VERONIKA ŠUTKOVÁ, EUGEN KORDA

Pred štyrmi rokmi odišiel do politického dôchodku a novinárom sa veľmi dlho vyhýbal. Na denník SME si bývalý prezident RUDOLF SCHUSTER našiel čas len s podmienkou, že sa vyhneme politike. Zaujíma ho stále, komentuje ju výnimočne. Napokon sa rozhovoril aj o tom, prečo je koalícia populárna, euro zradné a ako ho mrzia zhoršené slovensko maďarské vzťahy.

Nedávno ste predstavili ďalšiu knihu. Vlani ste boli na severnom póle. V dôchodku sa nenudíte.

- Mám taký pocit, že som viac zamestnaný ako predtým. Najlepšie by to vedela porovnať moja manželka a dcéra. Vedia, že doma neposedím. Teraz mám konečne možnosť pestovať svoje koníčky. Všetky zámery, ktoré som si pripravoval v minulosti, teraz môžem realizovať.

Prečo severný pól?

- Často som dostával otázky, prečo som sa rozhodol vymeniť horúcu Brazíliu za studený sever. Vzniklo to náhodne, keď som bol veľvyslancom Československa v Kanade. Kanaďania organizujú každé dva roky pre veľvyslancov letecké zájazdy na sever krajiny. Vďaka tomu som spoznal, aký krásny je sever za polárnym kruhom v letných mesiacoch. Začal som študovať, koľko ľudských životov stálo objavenie každého kúska zeme za polárnym kruhom. Tak som sa potom vybral na Aljašku a severný pól.

Kto vás na cestách sprevádzal?

- Väčšinou chodím sám. Na Aljaške ma sprevádzal môj priateľ Rudolf Ferko, lebo rodina ma nechcela pustiť samého. Ale na tie najnebezpečnejšie cesty som aj napriek tomu chodil sám.

Bez ochranky?

- Na zahraničné cesty som nechodil s ochrankou. Vždy som podpísal reverz. Spomínam si na príhodu pri vodopáde Brooks, kde sa lososy vracajú do materských riek. Ryby sa tam snažia prekážku prekonať, čo využívajú medvede. Skupina nemeckých turistov sa ma spýtala, ako sa dostanú k vodopádu. Je tam zakázané pohybovať sa, keď sú tam medvede. Ak sa dajú do pohybu, lesná stráž ich chráni, a turisti musia ísť na vyvýšenú plošinu. Povedal som im, nech idú so mnou. Nevedel som, že už bol vyhlásený zákaz pohybu osôb. Suverénne sme išli lesnou cestou, keď sa v zákrute objavili dvaja riadni macovia. Nemci sa otočili a chceli utekať. Zakričal som, nech stoja. Utekať pred medveďom je najväčšia chyba. Na prekvapenie Nemcov som vybral z brašne fotoaparát a urobil som si z medveďov unikátny záber, ktorý je aj v knihe Aljaška. Potom som povedal, že budeme postupne cúvať. Mali sme strach. Keď sme prišli k plošine, lesný strážca mi vynadal. Prijal som to s pochopením a ospravedlnil som sa.

Vedel, že ste exprezident?

- Nikto o tom nevedel.

Nikdy vás na ceste nespoznali?

- Nikdy som sa nepredstavoval ako prezident. Len raz ma spoznal americký novinár pri Čukotskom mori za polárnym kruhom. Prišiel a hovorí: 'Dobrý deň pán prezident, čo tu robíte?' Tváril som sa, že neviem, o čom hovorí, že som turista. 'Vy ste zo Slovenska, z Košíc a ste bývalý prezident,' povedal. Hovorím mu, že možno som len dvojník, ale rozhodne to nie som ja. 'Máte smolu, stretli sme sa v Sarajeve, pamätáte sa?' Už som vedel, že je koniec hry, tak sme si sadli. Chcel rozhovor. Spýtal som sa, či mi zaručí, že to zverejní, ako to poviem. Zaujímalo ho, prečo som prišiel na Aljašku. Rozhovor poctivo a pravdivo uverejnil. To bolo jediné odhalenie počas mojich ciest.

Ostala vám ešte nejaká krajina, kam by ste sa chceli dostať?

- Keď už som bol na streche sveta, chcel by som ísť aj na tie základy, na južný pól. Možno tento rok, možno na budúci. Chcel by som to spojiť aj s návštevou Antarktídy. Vlani som sa mal plaviť na lodi do Antarktídy, ktorá sa potopila. Našťastie sa nikto neutopil, ale zostali tam všetky veci, ktoré mali ľudia so sebou. Dúfam, že loď, na ktorej sa budem plaviť, sa už nepotopí.

Máte na tieto cesty sponzorov?

- Nemám, ani ich nepotrebujem. Rodina ma vždy podporí. Nechodím luxusnými dopravnými prostriedkami, ako je Queen Mary, tam je to viac o prepychu ako o bezprostredných zážitkoch v prírode a medzi ľuďmi. Aj na ľadoborci na severný pól som si mohol objednať apartmán, ale spal som v kajute s celkom neznámym Francúzom.

Vaši priatelia, prezident Kwasnievski aj Havel, sa po odchode z funkcií vyjadrujú k spoločenskému dianiu. Vy ste sa po roku 2004 stiahli. Prečo?

- Nevidel som v našich médiách záruku, že to, čo poviem, bude aj takto zverejnené. Videl som, ako sa o mne tendenčne a nepravdivo písalo. Povedal som si, že to nemá význam.

Noviny ešte čítate?

- Nie veľmi. Pozriem si občas televízne noviny. Žiaľ, dnes je väčšina médií orientovaná jednosmerne. Je to naozaj tak, že novinárov sa všetci boja. Policajti, prokurátori, sudcovia, to nie je dobrý znak. Hovorím z vlastnej skúsenosti, koľkokrát sa stalo, že ste sa dočítali veci, ktoré boli nefér. Viem, koľkí novinári boli určení, aby proti mne písali, aj tu v Košiciach.

Politika vám nechýba?

- Nie. Možno by chýbala tomu, kto vie žiť len z politiky. Ja som sa vždy cítil odborníkom. Dvanásť rokov som pracoval vo VSŽ. Prišiel som do mesta, aby som ho pomohol zveľadiť, ale nie ako primátor - politik, ktorý tomu nerozumie, ale ako inžinier - stavbár s patričnou praxou. Necítim sa ako 'klapkový' politik, ktorý robí všetko na príkaz zhora. Neplatilo to na mňa ani v starom režime, ani po roku 1989. V roku 1998 ste boli v protimečiarovskej koalícii.

Ako ste sa cítili v roku 2006, keď sa Vladimír Mečiar opäť stal súčasťou vládnej koalície?

- V politike je všetko možné. Sledoval som to len okrajovo. Politická moc spája ľudí aj zdanlivo nespojiteľných.

Čím to je, že koalícia, najmä Smer, si udržiava vysokú popularitu?

- To by ste sa mali opýtať opozičných strán, prečo sa namiesto zjednotenia samy rozkladajú. Ale na rozdiel od predošlej, realizuje terajšia vláda aj niektoré sociálne opatrenia v prospech najslabšej príjmovej vrstvy, čo hodnotím kladne. Minulej vláde som to vyčítal a nechcela o tom ani počuť. Pritom nechcem ubrať niektoré pozitívne veci, ktoré urobila. Prekvapuje ma, keď sledujem dnešné čistky v niektorých politických stranách, ktoré si hovoria demokratické. V prijatí eura však vidím pascu na Roberta Fica pripravenú Dzurindom a Miklošom. Ja by som sa na jeho mieste s eurom tak veľmi neponáhľal. Nemal by súhlasiť s prijatím eura? Nie v tomto čase. Dzurindových voličov to nepostihne, ale postihne to Ficových voličov. Ako prezident ste kritizovali sociálne vplyvy reforiem.

Myslíte si, že súčasná vláda sa už dostatočne s nimi porátala?

- Bolo na škodu veci, keď Dzurindova vláda vymenila riaditeľa Sociálnej poisťovne za to, že mi dal podklady, že sa môžu dôchodky namiesto o štyri percentá zvýšiť o osem. Mohli to urobiť, vôbec by to v rozpočte nechýbalo. Podobne to bolo s jednotnou DPH, navrhoval som výnimky na lieky, základné potraviny, knihy a časopisy. Život potvrdil, že tam im ušli preferencie. Mohli málo pridať a boli by na tom lepšie. Nepochopili ma. O to je vo výhode Robert Fico.

Kritizovali ste aj privatizáciu strategických podnikov. Bolo správne, keď parlament prijal uznesenie o tom, že pri privatizácii SPP bol porušený zákon?

- Je správne, že sa privatizácia týchto podnikov preveruje. Privatizácia SPP a elektrární zahraničnými štátnymi podnikmi bola najväčšia chyba Dzurindovej vlády. Kritizoval som to aj v parlamente, lebo sa mohli získať vysoké finančné sumy na ďalší rozvoj štátu a riešenie mnohých sociálnych problémov. Pozrite sa na české energetické závody, aké obrovské zisky má tento štátny podnik bez privatizácie.

Ako sa pozeráte na zahraničnú politiku tejto vlády? Nemrzia vás zhoršené vzťahy s Maďarskom?

- Mrzia. Ľudia však so spoločným slovensko-maďarským spolunažívaním nemajú problém. Ak sú problémy, tak sa prejavujú vo veľkej politike. Nacionalizmus je veľmi nebezpečná vec, veľmi ľahko sa naštartuje, ale oveľa ťažšie sa zastavuje. Preto je potrebné viac sa stretávať na úrovni oboch vlád.

Je to tým, že SNS sa dostala do vlády, alebo tie vzťahy by sa zhoršovali postupne tak či tak?

- Národná strana má miesto v našom politickom živote. Má podporu a kým ju má, musíme ju rešpektovať. Aj vodcovia maďarskej menšiny by mali svojich voličov usmerňovať tak, aby sa zbytočne nevyhrocovali vzťahy. Ľudia sa správajú podľa toho, ako sa politici správajú medzi sebou. Nemôžeme predsa Maďarsku zabudnúť, že nás podporovalo pri vstupe do NATO. A keby sme neboli tam, nie sme ani v Európskej únii.

Chybou je teda skôr to, že politici sa navzájom nestretávajú?

- Mali by sa častejšie stretávať a riešiť problémy v zárodku.

Stíhate sa pri cestovateľskom koníčku stretávať aj ostatnými priateľmi -prezidentmi?

- Vždy keď mám príležitosť. Naposledy pred mesiacom v Maďarsku s Michailom Gorbačovom. V Kyjeve som sa stretol s prezidentmi Moldavska, Bulharska, Rumunskaa Ukrajiny.

Vaše vzťahy s bývalým prezidentom Ukrajiny Leonidom Kučmom sú stále také priateľské?

- Nie som priateľ na jednorazové použitie. Považujem za priateľa toho, s kým budem priateľom navždy, pokiaľ nevykoná niečo proti mojim životným zásadám. Mám viac informácií o tom, čo bola pravda a čo sa o prezidentovi Kučmovi písalo. Aj od bývalého generálneho tajomníka NATO, ale o tom nebudem hovoriť. Možno sa o tom dočítate v mojej spomienkovej knihe.

Ktorý systém bol lepší?

- Sociálne určite ten predošlý.

Bolo to udržateľné?

- To je druhá vec, dokedy by to vydržalo. Ale sociálne bol pre väčšinu lepší. Hovorím aj o chybách minulosti, o cestovaní, slobode slova, náboženstva, ale zmeniť sa to nedalo. Muselo sa to zmeniť v tom čase v Moskve.

Spomenuli ste knihu spomienok. Bude rovnako šokujúca ako v roku 1998 Návrat do veľkej politiky?

- Ani jedna moja kniha nebola šokujúca. Mám veľkú výhodu, lebo píšem vtedy, keď sa to stane. To je základ, mať dobré poznámky. Možno spôsobím rozruch, možno nie. Budú to spomienky celého môjho života.

A vyjde už tento rok?

Robí sa na tom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári