Cestu za striebrom absolvovali s pomaľovanými hlavami a v oblekoch

Už niekoľko rokov košický hokej dosť trpí nedostatkom vlastných kvalitných odchovancov, ktorí by sa mohli uplatniť aj v extraligovom tíme. Nečudo, že mužstvo v tmavomodrých dresoch v posledných sezónach pripomína tak trochu cudzineckú légiu, a lokálpatriotizmus sa krčí iba v kútiku košickej šatne. Nedávno skončená juniorská extraliga však ukázala, že by sa na tom mohlo niečo zmeniť. Mladíci HC Košice po vlaňajšom štvrtom mieste bojovali tentoraz o zlato...

Do finálovej série s Trenčínom nastupovali dokonca s výhodou domáceho prostredia ako víťazi základnej časti súťaže. V prvom zápase v Steel Aréne uštedrili miernemu favoritovi dvojciferný debakel (10:4), no z trenčianskeho ľadu sa vrátili s prehrou 2:4. O všetkom musel rozhodnúť tretí duel (opäť v Košiciach), po ktorom sa tešili možno trochu šťastnejší Trenčania.

Pri preberaní strieborných medailí vyzerali vaši zverenci sklamaní, mali ste rovnaké pocity po finále aj vy? - pýtame sa trénera košických juniorov, bývalého slovenského reprezentanta Miroslava Marcinka.

"Kto by nebol z toho sklamaný? Ale život ide ďalej... Počas celej sezóny podávali chlapci veľmi dobré výkony, ale vo finále môže vyhrať iba jeden. Treba však vidieť aj silu Trenčína. Celá séria bola pre našich hráčov veľmi náročná, veď žiaden z nich ešte finále nikdy nehral, ba niektorí nastupovali do play off prvý raz vôbec. No tam dokázali, že sa dá hrať s každým. Každý chce vyhrať, preto bolo na nich vidieť sklamanie. Ale to sklamanie časom určite prebolí, chlapcom som povedal - hlavy hore. Veď kariéru majú ešte pred sebou, vidieť na nich, že chcú napredovať, a všetko majú vo svojich rukách."

Kto vyhrá základnú, dlhodobú časť súťaže, je asi najlepší, ale potvrdiť to vo finále je tak trochu aj o šťastí. Bol Trenčín iba šťastnejší?

"Ťažko povedať, kto bol naozaj lepší. Trenčín odštartoval veľmi dobre a v základnej časti mal už veľký náskok. Lenže my sme ho dokázali dobehnúť, ba pred play off sme ho ešte o pár bodov predbehli. No celá súťaž bola nesmierne vyrovnaná, na play off si brúsilo zuby desať až jedenásť mužstiev, ale napokon sa tam nedostali ani takí, čo pred sezónou hovorili o medailách..."

Čomu pripísať ten diametrálny (výsledkový) rozdiel vo finále, že dokážete Trenčín doma rozdrviť, a vzápätí s ním prehrať?

"V prvom stretnutí na domácom ľade sme po prvej tretine viedli 4:2, druhá sa skončila bez gólov, ale na začiatku tretej tretiny sme v presilovke 5:3 nastrieľali Trenčanom tri góly, odskočili sme na sedem, a o výsledku bolo rozhodnuté. Ale výsledky sa vo finále neberú, je celkom jedno akým rozdielom vyhráte alebo prehráte. Chlapci však boli v pohode a po takom jasnom víťazstve im rezonovalo v hlavách, že by sa dalo uspieť aj v Trenčíne. Nehrali sme zle, ale domáci boli trošku viac aktívnejší, a my sme mali slabú streleckú potenciu. V treťom zápase doma sme najskôr prehrávali, potom sme to otočili na 2:1, a výsledok sa prelieval raz na jednu, raz na druhú stranu. Trenčín bol napokon šťastnejší."

Určite aj vás prekvapil divácky záujem Košičanov o vaše zápasy. Tisícpäťsto fanúšikov v hľadisku, ako na prvom finálovom súboji s Trenčínom, nie je v juniorskej súťaži každodená záležitosť.

"Škoda, že v pondelok, keď bol v Košiciach tretí zápas, hralo áčko v Bratislave, a časovo sa tie stretnutia prekrývali. Predsa len, veľa ľudí dalo prednosť televízii, a na náš zápas do Steel Arény prišlo asi osemsto priaznivcov. Ale aj to je pekná návšteva, dôkaz toho, že o mládežnícky hokej v Košiciach bol počas celej sezóny veľký záujem."

Chytľavé rituály z play off dospelých samozrejme prenikli aj do mládežníckych kabín. Keďže v takom veku by brady ešte asi nemali patričný efekt, košickí juniori vyfarbili svoje hlavy na bielo.

"Pomaľované hlavy neboli jediným znakom play off," vraví tréner Marcinko. "Na všetky zápasy v play off chodili chlapci vyobliekaní v oblekoch. Pravda, neboli jednotné, klubové, ale keďže väčšina hráčov sú maturanti, tak s ich zháňaním nebol problém. Bolo to také pekné gesto. V Kanade je bežné, že aj mladí hokejisti chodia na zápasy v oblekoch, čo tomu pridáva na vážnosti. V Nitre, Liptovskom Mikuláši, i v Trenčíne, všade kde sme prišli a hráči vystúpili z autobusu, boli ľudia prekvapení, aké mužstvo to tam prišlo, chlapci boli naozaj na úrovni."

Medzi vašimi zverencami je určite zopár súcich borcov, ktorí by čoskoro mohli obliecť dres košického áčka. Ktorý z hráčov strieborného juniorského tímu má na to predpoklady?

"Samozrejme, nerád by som spomínal konkrétne mená, ale sú tu viacerí chlapci, ktorí by sa v najbližšom čase mohli v áčku uchytiť. Myslím si, že mladým hráčom treba veriť, treba im dať šancu, oni tú dôveru určite splatia. V našom tíme je niekoľko reprezentantov v rôznych vekových kategóriách, v osemnástke máme štvoricu hráčov, Halásza, Hričinu, Slimáka a Pichnarčíka, ktorí hneď po rozhodujúcom finálovom stretnutí s Trenčínom nastúpili do záverečnej prípravy na majstrovstvá sveta, v družstve Slovenska do 17 rokov sú Jokeľ s Knapom, a za dvadsiatku hrali počas tejto sezóny brankár Andreanin, Kozák, Molnár a Stríž. Talentov je teda dosť."

Vy s nimi pracujete druhú sezónu. Budete pokračovať aj v ďalšej?

"Sezóna sa iba skončila, hrá ešte áčko, takže ešte nebol čas baviť sa s vedením klubu na túto tému. Určite pre chlapcov pripravíme nejaké posedenie, dáme si spoločný obed, kde tú sezónu rozoberieme, vyhodnotíme. Ja môžem zatiaľ povedať iba toľko, že ma robota s juniorským tímom baví, takže uvidíme..."

mat

Autor: Viceprimátori, svedok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári