jedinej jednej inscenácie a v poslednom čase sa pýši zaujímavými filmovými skúsenosťami. Napriek tomu pôsobí skromne, o sláve nesníva a najväčšiu radosť jej robí práca a milí ľudia, ktorí ju obklopujú.
Excelovali ste vo filme Démoni a Slovenský filmový zväz vám dokonca udelil cenu IGRIC za ženský herecký výkon v tomto filme. Ako ste sa k tomuto účinkovaniu dostali?
- Film režíroval môj veľmi dobrý priateľ a bývalý kolega z Bábkového divadla, Róbert Šveda, absolvent filmovej réžie VŠMU. Účinkovala som už v jeho viacerých študentských filmoch. Tento mal byť absolventský a nik nepredpokladal, že napokon bude dlhometrážny. Pracovalo sa mi veľmi dobre. Drobné obavy som mala len z toho, že vyžadoval, aby som hrala čo najcivilnejšie, nevšímala si kameru a niekedy boli dialógy vyslovene len nahodené. Reakcií som sa, pravdu povediac, bála. Videla som totiž vopred len jeden zostrih, a tak som do kina išla s veľkými obavami vzhľadom na moje malé filmové skúsenosti. Pozvala som i synových spolužiakov - štvrtákov na gymnáziu a keď mi povedali, že to bolo "dzivé", tak som si vydýchla, vediac, že je dobre.(Smiech.)
Diváci vás mohli vidieť i v Ordinácii v ružovej záhrade...
- Ročníkový pedagóg Róberta Švedu profesor Párnický videl Démonov ešte ako absolventský film a už vtedy mi povedal, že sa mu môj výkon páčil. No a keď sa režijne podieľal na Ordinácii, tak mi z produkcie zavolali, že mi ponúka malú postavu mamičky retardovaného dievčaťa. Bolo pre mňa prekvapením, že si ma zapamätal a spomenul si na mňa. Tešila som sa, ale zároveň bola a je pre mňa každá takáto situácia stres. Čím som staršia, tým mám väčšie obavy.
Herečkou ste napriek skutočnosti, že ste vyštudovali odbor Výchova a vzdelávanie dospelých. Čo vo vašom živote zamiešalo takýmto spôsobom karty?
- K herectvu som inklinovala v podstate už od detstva a toto moje štúdium bolo vlastne len náhradným riešením. Hlásila som sa totiž na VŠMU, no žiaľ, neprijali ma. Avšak divadielku som sa venovala neustále. Počas študentských rokov u pána Oľhu v Malom divadelnom štúdiu a na vysokej škole v Študentskom divadle pod vedením profesora Horáka, čo ma herecky mimoriadne obohatilo. Akademický Prešov, Scénické žatvy v Martine, už to proste išlo.
Na scéne Jorik ste doposiaľ hrali takmer vo všetkých inscenáciách, ak nie v úplne všetkých... Máte nejakú svoju obľúbenú?
- V jednej som pôvodne nebola obsadená, ale keď kolegyňa odišla, naštudovala som aj túto postavu. Človek sa spočiatku na jednotlivých postavách učí. Každá, o ktorú som sa musela pokúšať, mi veľa priniesla. Vrcholom sú však pre mňa Irina Arkadinová z Čechovovej Čajky, v réžii Valentína Kozmenka Delinde a Esme z hry Davida Hara Ako to vidí Amy v réžii Róberta Švedu. Je mi len ľúto, že tieto hry nie sú v súčasnom repertoári, a že nemôžem tieto postavy obohatiť o svoje ďalšie herecké a životné skúsenosti.
Aj keď momentálne scéna Jorik nefunguje, je pre vás prirodzené hrať pre dospelého diváka i pre dieťa. Nerobí vám problém prepnúť sa v Bábkovom divadle na vnímanie detského diváka?
- Aj ja mám dieťa, hoci už teraz veľké a pamätám sa na časy, keď sme sa spolu hrávali. Človek má v sebe zároveň ukrytú hravosť. V bábkovom divadle vytvárame postavy rovnakým spôsobom, navyše je len animácia bábok a väčšia miera štylizácie hereckého prejavu.
Stalo sa niekedy, že detský divák reagoval inak, ako ste očakávali, alebo máte už deti úplne prečítané?
- Isté reakcie sa dajú očakávať, ale samozrejme, nedá sa všetko predvídať. Fascinujúce je, do akej miery až deti dokážu uveriť ilúzii, ktorá sa na javisku odohráva. Zasmiali sme sa napríklad, keď malý chlapček pomáhal vlkovi dostať sa ku kozliatkam do dreveného domčeka výkrikmi "Vezmi si sekéééééru!" (Smiech.)
Nikdy ste nechceli odísť z Košíc do väčšieho mesta?
- Každý mladý človek má nejaké predstavy a túžby. Počas vysokoškolských štúdií som však kvôli vzťahu odmietla ponuku do profesionálneho angažmá v Martine. Vtedy som sa rozhodla a teraz som rada, že práve takto. Kariéra pre mňa očividne nebola na prvom mieste. Neľutujem a to, čo mám, mi bohato stačí. Mám prácu, ktorá ma baví, pracujem s ľuďmi, ktorých mám rada, a ktorí majú radi mňa. Mám rodinu, v ktorej som spokojná a šťastná, žijem v meste, kde som sa narodila, a kde mám svojich blízkych. Po zmene netúžim.
ANDREA NITKULINCOVÁ
andrea.nitkulincovakorzar.sk
* * * Citát * * *
"To, čo mám, mi bohato stačí"
* * * Profil * * *
v roku 1988 ukončila štúdium na FF UPJŠ, odbor Výchova a vzdelávanie dospelých
počas štúdia navštevovala Študentské divadlo pod vedením dramatika, spisovateľa a režiséra Karola Horáka
v roku 1994 nastúpila pracovať do Bábkového divadla v Košiciach a o rok neskôr sa ako herečka uplatňuje i na novo vzniknutej scéne Jorik
v roku 1994 moderovala pre STV publicistickú reláciu Magazín pre rodinu, v súčasnosti spolupracuje v televíznom štúdiu v oblasti dabingu
od roku 2003 učí na strednej umeleckej škole hereckú výchovu
Autor: Sobota, nedeľa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
