Niektoré deti nepoznajú farby, nevedia rátať ani držať ceruzku

1. apríla oslávila Pedagogogicko-psychologická poradňa (OPPP) pre predškolské zariadenia a základné školy na ulici Slovenskej jednoty 35. výročie založenia. Za ten čas pomohli jej pracovníci mnohým žiakom, ich rodičom, ale aj učiteľom a školám. O pôsobení OPPP a problémoch v praxi sme sa rozprávali s riaditeľkou OPPP Košice - okolie Mgr. Evou Fazekasovou.

Ešte pred pár desaťročiami bol vo vzdelávacom systéme veľmi jednoduchý uzavretý okruh škola žiak rodičia. Koncom 60. rokov nastali zmeny. "Od roku 1970 začali pokusne vznikať špecializované pracoviská, ktoré sa mali týmito vzťahmi zaoberať. Po 1. východoslovenskej klinike, ktorá vznikla na Zádielskej ulici, pribúdali ďalšie pracoviská. V roku 1973 vzniklo vo vtedajšom okrese Košice vidiek ďalšie špecializované pracovisko. Práve v rokoch 1973 1976 sa mali vyprofilovať," vysvetlila riaditeľka.

V tom čase sa začali skúšať profesie, ktoré sa mali stať nosnými v tomto systéme. Tiež nové diagnostické testy a metódy i prístrojová technika. OPPP sa stala poradenským zariadením pre základné školy a predškolské zariadenia. "Koncom 80. rokov sa začal klásť dôraz na reedukáciu a niektoré prvky psychoterapie. Práve v rokoch 1989 90 išlo o zlom. Začalo sa ďalšie vzdelávanie zamestnancov zamerané na hlbšie formy psychologickej pomoci. V druhej polovici 90. rokov sa už začali vytvárať jednotlivé oddelenia napríklad pre osobnostný vývin, vzdelávací vývin, či špeciálnu pedagogiku."

Centrá psychologickej a výchovnej prevencie sa začali vytvárať ako samostatné oddelenia v rokoch 1992 93. Pôsobili v oblasti protirogovej prevencie a prevencie sociálno patologických javov. V poslednej etape po vyprofilovaní oddelení nasledovala etapa úzkych špecializácií."Každý odborník má svoje školy, ktorým sa venuje minimálne 10 rokov. To je výhoda, lebo za ten čas vieme sledovať celkový vývoj vo viacerých oblastiach. V košickom kraji sme ostali jedinou poradňou, ktorá sa nevzdala špeciálnej pedagogiky, čiže naďalej poskytujeme tieto služby." V súčasnosti poradňa poskytuje odborný servis pre deti z materských a žiakov základných škôl. Venujú sa aj psychosomatickým problémom. Napríklad neurotickým prejavom, problémom rečového vývinu.

Žiaci šikanujú aj učiteľov

Medzi preventívne a osvetové činnosti patrí aj výcvik učiteľov v rámci ďalšieho vzdelávania. Tam sú simulové situácie, ktoré môžu reálne nastať a v ktorých potom môžu získať reálne zručnosti. Ako reagovať na dieťa agresívne, neposlušné, prípadne príliš hyperaktívne. Navyše je v posledných rokoch na vzostupe aj šikanovanie.

"Skupinové aktivity pre učiteľov robíme pravidelne," vysvetlila riaditeľka. "Učíme ich zvládať prvky agresivity a rozoznávať, kedy je to osobnostný rys a kedy sa dieťa takto správa z nejakých iných dôvodov, napríklad kvôli frajerine. Do systému sme vsunuli nielen výchovných poradcov, ale aj koordinátorov sociálno patologických javov a protidrogovej prevencie. Tí sú dlhodobo školení našimi zamestnancami. Každý rok absolvujú výcvik, ako tieto situácie zvládnuť a môžu byť nápomocní triednym učiteľom, vyučujúcim jednotlivých predmetov, alebo vedeniu školy. Na vlastnom zážitku sa v skupinách učia, ako majú tieto prejavy zvládať."

Požiadavky na takýto výcvik už prichádzajú dokonca aj z materských škôl. I tam sa vyskytujú prípady, keď si pedagógovia nevedia s deťmi poradiť. Na školách v okrese Košice okolie sa vyskytujú aj vyhrotené prípady. "Napríklad agresívnehy útok na učiteľa, ktorého žiaci zbili na autobusovej zastávke. Ako ďalší môžem spomenúť prípad učiteľky, do ktorej žiak hodil stoličku. Zaznamenali sme i viacero prípadov, keď si rodičia prišli niektoré problémy vybaviť s učiteľkou doslova ručne - stručne. Bohužiaľ, nie sú to ojedinelé prípady a musíme sa tejto problematike venovať. Som presvedčená o tom, že vzdelávanie, ktoré učitelia dostávajú, nie je ešte stále zamerané na praktický život v školstve. Majú síce teoretické vedomosti, ale nemajú praktické zručnosti, ako zvládať záťažové, stresové situácie a ako zaobchádzať s agresívnymi žiakmi."

Učitelia dostanú dodatočné vzdelanie, ale niekedy to naozaj vďaka nevšímavosti prerastá do vyhrotených prípadov. Niekedy učitelia nevenujú dostatočnú pozornosť rysujúcej sa agresivite. "Pedagógov učíme aj to, aby si zárodky agresívneho správania všímali čo najskôr. A potom nedovoliť, aby správanie žiakov prerástlo do nežiaducich rozmerov." Vzrastajúca agresivita mládeže však postihuje hlavne obete z radov žiakov. Stačí, aby sa niektorý inak obliekal, alebo inak "vytŕčal z radu" a stane sa terčom šikanovania. "Často ide o dieťa, ktoré vyrastá v rodine, ktorá je finančne dobre zabezpečená, ale citovo je zanedbávané. Vďaka dobrému finančnému zabezpečeniu sa také dieťa cíti nadradené, dominantné a potrebuje si získať pozornosť a rešpekt v kolektíve. Tak začne šikanovať slabšieho jedinca, väčšinou ide o vekovo mladšie, alebo fyzicky slabšie dieťa, ktoré pochádza často zo sociálne alebo ekonomicky slabšieho prostredia."

Situácia však môže byť aj opačná. Šikanované sú aj deti z bohatších rodín, ktoré majú značkové oblečenie. Kolektív ich neprijme a dochádza k šikanovaniu. Rozhudjú aj osobnostné rysy dieťaťa. "Môže ísť o dieťa, ktoré je dlhodobo citovo zanedbávané, môže byť aj vo svojom rodinnom prostredí vystavené citovej i fyzickej agresivite. Také dieťa si potom traumu kompenzuje v škole tak, že sa stáva šikanujúcim. Chce byť dominantné a upozorniť na seba."

Aj so šikanovaním sa však dá pomerne účinne bojovať. "Učíme koordinátorov rozoznať signály naznačujúce šikanovanie a vedeli získať informácie o šikanovaní. Ďalej ide o skupinové aktivity, ktoré by mali koordinátori v školských kolektívoch prezentovať. Učili by tak deti, aby si samé začali všímať, či sa aj v ich kolektíve šikanovanie, či jeho náznaky nevyskytujú a či ho netolerujú." Deti sa tak hravou formou učia, aby prípad šikanovania v "nezatĺkali", ale naopak, oznámili to učiteľom. To je dôležité, lebo samotní žiaci sa navzájom poznajú a vedia, aké sú medzi nimi vzťahy. "Dôležité je aj to, že učíme deti povedať aj ´nie´, čiže brániť sa slovne aj fyzicky šikanovaniu."

Dolný tábor verzus horný

Osobitným prípadom v prípade vzdelávania je rómska menšina. "Do roku 1986 bolo gro našej činnosti také, že sme pred vstupom do povinnej školskej dochádzky museli testovať rómsku populáciu. Od takýchto masových akcií sme už ustúpili." Z osád však pochádza veľa školopovinných detí. Tie si vyžadujú osobitný prístup. "Ešte pred pár rokmi sme mali obrovské problémy vysvetliť rómskym rodičom, že psychologická starostlivosť nie je žiadna hanba, ale naopak, pomoc pre dieťa. V tejto oblasti badať určitý prelom. To, že sa pre ich deti vytvárajú nulté ročníky, vnímajú pozitívne. Už to neberú ako diskrimináciu, ale pomoc pre dieťa."

Pri výjazdoch do terénu si pracovníci poradne užijú svoje. Deti z osád často nemajú základné hygienické návyky. Väčšinou nevedia do ruky chytiť ceruzku, nevedia, kde je vpravo a kde vľavo, nepoznajú farby, či nevedia napočítať do 10... "Do lokalít, kde je početná rómska populácia, musia byť naše výjazdy intenzívnejšie. Znamená to oveľa viac starostlivosti, vyšetrení, poradenstva a konzultácií. Môžem spomenúť Veľkú Idu, Kecerovce, Vtáčkovce, Jasov či Medzev. V každej z týchto obcí je to však sociálne, kultúrne i ekonomicky trochu iné. V niektorých oblastiach, napríklad vo Veľkej Ide, máme stále prípady fetujúcich detí. Bohužiaľ, v niektorých tamojších rodinách je tento fenomén bežným javom. Prevencia má zmysel, ale je veľmi ťažké prelomiť rodové a kultúrne návyky. Máme aj také komunity, kde horný tábor nekomunikuje s dolným." V niektorých obciach pri Košiciach sa základné školy stali takmer úplne rómske. "Bieli" rodičia radšej dávajú svoje ratolesti do základných škôl v Košiciach. Vyskytujú sa aj prípady rómskych rodičov, ktorí chcú, aby ich dieťa napredovalo a tiež ho radšej preložia inde...

"Učiteľka má množstvo detí, ktoré nie sú pripravené na školskú dochádzku aj väčší balík problémov. Individuálne sa musí venovať viacerým. Tým pádom nemá veľa času na ostatných žiakov. Preto vznikajú prípravné a nulté ročníky. ide o to, aby sa deti ´vytiahli´ určitú úroveň a nezaostávali v škole. Pri našich vyšetreniach prichádza selekcia, keď zistíme napríklad deti s mentálnym postihnutím. Pre ne sú vytvorené špeciálne triedy, alebo sú integrované medzi ostatné deti." Lenže problém sa takto nedá dobre vyriešiť, pretože špeciálnych pedagógov je málo. Neznížili sa ani normy naplnenosti tried na základných školách.

"Učiteľ jednoducho nestíha. Pokiaľ nemá pedagogickú podporu špeciálneho pedagóga, či asistenta, niektorí rodičia nadobudnú pocit, že jeho dieťa sa nerozvíja v škole tak, ako by malo, keby boli lepšie podmienky." Dieťa potom zoberie na inú školu, kde je problémových žiakov menej. Výsledkom je odliv žiakov, ktorý nastáva v "problémových" školách. "Nie je legislatívne ani technicky možné, aby sme na jednej škole vytvorili 10 15 špeciálnych tried. Finančne je to pre školy výhodné, ale nie je dostatok špeciálnych pedagógov. Už sme začali s vytváraním špeciálnych tried i integráciou. Zaostávame odborne a personálne. Kým ich nebude dostatok špeciálnych pedagógov, tak sa odlev z problémových škôl nebude dať zastaviť."

Na základe meraní v diagnostike dokážu odborní pracovníci poradne identifikovať problém, týkajúci sa postihnutí, porúch intelektu, či správania. Dá sa napríklad posúdiť, či dieťa zlyháva v škole preto, že na to mentálne nemá, alebo je za tým iná príčina. "V súčinnosti s pedagógom, školou a zákonným zástupcom dieťaťa dokážeme získať objektívny obraz o tom, kde je problém." Po diagnostike prichádza na rad poradenstvo. "Určujú sa smery a stanovíme si ciele, ku ktorým sa chceme u klienta dopracovať. Ak ani poradenstvom nedokážeme problém vyriešiť, pristupujeme k psychoterapii. Je to dlhodobejšie vedenie klienta prostredníctvom určitých overených postupov."

Niekedy sa môže zdať, že pracovníci OPPP bojujú s veternými mlynmi. Treba si však uvedomiť, že nebyť činnosti poradní, mnohí žiaci by sa nedostali ani tam, kde teraz sú. Pozitívne sa mení aj zmýšľanie rodičov i učiteľov, ktorí reagujú na nové javy v školstve. Preto prajeme OPPP Košice okolie ďalších 35 úspešných rokov.

Boris Macko

Autor: Dva šoky v súdnej sieni

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári