Turisti sa tešili z tepla, ministri neprišli do Košíc kvôli mrazu a vysťahovalcom odložili pre búrky plavbu
V jednom týždni ako keby katastrofy načasovali
Extrémy počasia aké boli v tejto zime i teraz v marci, nie sú vraj ničím zvláštnym. Tvrdia to vyše osemdesiatroční seniori. Počasie vyčíňalo tu aj vo svete, hovoria bývalí železničiari aj tí, ktorí boli za prácou v Amerike. Prezreli sme staršie noviny, časopisy, agentúrne správy a zaujal nás január aj február roku 1924, kedy bolo azda najviac extrémov a v mnohých krajinách sa práve rok 1924 začínal katastrofami spôsobenými počasím.
Prerušená doprava
Možno si pamätáte, keď sme písali o teplom decembri roku 1923 tu, v Košiciach, keď sa pred budovou Východoslovenského múzea na Námestí maratónu mieru na zelenej tráve pásla koza. Zaznamenali to do policajného hlásenia tzv. raportu deň pred Vianocami. Celý december bol asi teplý, pretože podľa správy v Slovenskom východe pobočka Klubu československých turistov v Košiciach na 11. decembra toho istého roku zorganizovala celodenný výlet na Okrúhlu (1087 m) s odchodom o piatej ráno vlakom do Košických Hámrov. Údolím Opátky išli "naľahko" oblečení k Csákyho chate, vystúpili na Suchý vrch, zostúpili na Kojšov. Celkom išli osem hodín pod vedením Jána Pietscha. Do Košíc sa vrátili "za príjemného počasia" o ôsmej večer.
V Košiciach nebolo snehu ani v januári 1924, zato Bratislavčania ho mali až-až. Podľa Havasovej tlačovej agentúry snehová záplava bola veľká. V niekoľkých úzkych, veľmi frekventovaných uliciach bol sneh odhádzaný, ale na námestiach a širokých uliciach boli medzi obrovskými kopami snehu urobené len cestičky. Sneh odpratávalo 124 zamestnancov a bolo ho v Bratislave odhadom na 1 milión kubíkov.
Vlak, ktorý vypravili z Košíc 9. januára za pekného počasia ako na jar, musel zastať pred Trnavou pre snehovú fujavicu. Kým na východnom Slovensku normálne premávali vlaky aj v tatranskej oblasti, na železničnej trati Trnava - Cífer boli na päťkilometrovom úseku 3 - 4 metrové záveje. Vykoľajili sa štyri vagóny a kvôli snehovej kalamite bola prerušená doprava. Na južnom Slovensku bola tuhá zima, o čom svedčí tragická udalosť, ktorú zaznamenali z okolia Komárna. Vidiecky hostinský Zigmund Erdélyi sa vracal domov z Komárna, kde bol vybavovať obchodné veci. Ako zvyčajne, išiel cez pole. Tam ho zastihla fujavica, ktorej nedokázal čeliť a zamrzol.
Kritický začiatok roka
Košičania očakávali 5. januára návštevu ministra železníc Dr. Burgera a ministra verejných prác Dr. Kovaříka, ktorí mali pricestovať z Prahy aj s dvoma komisiami, aby zistili, aký je stav Košicko-bohumínskej trate. Ministri sa zdržali v Bratislave, lebo si chceli prezrieť prístav v súvislosti s lodnou prepravou obilia (aj pre zásobovanie Košíc) a investičnými prácami, ktorí sa v ňom mali začať. V Košiciach márne čakali na hostí aj na slávnostný obed v hoteli Schalkház. Pre nepriaznivé počasie a meškanie vlaku pre snehové závere sa ministri vrátili do Prahy. Komisie odcestovali po zlepšení počasia do Košíc a zostali tu dlhšie, kým nepripravili dokumentáciu o Košicko-bohumínskej železnici v súvislosti s očakávaným rozšírením cestovného ruchu.
Zo správ v tlači o počasí usudzujeme, že práve rok 1924 sa vo väčšine európskych krajín, ale i na americkom kontinente začal katastroficky, práve extrémnym počasím. Je zaujímavé, že to bolo v jednom týždni. Napr. 9. januára v Miláne v Taliansku bol taký veľký mráz a napadlo toľko snehu, že podľa talianskych denníkov a u nás uverejnených agentúrnych správ "vlaky v celej krajine meškali, lebo na nich zamŕzali brzdy. Expres Carihrad - Londýn prišiel do Milána s desaťhodinovým meškaním. V Modene padal nepretržite dva dni sneh a teplota klesla na štyri až deväť stupňov pod nulu."
Dopravnú kalamitu spôsobili fujavice aj v Nemecku. "Vlaková doprava bola nepravidelná a niekde pre výšku snehu na koľajniciach zastavená. V Berlíne napadlo 30 cm snehu. Na jeho odpratávanie najímalo mesto veľký počet robotníkov a nezamestnaní boli povinní im pomáhať zadarmo 24 hodín týždenne."
Košičania sa tešili pomerne teplým dňom, ktoré mali v zime vplyv aj na spotrebu palivového dreva. Tu sa kúrilo drevom a keď sa jeho zásoby zvyčajne vo februári zmenšovali, postavili na chodník pred domom hoci aj na Hlavnej cirkulárku a pílili siahovice. Aj napriek zákazu, ktorý väčšina nerešpektovala a drevo nepílili vo dvoroch - tam by museli urobiť poriadok.
Po Nemecku a Taliansku zasiahli snehové búrky aj Anglicko. Podľa správ z Londýna zúrili 24 hodín po celej krajine a nielen na súši, ale aj na mori, kde sa ocitlo v nebezpečenstve viac ľudí. Výdatne začalo snežiť 10. januára. Sneh s dažďom, silné búrky a záplavy v ten istý deň postihli aj Francúzsko. Niekoľko dedín bolo zaplavených a potopili sa dve lode. "O pomoc volala anglická loď Durban. Americký parník Concius stroskotal počas búrky na mori v Trapezunte, kde zahynula aj celá posádka."
Naši mali šťastie
Z Konstance v Rumunsku vyplával parník do Ameriky 10. januára. Na Čiernom mori zúrila búrka, ktorá bola taká ničivá, že sa nepodarilo zachrániť nikomu ani v člnoch. Medzi cestujúcimi bolo veľa takých, ktorí cestovali do Ameriky za prácou. Československí občania medzi nimi neboli.
V tom čase mala z Hamburgu vyplávať loď s vysťahovalcami do Ameriky. Medzi nimi mali byť aj československí občania. Ešte v decembri 1923 prešlo Štátnou vysťahovaleckou komisiou v Svatobořiciach 131 osôb. Komisia ich rozdeľovala buď do Ameriky alebo Kanady či Južnej Ameriky. Z nich dostalo povolenie do Severnej Ameriky 61 ľudí, do Kanady 34, do Mexika 3, Argentíny 30, Uruguaja 3 osoby. Boli to obyvatelia Bratislavy, Nitry, Lipt. sv. Mikuláša, Zvolena, Turne nad Bodvou, Podkarpatskej Rusi. Košičania boli pätnásti a z Turne trinásti. Našťastie lodná spoločnosť po námorných katastrofách a pre zlé počasie plavbu odložila.
Obetí snehových búrok a mrazov v priebehu jedného týždňa bolo podľa vtedajších správ námorných úradov viac ako za päťdesiat rokov. Katastrofy neobišli ani islandské pobrežie, kde podľa americkej tlače "snehová búrka zasiahla taliansky parník. Voda, ktorá sa dostala vlnobitím na palubu sa okamžite zmenila na ľad."
Z Nórska oznámili tiež námornú tragédiu, odohrávajúcu sa na Severnom mori. "Traja muži vyplávali z Lawriku na more v motorovom člne. Motor zlyhal a po deviatich dňoch bez vody a jedla, keď ich našla posádka nemeckej rybárskej lode, jeden muž bol už mŕtvy. Zamrzol pri odčerpávaní vody z člna."
Tí naši vysťahovalci, ktorí oslávili dodatočne Nový rok vo svojej novej vlasti - v severnej a východnej Amerike, zažili počas jedného týždňa od 8. januára také mrazy, o akých sa im doma na východnom Slovensku a pätnástim bývalým Košičanom ani neprisnilo. V štátoch Virginia a Minnesota klesla ortuť teplomera na mínus 38 stupňov Celzia.
Vychádzajúc zo správ a záznamov o vystrájaní počasia, bol rok 1924 najextrémnejší v dvadsiatom storočí. A čo prevratné alebo užitočné sa stalo v Košiciach? Vtedy začala fungovať Košická župa podľa nového administratívneho usporiadania s 993 obcami v 15 okresoch aj s notariátmi: Bardejov, Gelnica, Giraltovce, Humenné, Košice, Kráľovský Chlmec, Medzilaborce, Michalovce, Moldava, Prešov, Sabinov, Sečovce, Snina, Sobrance, Veľké Kapušany.
Košičania boli obchodníci, poľnohospodári vinohradníci, mlynári aj baníci
Mlynár nemusí mlieť ani baník kopať
To, že mlynár nemusí mlieť zrno alebo baník v pote pod zemou kopať rudu, to najlepšie potvrdzujú podnikateľské aktivity Košičanov v 14. a 15. storočí. Tunajší mešťania boli veľmi schopní obchodníci. Boli aj poľnohospodári, vinohradníci, mäsiari, rybári. to ale neznamená, že kráčali na poli za pluhom, chytali ryby do sietí, či sekali mäso. So všetkým obchodovali.
Výnosné mlyny
Tak, ako mlynár nemusel osobne mlieť ani mlyn nebol zariadením na mletie a šrotovanie obilnín. Mlyny obchodovali s obilím a jeho produktmi. Samotný výraz mlyn mal mnohoraký význam a ako zariadenie slúžil so svojím vodným pohonom na drvenie rudy, tepanie cínu, kovanie železa, na výrobu plechu, drôtu. Mlyny boli veľmi výnosným odvetvím, ktoré priťahovali odjakživa práve bohatým mešťanom. Okrem mletia zrna, drvenia rudy a ostatných funkcií, mlyn mohol byť aj pílou. Tým sa rozšírilo podnikanie mešťanov o ďalšiu oblasť - o stavebniny.
Drevo - strategický materiál
Píly boli dodávateľom opracovaného stromu nielen pre domáci trh, ale aj pre zahraničný. Drevo bolo aj strategickým materiálom pre lode na vojenské výpravy. Na prepravu tovaru diaľkovými vodnými spojmi. Lode sa plavili po Hornáde, Ondave, Topli, Bodrogu, Latorici, Poprade. Lode konštruovali a stavali v Bardejove. Tamojší majstri boli známi ako dobrí odborníci na stavbu lodí. Drevo si vybrali priamo v lese, kde ho hneď aj rúbali a odvážali do dielní. Podnikatelia s drevom dodávali zo svojich píl brvná na kormidlá a sťažne, dyhy na rôzne iné jednotlivé časti dreva.
Podobne to fungovalo aj v baníctve. V spomenutých dvoch storočiach (14. - 15.) boli Košičania veľmi aktívni v baníckom odvetví. Boli baníkmi v tom zmysle, že obchodovali s banskými produktmi alebo boli spoločníkmi v banskom podnikaní. Kovovýroba bola v Košiciach veľmi rozvinutá a najviac remeselníckych špecializácii bolo práve v tomto odvetví. Mešťania investovali vysoké finančné čiastky do banského podnikania a to, že vo veľkej miere obchodovali s drahými kovmi, sa odrazilo na celouhorskej platnosti košickej hrivny. Mala rovnakú platnosť ako budínska hrivna.
O štyri storočia neskoršie sa v okolí Košíc síce vyskytovali bane, no využívalo sa iba niekoľko nálezísk: v Zlatej Idke, Jasove, Medzeve. Prebiehal banský prieskum aj v najbližšom okolí Košíc a Obchodná a priemyselná komora vyzývala v r. 1883 ľudí, aby jej oznámili prípadné nálezy nerastov na svojich pozemkoch. Bez výsledky. Potom sa objavil magnezit a s jeho povrchovou ťažbou sa začalo v roku 1909 a o rok sa začala výroba v prvej šachtovej peci.
Grémium kapsárov
V Košiciach bolo v roku 1921 grémium kapsárov, ktorí operovali po celom Slovensku v rýchlikoch aj osobných vlakoch. Chodili do kúpeľov Trenčianskych teplíc, do Piešťan a na trati Košice Žilina Bratislava. Najšikovnejším z nich bol Ján Hrvoľ vulgo János Bacsi. Zatkli ho v Trenčíne pri lúpeži klenotov staršej dámy, cestujúcej do kúpeľov. tam sa mu aj podarilo z trenčianskej sedrie utiecť. Vrátil sa späť do Košíc, kde ho ukrývali na periférii jej obyvatelia. Volali ho dokonca aj na svadby, kde ako hosť nikdy nič nevzal. Kým ho chytili, trvalo to dva roky. Hneď po krádeži 45 tisíc korún v Bratislave na stanici chytili šéfa bandy, ktorý mal predtým prezývku Alojz Trlica.
Zlodeji, ba aj zločinci chodievali do krčiem, ani čo by nemali nič na rováši. Do Steinovho hostinca v Košiciach prišiel na pivo istý Fero Baran, ktorý pri platení pred záverečnou otrčil iba prázdne vrecko kabáta. Privolaní policajti v ňom spoznali hľadaného Imricha Agostona, ktorý ušiel z prešovskej súdnej stolice, kam sa dostal pre pokus vraždy domovníka Imricha Szénegeho. Keď ho tento upozornil na dodržiavanie nočného pokoja, Agoston na neho vystrelil z pištole.
Na Legionárskom námestí č. 14 v Košiciach mal obchod Max Klein. Niekoľkokrát sa pokúsili doň vlámať, ale vždy zlodejov vyručila policajná hliadka. Až sa to raz podarilo. Tovar, ktorý pokládli do vriec, mal hodnotu 25 tisíc korún. S vrecami sa vybrali na železničnú stanicu na breh Hornádu, kde časť lupu ukryli, časť predali a potom sa dali na cestu do Halíča. Polícia ešte v ten deň chytila zlodejov Jozefa Popoviča z Košíc a Mikolaja Miskifa z Halíča.
Vreckový virtuóz Kondraczelok
Košice prvej štvrtiny 20. storočia mali svoje podsvetie, ktoré tvorili skúsení zlodeji a podvodníci a polícii sa ich nedarilo prichytiť pri čine. Mali svoje obľúbené hostince a stále miesta, kde okrádali ľudí, ako keby boli neviditeľní.
Na Moldavskej okružnej bol hostinec U Frischa, kde čapovali dobré pivo a varili chutný guláš. Okrem bežnej klientely chodili k Frischovi zlodeji, ktorí mali meno, prezývku, podľa toho, na čo sa špecializovali. K stálym hosťom patril Ladislav Kondraczelok alias vreckový virtuóz. Tak ho volali zlodeji aj policajti, lebo naozaj nemal rovného vo svojom "odbore". Špecializoval sa na dámske kabelky a taštičky na trhu. Aby si upevnil povesť virtuóza medzi vreckármi, U Frischa okradol aj "kolegu" vreckára bez toho, aby to ten zbadal. V tomto hostince sa neraz zbavoval aj ukradnutých tašiek. V deň, keď polícia posilnila hliadky na trhu aj detektívmi a práve im sa podarilo Kondraczeloka zadržať, ich ukradol 32. Boli rôznej veľkosti aj obsahu - v jednej bolo dokonca až 6 tisíc Kč. Na policajnom oddelení ich ležalo 19, samozrejme - prázdnych a ďalších 6 našli U Frischa medzi odpadkami. Kondraczelok sa priznal, že denne sa mu podarilo ukradnúť priemerne 30 až 35 taštičiek s peniazmi a kabeliek a to najčastejšie zrána, keď sa paničky dlhšie jednali o cenách s predávajúcimi. Okolo obeda sa už ženy z vidieka ponáhľali domov a preto samy ponúkli tovar za nižšiu cenu, takže "virtuóz" nemal toľko času na vyhliadnutie vhodného objektu.
Stranu pripravila Soňa Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
