MARIÁN KIZEK, marian.kizekkorzar.sk

Nedávno oslavoval šesťdesiatku, no zrejme málokto by ju Jankovi Lehotskému hádal. Je skvelý šoumen, čo východniarom potvrdil na viacerých plesoch alebo aj na decembrovom koncerte jeho Modusu v Košiciach. Uplynulý rok mu vyšla výberovka Čierno-biely svet a už onedlho by sa mal na pultoch objaviť jeho sólový album, kde budú najmä balady. Televíznym divákom sa v nedávnej dobe pripomenul účinkovaním v jojkárskych reality šou Hviezdy na ľade a Celebrity Camp. Okrem toho hrá aj na divadelných doskách brata Juraja Kukuru v hre Rodinná slávnosť.

Pred štyrmi rokmi ste nám na Okey lete v Poprade povedali, žeby ste boli maximálne šťastní, keby na turné Modusu vystupovali aj Meky Žbirka a Marika Gombitová. Lenže odvtedy ju na vystúpenie neprehovoril nikto...

- Toto je stále moja a vlastne nielen moja veľká túžba, aby sa toto spomienkové turné uskutočnilo. Zatiaľ sa mi to podarilo len s Mekym, s ktorým sme si minulý rok zahrali a zaspievali na jeho turné 7 skladieb zo zlatej éry Modusu. Tá spolupráca sa neustále prehlbuje a možno už v dohľadnej dobe urobíme spoločné turné. Presvedčiť Mariku však bude problematickejšie.

V čom je vlastne problém, aby ste presvedčili Mariku, k návratu na pódiá?

- Okrem Kamila Peteraja, ktorý s ňou je občas v kontakte, je s Marikou dosť ťažká komunikácia. Nielen ja, ale aj mnoho ďalších ľudí, sa k nej jednoducho nevie nijako dostať, lebo nekomunikuje. Mňa to svojim spôsobom už ani neprekvapuje, ak jej to tak vyhovuje, asi to tak má byť. Ak bude Marika chcieť, veľmi rád ju kedykoľvek navštívim, no ak nie, život pôjde ďalej aj bez toho. Žiaľ, aj keď som sa jej pokúšal dovolať a zablahoželať na meniny, či narodeniny, nedvíhala mi telefón. Podobné skúsenosti mali aj ďalší naši spoloční známi.

Ale zrejme nie vždy bola taká...

- To určite nie, kedysi som k nej chodil aj s kyticou. Na Vianoce som jej vždy doniesol kapustnicu, ktorú mala odo mňa stále rada. Posledné 3-4 roky sa k nej nedá dostať, a tak k nej ani nechodím. Poviem to tak, nechcem, aby sa tá dobrá polievka pred jej dverami pokazila, tak jej ju tam radšej ani nebudem nechávať.

V jednej z vašich najkrajších skladieb Zrkadlo rokov spievate o tom, ako sa vám roky do tváre smejú. Ako ale tak na vás pozerám, smejete sa skôr vy im...

- Tie roky sa nám môžu smiať, ale podstatné je, aby to bolo naopak a o to sa aj celú dobu snažím. Som dosť činorodý človek a aj preto som mal vždy čo robiť. Stále vyvíjam nejaké aktivity, skladám piesne, vystupujem na koncertoch, či plesoch a snažím sa aktívne žiť.

Minulý rok ste sa dvakrát mihli aj v seriáli Susedia. Veľa ste tam však toho nenahovorili...

- Akože nie? Povedel som predsa "do psej matere..." Bol som veľmi zanietený nejakým prenosom v telke a tak som potom povedal ten text. Aspoň som sa ho veľmi rýchlo naučil... (úsmev) A ešte som priniesol jedličku, to som sa tiež dosť namakal. Ale bolo to pre mňa príjemné osvieženeie v mojej "hereckej" kariére.

V decembri ste absolvovali po dlhých rokoch koncertné turné Modusu. Aké boli reakcie publika?

- Nemali sme žiadnu predkapelu a ani pokapelu. Možno to bola odvaha, lebo väčšina našich fanúšikov má už dosť dosť rokov na to, aby si na nás kúpili lístok. Sú to predsa len starší ľudia, keď som účinkoval v Hviezdach na ľade, tak som tým mojim fanúšikom radil, aby si kúpili okuliare a vedeli mi poslať SMS. Ale potešilo ma, že na nás chodili nielen rodičia, ale aj ich deti. Mali sme tam aj mnoho tínedžerok, tak to sa potom dobre pozeralo do publika.

Minulý rok ste oslavovali šesťdesiatku, to už je najvyšší čas, aby ste si zistili, kde je najbližšia pobočka Sociálnej poisťovne. Už ste si zisťovali, aký môžete dostať dôchodok?

- Odvody som poctivo platil a verím, že mi Sociálna poisťovňa nechá zo svojej rezervy z toho ich prvého piliera. Najmä za socializmu som dosť veľa platil, tak dúfam, že mi započítajú aj toto obdobie. Verím, že budem mať dobrý dôchodkový bod, aby som mohol žiť z toho, čo som si predtým predplatil. Je mnoho ľudí, ktorí sú podobný ročník narodenia ako ja a sa mi pred očami strácajú. Niektorí už aj zomreli, no uvidím ako ja dopadnem...

Akým spôsobom relaxujete?

- Najradšej sa venujem športu a to hlavne tenisu, keď sa dá, tak aj každý deň. V zime dosť behám v posilovni na bežiacom páse, aby som nebol v lete zadýchaný. Ani sa nedívam na displej, aspoň som potom prekvapený, koľko odbehnem. V posilovni máme aj televízor, tak sa pozerám skôr na to, čo beží v televízii.

Verejnosti sa pripomenuli, či už v Hviezdach na ľade alebo v Celebrity Campe. Pri vašej povahe ste účinkovanie v týchto nie príliš intelektuálnych šou zrejme inak ako dobrý žart nebrali...

- Bola to naozaj veľká sranda. Ten Celebrity Camp na Filipínach som bral ako také sympatické spoznávanie krajiny a ľudí okolo. Bol som síce vo Vietname, čo je síce rovnaká rovnobežka, ale to ešte bola za socializmu. Teraz to bol nádherný objavovací zájazd, videl som tam neuveriteľné množstvo ostrovov a krásnu prírodu. Ani s mojimi vedomosťami som nepredpokladal, že tam nejako budem excelovať, takisto to bolo aj s mojim krasokorčuľovaním. Nič som si od toho nesľuboval, dobre som sa zabavil a o to predsa išlo. Ak by ma ešte oslovili do podobných ľahkovážnych šou ako tieto, určite by som tam išiel. Veď život má byť určitým spôsobom aj zábava.

A neľutujete, že ste v Celebrity campe nevyhrali tých 5 miliónov?

- Ale kdeže. Už len tým, že som sa dostal na Filipíny, som vyhral. Spoznal som aj nových ľudí, najmä s Karolom Kučerom sme zostali dobrí kamaráti. Rozumieme si aj po hudobnej stránke, páči sa mi tvorba kapely Exit 40 a musím povedať, že na počudovanie hrá aj veľmi dobre tenis...

Ale určite nie lepšie ako vy...

- Sme zhruba na rovnakej úrovni... (úsmev) Ale dosť často ma chváli, že sa vraj zlepšujem. Neviem, či to je zo slušnosti, ale minule mi hovoril, že ani on toľko netrénoval v čase najväčšej slávy ako ja teraz.

Okrem tenisu ste známy aj tým, že jazdíte do vrchu. To máte podobný koníček ako pán prezident.

- To áno, nedávno sme spolu aj jazdili, hoci každý v inej kategórii aút. V tom aute je taký silný adrenalín, že človek je rád, keď sa dostane hore a vyjde z auta bez ujmy na zdraví. Ale už som jazdil aj na okruhu F1 a to bolo úžasné vyskúšať si, aké je to byť v koži jazdca formuly. To bola ozaj fantázia a skvelý zážitok.

Ozaj, čo počúvate z produkcie iných spevákov?

- Naposledy ma zaujal Roba Grigorov, keď naspieval Povedzme. Je to síce komercia, ale má tam výborný text a vzhľadom na to, že dlho nemal žiadnu novú skladbu, bolo to výborné. Zo speváčok sa mi páči Janka Kirscher, s ktorou som aj naspieval pieseň v Púpavách. A takisto Katka Kenchtová si drží svoj neponáhľajúci sa odstup od poslucháčov a tiež má zaujímavú hudbu.

* * *

Janko Lehotský

Líder Modusu verí, že mu Sociálna poisťovňa vypočíta primeraný dôchodok. Priznal sa nám, že za socializmu totiž platil vysoké odvody...

Citát: "Na Vianoce som Marike Gombitovej vždy doniesol kapustnicu, ktorú mala odo mňa stále rada. Posledné 3-4 roky sa k nej nedá dostať, a tak k nej ani nechodím. Nechcem, aby sa tá dobrá polievka pred jej dverami pokazila."

PROFIL

n narodil sa 16. 4. 1947 v Bratislave

n neskôr tam absolvoval Konzervatórium, odbor tanec

n patril k zakladateľom a doteraz je kľúčovou postavou skupiny Modus

n v zostave s Mekym Žbirkom a Marikou Gombitovou boli koncom 70-tych a začiatkoch 80-tych rokov minulého storočia najúspešnejšou kapelou v bývalom Česko-Slovensku

n jeho skladba Vyznanie, ktorú v Moduse naspievala M. Gombitová, bola uplynulý rok zvolená za slovenský Hit storočia

n je ženatý, má dcéru Elu a syna Juraja.

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári