TLAČOVÝ ZÁKON JE POHROMA, EŠTE VAČŠIA TÍ, ČO HO PRIJALI
Po Veľkom Slavkove a Čiernej Vode je tlačový zákon tretí nápis, ktorý raz bude svietiť na pamätnej doske tejto vládnej koalície. Podaril sa jej neskutočný manéver; prijala legislatívu, ktorá je horšia ako archaický predchodca z roku 1966. Klobúk ide až na zem.
Keďže o obsahu zákona a priebehu schvaľovania v NR SR bolo napísané akurát dosť, pozrime sa radšej na pohnútky a mentalitu ľudí, ktorým patrí metál za zásluhy. Zákon o tlači necháva nahliadnuť medzi črevá tohto spolku ešte viac a hlbšie, ako vyvlastňovacie manévre či nájazdy na zdravotné poisťovne a správcovské spoločnosti.
Absolútne neakceptovateľné!!
Najmenšiu pochybnosť neznesie leitmotív. Tým je, že "budeme trvať na prísnom tlačovom zákone, pretože to, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde, je absolútne neakceptovateľné" (Robert Fico). Je mimo diskusie, že právo na odpoveď podľa Maďariča vyrástlo z protestu, že "to je už prakticky nenormálne, čo dokážu médiá vyprodukovať na adresu vlády", resp. z rozhorčenia, že "z väčšiny médií sa stala politická opozícia tejto vlády, čo je absolútne neúnosné". A tak dookola vláda, vlády, vláde. Eventuálne koalícia, koalície, vo všetkých pádoch. To je aj dôvod, prečo sa nedalo prijať Lipšicov pozmeňovací návrh, ktorý by právo na odpoveď vzal ústavným činiteľom. (Aj tak by zostal zákon zlý ako dôsledok akéhosi quasi kompromisu, že v opozícii rástla chuť hlasovať za Lisabonskú zmluvu.).
Nielen majster Fico, aj Maďarič, Číž, Jarjabek a ďalší zo Smeru sa "preriekavali" v tomto zmysle opakovanie. Komu by "orálna história" bola málo, nech si naštuduje platené agentúrne oznamy či "otvorené listy šéfredaktorovi" (predovšetkým SME). To je mäso: "Predseda vlády SR chápe, že opozičný denník SME s radosťou uverejňuje názory samozvaného politológa Mesežnikova". A tak podobne, a tak podobne. Autogramy pod tieto zúfalstvá dávali dve hovorkyne. Boli ich také vagóny, že ani prekladisko v Čiernej nad Tisou by kapacitne nestíhalo spoluprácu s Glendovou a Kližanovou-Rýsovou. Jedine SITA a TASR.
Reťazenie protestných vyhlásení, či dokonca uznesení (!!), akože "vláda opakovane konštatovala neuveriteľný nárast nepravdivých a škandalizujúcich informácií (...)", je najjasnejším symptómom choroby. "Nevídané v Európe" nie je to, že "médiá tvoria politickú opozíciu vládnej koalícii" (to je bežné ako ktoré médium), ale Ficova obsesia (resp. jeho rozumom opustených hovorkýň) a frekvencia. Štatistiky nie sú k dispozícii, ale autor dáva tri mesačné príjmy na to, že tento požehnaný predseda vlády sa vyjadril za rovnaké obdobie k médiám častejšie, ako všetci jeho kolegovia v Európe dohromady. Odtiaľ povstal nový tlačový zákon, nie z programového vyhlásenia, kde ho majú zapísaný. To dokázali aj všetky bývalé vlády.
Krédo predsedu Fica
Zloba a nekonečná vzťahovačnosť sa natáčali do takých extrémov, že napr. "SME, Pravda a TA 3 sa správajú ako prostitútky" preto, lebo "v mene peňazí za reklamu od správcovských spoločností vytvorili umelý spor" (akože okolo nejakej analýzy medzi ním, Ficom, a Tomanovou). Na takúto unikátnu zmes dezorientácie a paranoje, že "hlavný súboj, ktorý dnes prebieha na slovenskej politickej scéne (...), je súboj medzi vládnou koalíciou a médiami" (Fico), sa nabalila tradičná vášeň zregulovať všetko, čo sa hýbe.
Iste, vášeň je jedna vec a úplne iná politické rozhodnutie, ktoré je v demokracii problematickejšie ako v komunizme. (Videli sme v parlamente, Csáky raz dostane v Smere vlastnú bustu.) Ale správny boľševik sa limitov nezľakne. Tu je bod prekročenia hranice: "Nebudem nikdy tolerovať svojvoľné a politicky zreteľne motivované zneužívanie slobody prejavu". Toto si treba zapamätať, lebo vidíme kritické miesto, cez ktoré už všetci iní politici, ktorým sa informovanie o sebe tiež nepáči, neprejdú. Zháčia sa a cúvnu. Nie tak Fico. Nemožné neexistuje. Pamätáte na toto? "Slovenská vláda nebude tolerovať a akceptovať, aby niekto prekračoval hranice štátu a zneužíval súkromné návštevy..." Alebo: Ak niekto bude zdražovať pred eurom, tak "právne predpisy zagarantujú, že to bude trestný čin".
Tu je životné krédo predsedu vlády ako na dlani: Ľudia si prekračujú hranice, zdražujú či dokonca horribile dictu PÍŠU ako chcú. Len tak, ako ich napadne. No toto?? Zatrhneme im to.
Figový list
K leitmotívu a politickému rozhodnutiu bol nezbytný ešte jeden doplnok - figový list. Na zakrytie toho i onoho. Ten, ktorý objavili, že "je to predovšetkým o bežných ľuďoch a o ich základnom ústavnom práve na slobodu prejavu", je taký komický a deravý, že nechal obnažené celé prirodzenie Smeru. V plnej dĺžke i hrúbke. Majú sa za čo hanbiť.
"Právo na odpoveď rozširuje slobodu slova na všetkých občanov Slovenska", tvrdí Miroslav Číž. A ideologický garant Maďarič myšlienku rozvinul, že "ak by tlačový zákon zostal bez práva na odpoveď, znamenalo by to, že niekoho umlčíme". Po prvom šoku z poznania, že sloboda slova tu doteraz nebola (ak sa má "rozšíriť na všetkých" až teraz), už človeku cvakne: Títo nešťastníci zo Smeru si poplietli slobodu slova s povinnosťou majiteľov médií poskytnúť na vyjadrenie komukoľvek priestor. Teda za podmienky, že "bežný občan" nadobudne subjektívny dojem, že bol urazený či utrpel ujmu na niečom.
Toto je taká demencia, že od tlakovej vlny sa zrúti parlament. Sloboda slova znamená právo slobodne šíriť, vyhľadávať a prijímať informácie. Sloboda slova nie je právo vystúpiť v "primetime" na Markíze, ak si zmyslíte, že máte čo povedať. Panebože. To, že "Ústava SR nepriznáva slobodu prejavu iba úzkej skupine zástupcov médií, ale každému občanovi na Slovensku" (Číž, Maďarič), neznamená základné ľudské právo na publicitu a verejný priestor, ale "iba" garanciu štátu, že šíriť (prijímať, vyhľadávať) informácie môžete bez obáv, že vás napr. zatknú či nejako postihnú. Existuje aj právo na prácu, ale ani jednoduchý volič Smeru ho nestotožňuje s povinnosťou akéhokoľvek zamestnávateľa ho prijať do zamestnania. Tak prečo, súdruhovia?
Kolosálne osprostení
Títo experti z "drevného" socializmu sa zaplietli do tej miery, že figovým listom už ani neprikrývajú to, čo zamýšľali zahaliť, ale začali kázať o "nastolení plurality názorov v médiách", čo "ocenia aj čitatelia" (v parlamente to viacerí spomínali). Vysvetľovať im, že na pluralitu názorov, presne tak ako trvanlivého pečiva, alebo bryndze, máme trh, je, každý uzná, po tomto priebehu zbytočné. Možno keby angažovali za poradcu pre médiá Tomanovej psa, ten by po detoxikácii (mali ho kedysi otráviť) azda porozumel. Pochopiť, že nie všetky práva, ktoré pozná ústava, sú naplniteľné takpovediac na sto percent, že sloboda pohybu neznamená právo na letenku do Austrálie, iba možnosť si ju kúpiť, že pre novinárov je sloboda slova pracovný nástroj, atď, atď, no to je vysoké pre ľudí, čo vládnu v tejto džamahíriji.
Tlačový zákon a diškurz okolo neho ukázal predovšetkým na úpadok politiky vo viacerých rozmeroch. Kolosálne osprostenie vykonávateľov moci patrí vo vitríne na rovnako čestné miesto ako Csákyho chrbtová kosť.
PETER SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
