interpretácii diváka," priblíži tento motív autor.
Otvorené vedomie
Proces tvorby môže byť rôzny a aj motívy tvorcu sú všelijaké. Milan Špak sa nerozpakuje priznať, že pred maľovaním si celkom cielene a vedome privodzuje stav otvoreného vedomia. Niekedy prichádza sám od seba, myšlienka na Boha je spojená s prvým dotykom štetca. "Chcel by som byť štetcom v rukách Boha. Ale musím ešte všeličím prejsť, ak chcem, aby sa tak stalo," priznáva Milan.
S duchovnými zážitkami Milan Špak spája aj noc strávenú v lese: "Je to niečo ako dar, keď je človek zrazu akoby nahý, je tu len on a ticho. Také ticho, z ktorého môže začuť hlas svojho vnútra." Chvíľami môže vnímať aj bzukot, piskot, kvákanie, pišťanie, trilkovanie či húkanie, aj keď je zahrabaný v spacáku s očami upretými na kosák Mesiaca alebo akurátny spln. Ráno sa prejde po zarosenej tráve a občas sa ponorí do rieky. V tom všetkom je očista, ak to chce človek takto prijímať a ešte aj hlbšie rozvíjať v niektorom zo svojich rozjímaní.
Pravda ako potrava duše
Morálne posolstvo Milana Špaka je spojené s osobnou skúsenosťou: "Od detských rokov som som za daždivých dní prenášal dážďovky z asfaltu do trávy. Mám pocit vďačnosti ku všetkému, čo nás obklopuje, prieči sa mi každé plytvanie, každé zneužívanie čohokoľvek. Je to neúcta k darom Zeme. Základné náboženské a etické postoje akými sú pokora či vďačnosť treba kultivovať. A začať treba od seba."
V mnohých dielach súčasných maliarov sa vyplavuje taký pohľad na svet, kde z kontrastov dobra a zla vyčnieva iba to negatívne, ktoré potom žiari všade, kde sa obraz s podobným motívom dostane. U Milana Špaka nenájdeme nič, čo by nevibrovalo čistým vnútorným pohľadom a zážitkom. Je v nich skrytá pravda, ako potrava duše.
Košice navštívi Brandon Chua Chee Hiang zo Sinagpúru
Všetko sa dá vyčítať z tabuľky narodenia pomocou metódy ba-zi
Brandon Chua Chee Hiang (čítaj čua) je skromný, celkom nenápadný muž a napriek tomu (alebo možno práve preto) sa mu podarilo rozšíriť metódu ba-zi tak, že dnes ho v Singapúre, kde žije, vyhľadáva veľmi veľa ľudí. My však nie sme v Singapúre, a predsa sa môžeme stretnúť s metódou, s ktorou pracuje Brandon. Už po druhý krát navštívi Košice, aby od 7. do 27. apríla rozvíjal znalosti ľudí, ktorí o to majú záujem.
Brandon bol pôvodne riaditeľom v komerčnej firme, ale pred piatimi rokmi sa lukratívneho miesta vzdal a dnes sa profesionálne venuje iba feng šuej, do ktorej patrí aj metóda ba-zi. Cez túto metódu našiel odpovede na otázky, ktoré ho trápili a naučil sa byť lepším človekom. "A tiež lepšie žiť svoj život," dodáva s ázijskou skromnosťou. "Zmenil som aj svoje postoje. Keď som bol mladší, mal som okolo seba veľmi veľa priateľov, stále okolo mňa krúžilo veľa ľudí a ja som sa každému snažil vyhovieť. Ba-zi ma naučilo, že svoje úsilie mám sústrediť na určitú, konkrétnu vec a mám vyselektovať aj ľudí vôkol seba, aby som zbytočne nemrhal čas."
V metóde ba-zi sa vychádza z tabuľky narodenia a znalci z nej dokážu vyčítať veľmi veľa vecí. Medzi takých patrí aj Silvia Gerecová z Košíc, ktorá sa feng šuej venuje už 10 rokov. Metódou ba-zi sa dajú analyzovať vzťahy k rodičom, partnerovi, súrodencom, priateľom, ale pomáha pochopiť aj vlastné jedinečné schopnosti a danosti, ktorými človek disponuje. Ľudia sa často zaujímajú o financie, ako im bude slúžiť zdravie, či budú mať dosť sily a prostriedkov na vykonanie svojich plánov. Existuje množstvo detailov, ktoré súvisia s konkrétnym človekom. Netreba sa pýtať, tabuľka narodenia obsahuje také prvky, o ktoré sa dá opierať. "Je veľmi dôležité, aby človek hlbšie spoznal sám seba a v tom pomáha práve výklad pomocou tejto metódy," prízvukuje Brandon spolu so Silviou.
Tento typ predpovedania často používajú majstri v Číne, aby nahliadli do osudu v budúcnosti. K tomu sú potrebné piliere šťastia. Spravidla sa vypočítava desať pilierov, ktoré sú rozdelené na desaťročia. Tu sa dozvieme aké obdobie čaká práve na nás. Analyzuje sa v kombinácii so znamením čínskeho zvieratníka a piatich živlov. Hlavným zmyslom tejto metódy je, aby sa človek dokázal vyvarovať obdobiam, ktoré sa javia ako nežičlivé a povzbudil sa tam, kde ho čaká čas šťastia.
Metódou ba-zi sa dá vypracovať veľmi kvalitný horoskop. "Každý horoskop svieti na človeka inak," povie Brandon, keď má porovnať horoskop podľa vyžarovania planét a metódy ba-zi, ktorú úspešne vybrusuje a dosiahol v nej majstrovstvo.
A na záver malý poučný príbeh: Istému mužovi ešte skôr, ako sa stal zakladateľom starobylej čínskej dynastie, podľa tabuľky ba-zi predpovedali, že bude vládnuť. A naozaj, stal sa panovníkom. Tento muž prikázal, nech mu nájdu všetkých, ktorí majú rovnakú tabuľku ako on. Bolo ich 20 a podľa tabuľky vládnuť mali všetci. Vládca dynastie sa cítil ohrozený a dal príkaz, aby všetkých pozabíjali. Bol medzi nimi aj prostý muž, ktorý sa staral o včely, bol ich vládcom. Panovník pochopil, že človek nemusí vždy vládnuť iba ľuďom a že aj tí, ktorí majú rovnakú tabuľku, nebudú robiť tie isté veci a nebudú mať rovnaký život.
Riasa wakame sa môže variť alebo vysušiť a pomlieť
Je bohatá na vápnik, tiež vitamínu B a C
Používanie morských rias vo výžive má tisícročné tradície, aj keď sa viažu skôr k Číne alebo Japonsku. V minulosti boli riasy divokou zeleninou, dnes ich pestujú na veľkých plochách v zálivoch hlavne v Japonsku.
Užívanie morských rias ideálne vyrovnáva súčasný spôsob výživy, v ktorej sa bohato používa cukor, biela múka a iné minerálovo chudobné potraviny. Riasy okrem iného viažu ťažké prvky v črevách a menia ich tak, aby ich telo mohlo vylúčiť. Jedna z najpoužívanejších rias v orientálnych krajinách je wakame, aj keď u nás ju pozná iba málo ľudí.
Wakame je doma v japonských vodách a darí sa jej len tam, kde sú pohyblivé morské prúdy. Zber je pomerne náročný, prebieha z člna pomocou tyče alebo háku, ktorý je pripevnený na lane. Otáčavým pohybom ju zberač uvoľní z kamenistého dna. Ak by sme sa ocitli na bežnom japonskom trhu, mohli by sme si wakame kúpiť ako čerstvú zeleninu. K nám sa však dostáva iba v sušenom stave.
Wakame sa pomerne krátko varí a ak sa vysuší v rúre, dá sa rozdrviť na prášok. Je to riasa bohatá na vápnik, obsahuje veľké množstvo vitamínu B a tiež vitamín C. Ak sa varí s inými potravinami, zmäkčuje ich vlákna, preto je osožná tam, kde sa vyžaduje dlhší var, napríklad pri strukovinách. Má podobné vlastnosti ako známejšia riasa kombu.
Niektoré spôsoby veštenia nám môžu pripadať ako čudné
Kohút veštil svadbu, špendlíky božiu vôľu
Veštenie bolo od pradávna súčasťou života a v minulosti mu ľudia podriaďovali aj životy. Používali sa najrôznejšie techniky a nech nám dnes pripadajú akokoľvek čudné, praktizovali sa.
Starí Gréci s obľubou predpovedali budúcnosť pomocou kohúta. Táto veštba prebiehala tak, že okolo kruhu, ktorý bol nakreslený na zemi, napísali písmená podľa abecedy. Ku každému písmenku nasypali niekoľko zrniek obilia a na túto plochu vypustili kohúta. Veštec si potom všímal, pri ktorom písmene kohút zobal, čo bolo východiskom na rozvíjanie veštby. V Rusku sa tento zvyk udržal až do 19. storočia. Tu sa takto veštilo mladým dievčatám. Pomocou kohúta sa dalo zistiť, ktorá sa prvá vydá. Po obvode kruhu neboli písmená, postavili sa tam vydaja chtivé devy. Podľa toho ako kohút kráčal, sa určovalo poradie vydaja.
Akutomantia je výraz, ktorým sa označuje veštenie podľa ostrých predmetov, teda pomocou špendlíkov a ihiel. Po prvýkrát sa dozvedáme o týchto procedúrach z knihy Pekelný slovník od Collina de Plancyho z roku 1818. Používalo sa sedem obyčajných špendlíkov a jeden s čiernou hlavičkou. Autor popisuje aj postup: chytíme všetky špendlíky a hodíme ich na stôl všetky odrazu. Vzniknú rôzne obrazce, ktoré môžeme voľne vykladať, ale predsa platia isté zásady. Zvislá línia vyjadruje prozreteľnosť a božiu vôľu. Vodorovná línia označuje osud. Krivka ohlasuje meškanie. Prerušená čiara cestu. Šikmé línie okľuky. Vodorovné čiary peniaze. Čierna hlavička na špendlíku znamená ženu, špička muža.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
