Domov sa vrátil o 10 kíl ťažší. Chutili mu pirohy, halušky a pivo
Minulý týždeň vystriedal doterajšieho prezidenta U.S. Steelu Davida H. Lohra vo funkcii nový prezident George F. Babcoke. S už bývalým prezidentom D. Lohrom sme sa porozprávali o tom, ako vnímal svoj pobyt v Košiciach. Predsa len pohľad Američana, ktorý stál tri roky na čele jedného z najvýznamnejších podnikov na Slovensku, je určite zaujímavý.
Exprezident hutníckeho gigantu priznal, že zo Slovenska sa mu neodchádza ľahko. "So Susan nám bolo pri odchode smutno. Stretli sme tu veľa úžasných ľudí a cítili sme sa vítaní aj v miestnej komunite. Naše tri roky ubehli veľmi rýchlo stále sme mali čo robiť. Obzvlášť radi sme sa zapájali do komunitných projektov pre deti a seniorov a ja osobne som si veľmi obľúbil ZOO. Rád by som sa vrátil späť v máji 2011 na MS v hokeji a videl všetky tie vylepšené priestory pre zvieratá a nové služby pre návštevníkov. Najviac mi bude chýbať samotné mesto. Často sme trávili hodiny prechádzkami po Hlavnej a historickom centre Košíc. Stretávali sme aj známych. Bude to chýbať mne i manželke."
Nie je to všetko, čo bude D. Lohrovi aj s manželkou chýbať. "Určite to bude firemná letná a zimná olympiáda, tenis i Košické Vianoce na Hlavnej ulici. V decembri sme zvykli byť na Hlavnej každý večer, zastavili sme sa v stánku USSK pozdraviť miestne charitatívne organizácie, ktoré vystavovali svoje produkty."
O tom, že sa americkému manželskému páru neodchádzalo z Košíc ľahko, svedčili aj pocity z posledných dní. "Stále som si nejako neuvedomoval, že môj odchod z Košíc sa už blíži. Až po príchode nového prezidenta Babcocka som to vnímal úplne jasne. Väčšinou sme ráno mávali mítingy pod mojím vedením a teraz ich už viedol nový prezident. To už bol jasný signál, že do môjho odchodu ostávajú len hodiny." V sídle U.S. Steelu v Pittsburgu D. Lohra čaká nová funkcia. "Nastupujem na pozíciu senior viceprezidenta pre severoamerické prevádzky na ploché valcované výrobky. To zahŕňa sedem závodov na výrobu ocele a dve veľké bane na železnú rudu."
S odstupom času nás zaujímalo, aké boli pocity D. Lohra, keď sa pred vyše tromi rokmi dozvedel, že bude prezidentom U.S. Steelu v Košiciach. "Vedel som kam a do čoho idem, lebo viacero mojich priateľov bolo na Slovensku a v Košiciach už v rokoch 1998 a 1999. Mal som od nich množstvo informácií o vašej krajine i meste. Už vtedy som vedel o možnosti, že ma možno pošlú skôr či neskôr do Košíc. Čiže som naozaj nešiel do neznáma a nemal som žiadne obavy z neznámeho prostredia."
Hoci je medzi USA a Európou množstvo rozdielov, D. Lohr nevnímal veľké odlišnosti medzi Američanmi a Slovákmi. "Ja som tie rozdiely veľmi nevnímal a ani teraz ich nevnímam. Vyrastal a býval som v Pittsburghu, kde bolo veľa ľudí z východnej Európy. Napríklad z vtedajšieho Československa, Poľska aj iných krajín. Kým som bol doma, neuvedomoval som si, že mnohí z nich majú slovenské či slovanské mená. Napríklad jeden z mojich susedov sa volal Sivak. V Pittsburghu sme si tieto rozdiely nejako neuvedomovali. Vtedy mi nenapadlo, že mnoho z týchto ľudí pochádza práve odtiaľ. Aj preto mi už vaše mená nepripadajú nejako zvláštne, skôr naopak."
Samozrejme, jazyková baariéra tu bola. Zaujímalo nás preto, či D. Lohr "nepochytil" počas svojho pobytu v Košiciach i niečo zo slovenčiny. "V skratke sa dá povedať, že určite viac rozumiem, ako viem rozprávať. Som rád, že je to u mňa aspoň na takej úrovni."
D. Lohr si východ Slovenska veľmi obľúbil. Podľa neho môžeme byť pyšní na to, že v blízkosti Košíc máme hory aj lesy. O jeho vzťahu k horám svedčí aj to, že Košičania ho mohli s manželkou viackrát stretnúť na Chate Lajoška na Prednej Holici neďaleko Jahodnej. "Turistike sa venujem aktívne. V okolí Košíc máme s manželkou viacero obľúbených miest a jedným z nich je aj chata Lajoška. Vyšliapali sme na ňu z viacerých možných smerov. Nielen z Jahodnej, ale napríklad aj z Klatova," prekvapil nás znalosťou terénu D. Lohr.
K srdcu mu prirástol aj Slovenský raj. "Slovenský raj ma fascinoval. Strávili sme tam s manželkou na túrach mnoho víkendov. Samozrejme, nemohli sme obísť ani Vysoké Tatry. Je až neuveriteľné, že na pomerne malom území je množstvo nádherných prírodných miest, ktoré sa oplatí navštíviť a vychutnať si ich."
Spomínaná turistika nie je jediným športom, ktorému sa D. Lohr venuje. "Zahral som si schuti aj golf, napríklad na Alpínke. Počas zimy som sa zase venoval bowlingu a kolkom, to ma tiež celkom baví. Aj keď je pravda, že viacero športov radšej sledujem, ako ich hrám." Samozrejme, na porpedné miesto patrí hokej. O tom, že D. Lohr má k nemu pozitívny vzťah, svedčí aj to, že vždy, ak to bolo možné si bol pozrieť zápasy HC Košice. Výnimkou nebolo ani semifinále play off medzi Košicami a Skalicou.
"Ak sa ´naši´ dostanú do finále, tak by som sa zrejme prišiel pozrieť. Veď som na zápasy chodil aj predtým. Nebude to určite jednoduché zariadiť, ale pokúsim sa. Práve som našiel webovú stránku, kde si môžem pozrieť najzaujímavejšie momenty zápasov. Toto mi umožňuje zostať v obraze." D. Lohr si dokonca tipol výsledok, ktorý by si želal hádam každý priaznivec košického hokeja. "Želal by som si finále HC Košice vs Slovan a moja predpoveď je, že HC Košice zvíťazí v piatich kolách 4:1."
To, že sa D. Lohr venoval turistike aj na Slovensku nie je až taká náhoda. Určité podobnosti medzi krajinou u nás a v USA existujú. "Na jednej strane sa dajú nájsť podobné scenérie, ako sú napríklad v Rocky Mountains v Colorade. Ale práve oblasť v Pennsylvánii, kde som vyrastal je veľmi podobná prírode, ktorá je v okolí Košíc. Pravdou je, že lesov je na Slovensku viac. Dobré je, že si ich chránite."
Vyznie možno prekvapujúco informácia, že máme niečo, čo v Amerike nemajú... "Medvede máme aj u nás, hoci v USA je to grizzly a tu medveď hnedý. No u vás nie je problém v lesoch pozorovať voľne žijúce zvieratá, ktoré v Amerike nemáme. Napríklad diviaky, ktoré sa tu bežne vyskytujú. Aj keď to môže byť nebezpečné. Ja som to šťastie nemal, ale manželka Susan so synom ich pri Bankove videli viac. Preto ma neprekvapila informácia, že ich ľudia videli dokonca aj v niektorých okrajových častiach mesta."
Na Slovensku však nie sú ozdobou lesov len zvieratá. Takmer národným športom je aj zber húb. D. Lohr však nemal možnosť zúčastniť sa na takejto "poľovačke". "Hubárska vášeň niektorých ľudí na Slovensku sa mi páči. Ale ja by som na hubačku potreboval určitú pomoc. Hlavne ´navigáciu´, kde nejaké jedlé huby rastú. Bohužiaľ mi nebol nikto ochotný povedať, kde sa nachádza ´jeho´ miestečko," povedal so smiechom D. Lohr.
Od húb nie je ďaleko k vareniu a k jedlám. Dozvedeli sme sa, že slovenská kuchyňa D. Lohrovi celkom zachutila. "Ja som mal rád najmä pirohy plnené bryndzou, kotlíkový guláš a bryndzové halušky." Slováci nemajú vysokú mienku o americkej strave hlavne čo sa týka kalórií a s tým súvisiaceho priberania. S trochou nadsázky možno povedať, že D. Lohr by to mohol povedať aj o našich jedlách. "V porovnaní s príchodom do Košíc v máji 2005 sa teraz do USA vraciam s desiatimi kilami naviac. Ale to mohli zapríčiniť aj nejaké tie pivá! Susaniným obľúbeným jedlom bolo jednoduché kuracie stehno a čierny čaj. Rada si dala ľahký obed alebo večeru vedľa veľkej Aidy v reštaurácii Med Malina."
Gurmánske zážitky však neboli jediné, ktoré na manželov Lohrovcvo silno zapôsobili. Ocenil aj ľudskosť a spolupatričnosť Košičanov. "Jedným z nezabudnuteľných momentov pre Susan aj pre mňa osobne bol vianočný koncert Stromček prianí v decembri 2006. Jedno dievčatko z detského domova nás so Susan skutočne chytilo za srdce. Mohla si želať pre seba akýkoľvek darček, ale ona prišla s prosbou, aby každý prispel aspoň jednou korunou na výskum proti rakovine. Spontánna reakcia prítomných v divadle ten večer nám so Susan ukázala skutočný charakter Košičanov."
D. Lohr sa vrátil aj k spomienkam na centrum Košíc, ktoré naňho veľmi zapôsobilo. "So Susan sme milovali Hlavnú ulicu a jej pokojnú atmosféru. Často sme sa po večeroch alebo cez víkendy prechádzali po pešej zóne, zastavili sa v niektorej z letných kaviarničiek a pri nápoji diskutovali s ďalšími oddychujúcimi. Dóm sv. Alžbety, štátne divadlo i hrajúca fontána a okolité sochy dodávajú centru osobité čaro." Americký pár si všimol aj negatívny jav, ktorý však nie je len problémom Košíc. Asi nielen našim želaním bolo, aby graffiti boli viac pod kontrolou alebo úplne odstránené. Aj keď vieme, že sa to dá len ťažko dosiahnuť."
Manželia Lohrovci chcú aj ďalej zostať v kontakte s košickými kolegami a priateľmi. Prostredníctvom médií sa budú snažiť každý týždeň oboznamovať s našimi aktualitami. Navyše by sa tu D. Lohr ešte rád vrátil. Pokiaľ by to bolo možné, hlavne kvôli oddychu a turistike. "Oveľa väčšia zábava by bola vracať sa len na návštevu bez pracovných povinností. Tak si to najbližšie predstavujem. Rád by som si vyšiel na túru na moje obľúbené miesto mimo mesta na Lajošku. Susan objavila túto perlu krátko po našom príchode, ale mne trvalo dlhšie, kým som sa tam dostal. Ale potom som sa na Lajošku vrátil viac ako desaťkrát, a to z troch rôznych východiskových miest. Chodili sme tam aj so Slovákmi, ktorí tam buď vôbec neboli alebo pred nejakými dvadsiatimi či viac rokmi.
Vzťah ku Slovensku a hlavne ku Košiciam je u manželov Lohrovcov skutočne silný. Dokonca by si tu vedeli predstaviť aj to, že by sa tu usadili natrvalo... "Mohli by sme tu zostať navždy. Zamilovali sme si krajinu, priateľských ľudí a nádherné mesto. Chýbala by nám však naša rodina a to je to, čo robí život mimo domova najťažším."
Boris Macko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
