Na Ružínskej priehrade pomáhali vytiahnuť loď aj mŕtvolu ženy

Hoci je Slovensko suchozemskou krajinou bez mora, potápanie má v našich končinách bohatú históriu. Milovníci vody a hĺbok svoje zručnosti trénujú nielen za hranicami, ale i v domácich vodných nádržiach. Ako tvrdia, aj na Slovensku je sa na čo pozerať. Košice majú svoj potápačský klub Academic Diving Centre (ADC) od roku 1995. O tom, čo všetko v hĺbkach zažili a v čom vlastne celé potápanie spočíva, nám čo to porozprával predseda Mikuláš Starec.

Potápanie je obľúbenou aktivitou mnohých obyvateľov prímorských krajín. Našinec obľubuje prechádzku po okolí na bicykli, človek ktorý vyrástol pri mori zase potápanie pod morskou hladinou. Táto aktivita je pre mnohých nielen záľubou, ale aj zdrojom živobytia. V hĺbkach je totiž hojnosť rôznych morských živočíchov, ktoré sú obľúbenou špecialitou nejednej svetovej kuchyne. Slováci sa však nepotápajú kvôli úlovku. Naše vodné nádrže sú lákadlom len pre nadšencov obľubujúcich vzrušenie a krásu, ktoré táto aktivita prináša.

M. Starec sa k potápaniu dostal počas štúdia telesnej výchovy v Bratislave. Keď potom odišiel pracovať na Fakultu telesnej výchovy do Košíc, okrem iných športov vyučoval aj plávanie a po absolvovaní inštruktorských skúšok aj potápanie. "Klub ADC sme založili v decembri 1995. Bolo to najmä kvôli tomu, že sme potrebovali zlepšiť komunikáciu medzi katedrou a ostatnými potápačmi v Košiciach. V tom čase tu bol ešte jeden veľký potápačský klub, s ktorým sme sa akoby spojili."

V Košiciach je podľa M. Starca o potápanie veľký záujem. Tento šport nie je limitovaný vekom. Záleží od momentálneho stavu každého potápača. Najmladší člen, ktorý s nimi v ich klube potápal, mal údajne niekoľko mesiacov, najstarší 67 rokov. Samozrejme, v detskom veku sa ešte nepotápa do veľkých hĺbok. Deti trénujú len klasické potápanie na nádych.

Klub ADC sa zameriava najmä na výcvik nových potápačov a rekreačnému potápaniu. Okrem študentov z Technickej univerzity môžu kurz absolvovať aj iní záujemcovia. Na začiatku musia predložiť potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. V nej sa vyžaduje skvelý stav pľúc, srdca a dutín. Dôležité je i vyšetrenie ušného lekára. Ten musí potvrdiť bezchybný stav bubienkov. Vo veľkých hĺbkach sa totiž enormne zvyšuje tlak na tento orgán. V prípade nejakého poškodenia môže dôjsť k poruchám nervového systému, či rovnováhy.

XXXXXXX

Výuka sa začína teóriou. Študent dostane všetky potrebné materiály, ktoré sa má naučiť. Až po úspešnom absolvovaní skúšok sa prejde k praktickej časti výučby. "Začína v bazéne, lebo musím vidieť, že ide o dobrého plavca. Musí vedieť plávať kraul aj prsia. Skúšame takisto ponory. Človek, ktorý chce byť potápačom nesmie mať z hĺbok strach. Potom ho vezmem do terénu, kde potápame naostro." V teréne sa musí študent naučiť najmä praktické veci ako orientácia, komunikácia pod vodou alebo potápanie vo dvoch. "Potápa sa stále vo dvojici. Každý, kto robí potápačský kurz musí zvládať plávanie vo dvojici s jedným vzduchovým prístrojom." Keď to všetko absolvent kurzu zvládne, dostane oficiálne potvrdenie o tom, že sa môže potápať. Potvrdenie mu platí celý život.

Najväčšie problémy majú účastníci kurzu s prehnaným rešpektom. "Mali sme tu ľudí, ktorí sa chceli naučiť potápať, no jednoducho to nešlo. Jeden chlapec bol veľmi horlivý. Strašne sa to chcel naučiť, skákal do vody a ponáral sa. No keď sa dostal na dno bazéna, spanikáril a vynoril sa. Mnoho ľudí má problémy s hĺbkou. Aj akýkoľvek dobrý plavec môže mať na dne strach..." Človek, ktorý vo vode spanikári, je nebezpečný aj pre ľudí okolo. "Ak sa mu človek vydá na pomoc, schmatne ho a myká sebou. Vtedy robí veľké problémy aj záchrancovi."

Základnou výbavou potápača sú potápačské okuliare, šnorchel a plutvy. Kto sa potápa do väčších hĺbok, potrebuje neoprén s oloveným opaskom, nádoby so vzduchom, či nôž. "Ten je potrebný pri prípadnom zamotaní do siníc a rias. Zíde sa najmä na Slovensku. Bez oloveného opasku sa zase nedokáže človek ponoriť." Väčšina ľudí si myslí, že pri vynáraní použiva potápač len svoje plavecké zručnosti. Nie je tomu celkom tak. "Pri ponore človek potiahne šnúrku na neopréne, čím sa z neho vypustí vzduch. Keď sa ide vynoriť potiahne druhú šnúrku, ktorá do neho vzduch zase vpustí. Tým začne neoprén nadnášať."

Vo vzduchových nádobách, ktoré majú potápači na chrbte je klasická vzdušná zmes, akú dýchame. Potápači, ktorí ponárajú do extrémnych hĺbok, majú po absolvovaní špeciálnych skúšok povolenie používať nitro zmes s obohateným kyslíkom. Týmto oprávnením disponuje aj M. Starec. "Je to potrebné najmä pri hlbokých ponoroch. Dusík sa totiž pod vodou správa škodlivo. Voláme to cocacola efekt. Telo pod tlakom nasiakne dusíkom a keď sa vynára, vznikajú v jeho štruktúrach akési bublinky. Tie môžu spôsobiť praskanie ciev a podobne."

Kyslík pod veľkým tlakom tiež robí neplechu. Každý potápač musí pozorne sledovať tlakomer, ktorý mu ukazuje, kedy by sa mal vynoriť. Stlačený kyslík totiž poškodzuje centrálnu nervovú sústavu. Pri neprimerane dlhom ponore alebo rýchlom vynorení môže dôjsť k známej potápačskej chorobe. Hranica, pod ktorú potápač nesmie ísť, je 66 metrov. "Takáto hĺbka so sebou prináša veľké riziko. Už pod 40 metrov by mali ísť len skúsení potápači. Začiatočníci by sa mali pohybovať v približne 12-metrovej hĺblke. Tam dole je totiž enormný tlak, zlá viditeľnosť a nevyspytateľnosť terénu alebo prístrojov, ktoré ukazujú, kedy sa treba vynoriť."

XXXXXXXXX

Okrem potápačských kurzov sa klub ADC venuje aj ďalším aktivitám. "Cvičili sme hasičský zbor, policajný zbor, organizujeme expedície a podobne. Je to však komerčná záležitosť a tieto zákazky si väčšinou vychytávajú komerčné potápačské kluby." Viackrát boli prizvaní k záchranným akciám. Pomáhali napríklad pri výlove potápajúcej sa plachetnice na Ružíne. "S kolegami sme loď najprv lokalizovali pod hladinou a neskôr na ňu pripevnili hák lana, ktorým ju vytiahli." Takýchto zásahov sa zúčastňujú len skúsení potápači. Vrak sa totiž môže pohnúť a človeka privaliť. Skúsení potápači vedia odhadnúť silu a smer vodného prúdu a predísť takýmto nehodám.

Podobných akcií zažil M. Starec viac. Keď mali vlani sústredenie na Ružínskej priehrade, polícia ich požiadala o pomoc. Neďaleko sa vraj niekto utopil. "Takéto akcie robím nerád, no keďže sme boli blízko, šli sme mŕtvolu vyloviť. Bolo to smutné. Tak ako pri každom takom prípade. Vtedy šlo o zavraždenú ženu, ktorú tam pohodil vrah. Telo sa vo vode rýchlo rozkladá, potápača nečaká príjemný pohľad."

Ako iné potápačské kluby, aj ADC čistí vodné nádrže v okolí. "Najmä s vodnou nádržou na Ružíne sa spája najviac takýchto akcií. Ale ja osobne sa radšej čisteniu vyhýbam. Nie preto, že som lenivý, alebo podobne, len už za tie roky viem, ako to chodí." M. Starec naráža na to, že čisteniu nádrží sa venujú najmä starí kamaráti, ktorí popri tom čo to popijú. "Nacengať sa a ísť do vody, to ja ozaj nemusím." Dopĺňa však, že tým netvrdí, že by šlo o neužitočnú aktivitu, alebo, že si s alkoholom potápanie spája každá upratovacia skupina.

Obľúbenými lokalitami členov klubu ADC sú Senecké jazerá, Uhorná, lom pri Beňatine či Šutovské vodopády. Tie vynikajú najmä krásou fauny a flóry, alebo čistotou vody. Raritou je najmä Úhorná. Čistota jej vody dokonca prilákala raky, ktoré sú akýmsi meradlom kvality vody. "V súčasnosti je čistá voda na Slovensku veľkou raritou. Takmer každá nádrž, či jazero je znečistené, čo nám potápačom znepríjemňuje ponor."

XXXXXXXXX

M. Starec doteraz preplával každú slovenskú vodnú plochu. Lokality v okolí Košíc nevynímajúc. Kedysi boli pekné i jazerá v Čani, Geči, či Zemplínska Šírava. Najkrajšie sú zahraničné lokality. "Určite mám najradšej Chorvátsko. V ňom som bol takmer všade. Čo sa týka krásy pod vodou však vynikajú najmä teplé moria, akým je Červené more. V ňom je bohatosť fauny a flóry taká vysoká, že miestne úrady zakázali na dne akékoľvek manipulácie. Potápač sa teda nesmie ničoho dotýkať."

Zážitkov sa pod vodou naskytne neúrekom. Príjemných alebo nepríjemných. "Často sa stane, že potápač podcení hĺbku. Nedávno spravili chybu dvaja mladí chalani z klubu. Šli sa ponárať do 40-metrovej hĺbky a nezavolali nikoho z nás, skúsenejších. Vzali len jedného začiatočníka, ktorý ich mal počkať v polovičnej hĺbke a pri vynáraní ich zadržať, aby sa nevynorili príliš skoro. Podcenili to a v hĺbke spanikárili. Vynárali sa veľkou rýchlosťou, kvôli čomu ich čakajúci kamarát nedokázal zachytiť. Mali šťastie, že dole nestrávili dlhší čas. Inak by mali vážne zdravotné problémy."

Najzábavnejšie sú historky, kedy sa potápač snaží chytiť rybu. Pokiaľ nevie o aký druh ide, mal by sa toho vyvarovať. "Mnohé aj keď malé rybky majú ostré zuby a silný pud sebazáchovy. Často sa stáva, že z naháňačky potápač - ryba vznikne opak a ryba naháňa človeka." Väčšinou sa na tom pobavia, no boli už prípady, kedy ryba potápača hrýzla a malo to vážne následky. Najväčším zážitkom M.Stareca bolo, keď chytil žraloka bieleho, alebo morskú mačku. "Je to krásny pocit, vyniesť niečo také holými rukami nad hladinu. Je to však aj veľmi nebezpečné. Preto takéto kúsky stvárame len vo dvojici."

Pre M. Stareca je potápanie a klub ADC spoločníkom na celý život. Aktívne sa mu plánuje venovať ešte nejakých päť rokov, potom sa uvidí. Určite však potápanie nezanechá úplne.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Kto pôjde na Ateliér?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári