som vedel, čo ma tam čaká, urobil by som čokoľvek, aby ju dal niekomu inému. Samospráva na Západe ako keby fungovala sama pre seba. Poslanci so starostom sa hádajú na všetkom len preto, že sú z inej strany, bez ohľadu na reálny chod vecí. Dokážu sa napríklad dlho sporiť na "prioritách", hoci ich mali vo svojich volebných programoch v podstate rovnaké a aj tak na ne nemajú peniaze.
Z rokovaní tohto zastupiteľstva som si odniesol dve základné skúsenosti. Prvou je inflácia jazyka. Niekde som čítal, že floskuly a klíše sú slová, ktoré stratili svoj konkrétny obsah, ošúchali sa, stali sa bezcennými, lebo nič nehovoria. Teraz som videl, čo to znamená v praxi vo svoje čírej podobe. Pluralita názorov je dobrá vec, ale na Západe v hmle balastných rečí a napomínania k slušnosti, kultúrnosti a morálke sa nedá žiaden názor identifikovať. Človek tam sedí a počúva diskusné príspevky k bodu "priority plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja", ale nedozvie sa nič konkrétne. Žiadne dátumy, finančné náklady, presné parametre ani mená investorov.
Skúšam na to ísť aj inak, takpovediac vedecky, "politologicky". Starosta je predsa zo SMER-u a proti nemu poslanci z KDH a SDKÚ. Nefunguje to. V ich rečiach človek nenájde nič z ľavicovej ani pravicovej ideológie. Tu platí, že politika na komunálnej úrovni má pramálo spoločné s tou celoštátnou, kde sa dajú ešte stotožniť nejaké hodnotové princípy. To je pre mňa druhá skúsenosť.
Ale niečo ma predsa teší. To, že nie som obyvateľom sídliska Terasa, lebo by som musel prestať veriť klasickej poučke, že každý má takú vládu, akú si zaslúži. A tiež to, že znova ožívajú diskusie o znížení počtu mestských častí v Košiciach. Už včera totiž bolo neskoro...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
