podrazov. My sme boli zvedaví, či sa na 1. apríla zvyknú na rôznych žartíkoch podieľať aj známi Košičania

Muzikanti z No Name si zo seba radi vystrelia

V kufri našiel dámsku bielizeň

Členovia košickej kapely No Name si občas radi robia žartíky. Roman Timko si pamätá na koncert, kedy Zolimu Salaiovi podložili molitanom klávesy. "Zoli mal mať na začiatku koncertu sólo, ťukol na kláves a nič. Ticho. Pozrel sa na nás, lebo sa veľmi preľakol, že sa čosi pokazilo a nebude môcť hrať. Lenže videl, ako sa všetci rehoceme. Začal dosť nevyberane nadávať, pričom netušil, že má zapnutý mikrofón, takže si nadávky vypočuli aj fanúšikovia na koncerte. To je však jeden z mála prípadov, kedy sme si vystrelili zo seba navzájom práve na 1. apríla. Máloktorý si totiž organizátor dovolí dať termín koncertu na tento deň. Pred týmto dátumom majú rešpekt," prezradil Roman.

Počas prvého aprílového dňa sa členovia kapely stávajú obeťami žartov moderátorov rádií. "Párkrát sa stalo, že zavolali každému z nás, pýtali sa nás na rôzne sprostosti s tým, že sú zo štatistického úradu a zisťujú nejaké veci do dotazníkov. Kým sa ešte pýtali na to, či chodievame pravidelne na plaváreň, tomu sa ešte dalo uveriť. Ale keď sa začali vypytovať, či sa na tej plavárni prezliekame v mužských alebo ženských šatniach, došlo nám, že sa nerozprávame so zamestnancom štatisického úradu... Pravdupovediac, už sme všetci zvedaví, z ktorého rádia nám zavolajú tento utorok a čo si zase za somarinu vymyslia. Ale upozorňujem - už na to budeme pripravení!"

Aj keď na 1. apríla len málokedy koncertujú, v období okolo tohto dátumu, si navzájom žarty robia. "Raz sme v tom čase boli na zájazde a vracali sa domov práve na 1. apríla. Ktosi z kapely sa postaral o to, aby sa mi do kufra s oblečením dostal kúsok ženskej spodnej bielizne, ktorý celkom iste nepatril mojej manželke. No, doma z toho mohla byť riadna hádka. Stačilo však, keď sa moja ´polovička´ pozrela na kalendár a hneď jej bolo všetko jasné," dodal so smiechom.

kid

Zuzka Kostelníková postaví kolegovi na stôl odpadkový kôš s nápisom "Prichádzajúca pošta"

Spod lavíc gymnázia sa vynorilo 35 pionierov

Moderátorka rádia Expres Zuzka Kostelníková sa v časoch, keď bola ešte študentkou na gymnáziu, vždy nevedela dočkať prvého apríla. "Milovali sme nepríčetné srandy a, chvalabohu, mali sme šťastie na učiteľov, ktorí sa zabávali s nami. Dnes mám 1. apríl vždy, keď je dobrá nálada. S kamarátmi už roky ´fičíme´ hlavne na slovných hračkách, ktorými sa doberáme takmer nepretržite. Mohli by sme si otvoriť slovné hračkárstvo," prezradila s úsmevom.

Zuzka miluje situačný humor. "Mám problém s dátumami a dňami, nikdy neviem, ktorého práve je, alebo aký je deň. Takže ak sa mi podarí urobiť skvelý humorný záťah práve na 1. apríla, aspoň budem aj tematická. Na začiatok by som mohla napríklad kolegovi postaviť na stôl odpadkový kôš a na viditeľné miesto na neho nalepiť nápis ´Prichádzajúca pošta´...

Dátumový problém zabral na 100 %, keď raz ešte z prešovského rádia utekala domov a - auta nikde! "V panike som pribehla nazad do rádia a so slzami na krajíčku som hovorila kolegom, že mi asi ukradli auto. A teraz - čo mám robiť? Otec ma zabije! Lenže som si všimla, že kolegovia namiesto sústrasti majú prazvláštne reakcie a dobre sa bavia, ´sklidnila som hormón´ a došlo mi, že kým som bola v nahrávacom štúdiu, vzali mi z bundy kľúče a preparkovali. Vtedy som to niesla ešte trochu ťažko, bolo to nové auto a ozaj ma vydesili."

Vo všeobecnosi však - nemusí to byť práve na 1. apríla - patrí Zuzana medzi tých, ktorí majú rôzne žartíky radi. "Ak to nie sú kruté žarty, ktoré by mohli človeku viac ublížiť ako ho potešiť, som za. Hlavne nech sa bavia všetci. Mám rada aj mystifikácie, také ako boli napríklad vo filme Amélia z Montmartru. Jej otcovi zmizol záhradný trpaslík a po čase mu začali prichádzať poštou fotografie - záhradný trpaslík vyfotený pred Sochou slobody, pred rôznymi svetovými monumentami... Pozeral sa na to ´ako puk´. A tie fotky vyrábala Amélia v ateliéri..."

Posledný vydarený 1. apríl, ktorý uviazol Zuzke v pamäti, je ešte z gymnázia. "Okrem toho, že sa robili tradičné šarády, to znamená, že my ako prváci sme si vymenili hodiny so štvrtákmi, ktorí za nás na 1. apríla písali písomku z dejepisu, do ktorej samozrejme popísali strašné kraviny a profesorka Ďurechová to normálne známkovala, aj do klasifikačného, raz sme sa ako trieda dohodli na veľkom záťahu. Všetkých 35 nás prišlo do školy v pionierskych uniformách a na hodinách sme sa skrývali pod lavicami, ktoré boli od katedry kryté, takže nás nebolo vidieť. Školník nás do učebne pustil vždy skôr ako prišiel profák, a potom nás tam zamkol, takže efekt bol vždy stopercentný. Naša biologikárka vošla do učebne a ešte si hundrala popod nos - ´No kde sú tí prváci, asi sa na to vykašľali...´ Keďže pod lavicami bolo tesno, niektorí sa začali vrtieť. Jej ten zvláštny zvuk nedal pokoja a šla sa pozrieť, čo to je. Zalapala po dychu, keď sa zrazu spod lavíc vynorilo 35 pionierov. Myslela, že má halucináciu..."

kid

Milan Dvorožnák vystrájal žartíky už na škole

Kolegu poslali na potápačský kurz

Náčelník Mestskej polície Milan Dvorožňák si spomenul na viacero príhod viažúcich sa k "srandovnému" dátumu. "Sranda je po celý rok, ale pamätám si, že pred niekoľkými rokmi bolo 1. apríla množstvo ťažkého mokrého snehu. Zavolal som kolegovi, že si sedí doma, a pritom na drevenom altánku, ktorý má pri chate, mu záľaha snehu zlomila strechu. Kvôli tomu sa potom takmer okamžite hnal 60 km na chatu. Samozrejme, všetko bolo v poriadku. Nejaký čas sa na mňa aj hneval. Dokonca sa rok na to pokúsil si zo mňa utiahnuť, ale prekukol som ho," povedal so smiechom náčelník.

Z ďalšieho kolegu si spoločne utiahli ešte keď pôsobil v polícii. "To bolo asi pred 15 rokmi. Telefonicky mu prišiel rozkaz, že má absolvovať dvojtýždňový potápačský kurz mimo mesta. Poctivo sa na to pripravoval, aj si pobalil veci. Deň pred ´odchodom´ sme mu povedali, že ide o srandu. Nebyť toho, asi by na ten kurz naozaj išiel. Všetci okolo neho vedeli, že ide o srandu, ale on do poslednej chvíle nevedel, o čo ide. Našťastie to zobral s humorom a ešte bol rád, že nemusí nikam ísť."

O tom, že aj mestskí policajti sú veselá chasa svedčí, že mu kolegovia už viackrát poslali svoju "obeť". Potom nastávajú zaujímavé okamihy. "Neviem, čo si vyvádzajú navzájom, ale občas do toho zatiahnu aj mňa. Napríklad za mnou príde policajt s tým, že kolegovia mu oznámili, že som ho vraj volal. Samozrejme ja o ničom neviem. Ale je mi jasné, o čo ide a beriem to športovo."

Na prvoaprílové žartíky si spomenul aj zo školských čias. "Takým, ktorí sa dali nachytať, alebo menej obľúbeným spolužiakom sme vystrájali kadečo. Aj keď sa už na väčšinu vecí nepamätám. Ale pomerne často sme ich posielali za triednou, či riaditeľom školy. Jedni ani druhí, samozrejme, nemali o ničom ani tušenia."

bm

Peter Veszelits patrí k vychýreným strandičkárom

Trénerov "zamurovali" v chatke

Košickí vodní pólisti sú odjakživa veselá chasa a k prvoaprílovým žartíkom nemajú nikdy ďaleko. "U nás nie je 1. apríl iba raz do roka, ale prakticky každý druhý deň. Stále niečo vymýšľame, aby bola v kabíne sranda," vraví hráč ČH Hornets a mnohonásobný reprezentant Peter Veszelits.

Sám patrí k chýrnym "srandičkárom" a pár prvoaprílových vylomenín má na rováši. "Raz sme boli na prelome marca a apríla s reprezentáciou na sústredení v Tatrách. A prišlo tam aj jedno naše nemenované prvoligové futbalové mužstvo. Keď sme to zistili, chceli sme sa s chlapcami privítať ako sa patrí." Samozrejme, že oba družobné kolektívy poriadne pretiahli večierku, čo sa stretlo s nepochopením trénerov futbalového tímu. Zo dvakrát ich prišli upozorniť, že sa nesprávajú ako športovci, aby ten večierok rozpustili. "To sa stretlo s našou nevôľou. Tak sme sa rozhodli, že tým otravným trénerom niečo vyparatíme. Keď už boli vo svojej chatke, tak sme ich zamurovali, aby nemohli vyjsť von. Pred vchodové dvere sme nahádzali sneh asi do výšky jeden a pol metra a poliali vodou. Keďže dvere sa otvárali smerom von, nemali šancu nimi vyjsť. A čakali sme ako si poradia..."

Jediná cesta viedla cez okno. Našťastie, chatka bola prízemná, takže pri evakuácii k ujme na zdraví zajatých nešťastníkov nedošlo, ale snežní "murári" si prišli pri pohľade na vyskakujúcich trénerov na svoje. "Hneď sa pátralo po vinníkoch, ale podarilo sa nám úspešne zapierať, lebo nebol žiaden konkrétny dôkaz. Kto na tú myšlienku prišiel, ani kto ju zrealizoval. Ale zabavili sme sa pritom perfektne," dodnes sa P. Veszelits pri spomienke na ten žartík usmieva.

mat

Podľa Cyrila Betuša je humor korením života

Kolegu "povýšili" cez ďalekopis

Starosta Sídliska Ťahanovce Cyril Betuš si vo svojom úrade veľa srandy neužije, aj keď humor má rád. "Napriek tomu si spomínam na jednu príhodu. Ešte keď sa stavalo Metro, jedna pani poslala list, v ktorom sa pýtala, kde bude zastávka MHD. Zachytila totiž len informáciu o metre ako o dopravnom prostriedku."

Viac príhod zažil C. Betuš ešte ako študent. "To bolo obdobie, keď nemusel byť 1. apríl a predsa nebola núdza o srandu. Bežne mi niektorý zo spolužiakov povedal, že máme prednášku a keď som do sály prišiel, tak bola prázdna. Pre zmenu som zase ďalšieho spolužiaka poslal na skúšku v termíne, keď žiadna nebola." Núdza o veselé zážitky nebola, ani keď pôsobil v Civilnej obrane. I jeho kolegovia boli veselé kopy. "Raz som mal telefonát, že mám ísť za náčelníkom. Šiel som s malou dušičkou, aby som zistil, čo sa stalo. Veď bežne si nikoho len tak nezavolal. Samozrejme, keď som prišiel, len na mňa zízal, že čo sa deje, keď ma nevolal..." Ťahanovský starosta sa priznal, že ani on nebol neviniatko... "Jednému kolegovi sme poslali ďalekopis s oznámením, že bol povýšený do hodnosti majora. Ten bol celý šťastný až kým neprišiel za nami. Vtedy to všetko ´prasklo.´"

C. Betuš si na 1. apríla utiahne aj z rodiny. I keď ako sám hovorí, nechce, aby to bolo na "hrane". "Ide o menšie srandičky. Napríklad poviem manželke či deťom, že majú nejakú poštu, oni sa prejdú a samozrejme nič. Podľa mňa je 1. apríl dobrá tradícia, ktorá by nemala zaniknúť. Veď humor je korením života."

bm

Autor: Kto pôjde na Ateliér?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári