Nebola to žiadna náhoda, ale pokus o dve vraždy
Kým niektoré prípady vraždy dokážu uzavrieť aj okresné súdy a vo väčšine krajské, za niektorými dá bodku až verdikt Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Jedným z takých, ktoré sa dostali až do Bratislavy, bola aj košická kauza "Fllipieta". Hoci by sa na jej počiatku zdalo, že "všetko je jasné" a páchateľ bude čoskoro potrestaný, opak bol pravdou. Kým súd vyniesol definitívny verdikt, od skutku uplynulo takmer 10 rokov.
Bol teplý septembrový večer, keď sa v byte na Laboreckej ulici stretli traja dobrí známi. Majiteľka bytu Iveta Z., jej druh Miloš B. a ich spoločný priateľ Jaroslav F. Popíjali, rozprávali sa a nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k tragédii. Akurát 35-ročný Jaroslav vedel, že sa čosi stane. V taške, s ktorou prišiel, mal ukrytý perkusný revolver značky Fllipieta, kalibru 11 mm. Neprišiel ho ukázať. Bola to vražedná zbraň, ktorou chcel svojich hostiteľov poslať na onen svet. Dôvod? Jaroslav si už dávnejšie od Miloša požičal 30 tisíc dolárov a on ich pýtal späť...
Približne o 22. hodine sa odštartoval sled udalostí, z ktorých niektoré ostanú navždy neobjasnené. Iveta ich totiž neprežila, Miloš bol istý čas v bezvedomí a Jaroslav, ako autor scenára, si ho neskôr upravil tak, ako mu čo najlepšie vyhovoval. Isté však je, že keď revolver vybral z tašky, namieril na Miloša a potiahol spúšť. Guľka, vystrelená zo vzdialenosti asi 25 cm, sa obeti zaryla do hlavy. Muž klesol k zemi a upadol do bezvedomia. Kým sa k nemu šokovaná Iveta sklonila a snažila sa ho prebrať, strelec opäť vystrelil. Z pol metra vypálená guľka zasiahla ženu do "spánku" a Jaroslav bol presvedčený, že je mŕtva. Keďže Miloš ešte dýchal, Jaroslav sa rozhodol, doraziť ho druhou ranou. Zbraň natiahol, namieril na kamaráta a opäť vystrelil. Tentoraz ho z bezprostrednej blízkosti zasiahol do krku. Napriek dvom vážnym zraneniam Miloš nezomrel. Ba práve naopak. Precitol z bezvedomia a strelca, ktorý medzi tým vystrelil štvrtú ranu do okna, odzbrojil.
Po rozsiahlom vyšetrovaní bol Jaroslav obvinený a následne obžalovaný z vraždy a pokusu o vraždu. Samozrejme, opis incidentu upravil tak, aby z neho vyviazol s čo najnižším trestom. Rozhodol sa teda vsadiť všetko na verziu o nešťastnej náhode pri neodbornej manipulácii so zbraňou. "Neviem si to vysvetliť," tvrdil. "Sedeli sme pri stolíku a ja som si ukladal do tašky veci zo stola. Nedarilo sa mi to, z tašky mi trčala pažba pištole. Vybral som ju teda, držal pred sebou tak, že hlaveň smerovala na Miloša. Došlo k výstrelu, ale ani sám neviem vysvetliť ako, keďže som nabíjací mechanizmus vôbec nenaťahoval. Iveta začala kričať, že Miloš krváca. Bol som zhrozený z toho, čo sa stalo, nechápal som, ako je to možné... Podišiel som k Milošovi a snažil som sa mu odtiahnuť ruku z rany, aby som zistil, čo mu je. Cítil som, že padám dozadu... Neviem, či sa ma Miloš chytil, keď strácal rovnováhu, alebo či ma udrel, no vtedy došlo opäť k výstrelu. Na zemi zostala ležať Iveta a na ľavom líci mala krv..."
Keďže Iveta už pravdu povedať nemohla, aspoň niektoré úseky dokázal ozrejmiť Miloš. "Pozerali sme televízor, keď som zrazu po ľavej strane hlavy zbadal iskry a vzápätí ma čosi hodilo na pravú stranu gauča. Stratil som vedomie, a keď som precitol, uvedomil som si, že kľačím pri chladničke... Zvracal som, kašľal, nevedel som sa hýbať, v hlave mi hučalo a mal som pocit, že sa vznášam... Bolesť som necítil, ale uvedomil som si, že som zranený. Potom som pri okne zbadal Jara. Bol rozrušený, mal pred sebou pištoľ. Jednou rukou držal pažbu revolvera a druhú mal pri hlavni. Keď sa mi podarilo vstať, podišiel som k nemu a vzal som mu zbraň z ruky. Položil som ju na skriňu a viac som sa jej nedotkol. Až vtedy som zbadal, že na zemi leží Ivka. Dýchala, ale nevnímala, čo sa okolo nej deje."
Napriek dvom vážnym zraneniam bol Miloš schopný logicky uvažovať. Družke sa pokúšal poskytnúť prvú pomoc, zavolal záchranku i políciu a strelca poslal na ulicu, aby ich počkal. Hoci lekári prišli rýchlo a pacientku previezli do nemocnice, na druhý deň zraneniam podľahla. Po vyšetrení jej druha vyšlo najavo, že prežil iba vďaka slabšej náplni pušného prachu v komore valca revolvera a nezasiahnutiu dôležitých ciev.
Hoci verzia o troch údajne náhodných výstreloch, z ktorých každý smeroval na hlavu Miloša či Ivety, je pre logicky uvažujúceho človeka absurdná, definitívne ju vyvrátil posudok znalca z odboru balistiky. Z neho vyplynulo, že jeden výstrel mohol vyjsť náhodne, no každému ďalšiemu museli predchádzať určité koordinované úkony. "Keďže šlo o tzv. jednočinný revolver, pred každým výstrelom bolo treba kohútik natiahnuť silným tlakom palca. Pri štyroch natiahnutiach a štyroch výstreloch je náhodný výstrel vylúčený," povedal znalec. Zbraň bola v tomto prípade korunným dôkazom o Jaroslavovej úmyselnej streľbe.
Napriek tomu, že po takom posudku sa aj laikovi zdal prípad jasný, krajský senát uznal strelca vinným iba z ublíženia na zdraví, za čo dostal 20 mesiacov v I. NVS. Samozrejme, prokurátor sa odvolal a prípadom sa zaoberal Najvyšší súd SR. Tomu sa verdikt nezdal OK, preto ho zrušil a spis vrátil do Košíc. Po doplnenom dokazovaní sa stalo čosi neuveriteľné. S odôvodnením, že v konaní obžalovaného sa nepodarilo preukázať úmysel vraždiť, senát zopakoval pôvodný rozsudok. Prokurátor sa opäť odvolal a spis opäť putoval do Bratislavy.
Niekedy v tom čase sa kauze venovala aj Televízia Markíza. Možno aj na základe jej reportáže bol z prípadu rozhodnutím predsedu krajského súdu vylúčený doterajší predseda senátu. Keď sa aj po zrušení druhého rozsudku vrátila kauza "Fllipieta" do Košíc, začal sa ňou zaoberať senát v novom zložení. Opäť vypočul Jaroslava, Miloša, svedkov i znalcov.
Kým prokurátor do tretice žiadal konanie obžalovaného kvalifikovať ako vraždu a jeden pokus o vraždu, obhajca sa v záverečnej reči opieral o absenciu jednoznačných dôkazov o vine klienta. Naznačil dokonca, že strieľať mohol Miloš, napríklad pri pokuse o samovraždu... Sám Jaroslav pritom na začiatku priznal, že keď videl, čo sa stalo, pokúsil sa o samovraždu. Namiesto seba však trafil okno...
Krajský súd, viazaný právnym názorom vyššieho súdu, uznal Jaroslava F. vinným v zmysle obžaloby a poslal ho na 12 rokov do II. NVS. Tento verdikt pred niekoľkými dňami "odobril" aj Najvyšší súd SR.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
