Päť detí má vraj preto, že ju manžel chcel mať stále tehotnú
Prozaička, novinárka, scénaristka a dramaturgička Oľga Feldeková si nedávno našla cestu do Košíc, keď ju do Obchodného centra Galéria pozvali na debatu pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. V Košiciach strávila celý deň a dopoludnia si našla čas, aby nám pri káve o sebe čo-to prezradila.
Keď sa povie MDŽ, O. Feldekovej sa najprv vynorí mladosť a spomienka na to, ako vždy na tento sviatok gratulovala mame. "Ak mám pravdu povedať, MDŽ nemám ako sviatok až tak veľmi rada, oveľa viac sa mi páči Deň matiek," prezradila. Možno je tomu tak aj preto, že sama je päťnásobnou maminou. "Približne v tom čase keď je Deň matiek, mám aj narodeniny, takže našťastie na mňa moje deti nikdy nezabudnú. Lenže momentálne sú všetky tak rozbehané po svete, že je málo sviatkov, kedy sa podarí, aby sme sa zišli všetci pohromade."
O. Feldeková nikdy ako mladé dievča nerozmýšľala nad tým, koľko chce detí. Dnes je veľmi rada, že ich má päť. "Môj muž mi spočiatku vravel, že on ako jedináčik veľmi túži po tom, aby sme mali veľa detí a teda veľkú rodinu. Teraz, keď už sa mu zdá, že nehrozí, aby som mu ušla za iným chlapom, mi povedal, že mal pôvodne úplne iný dôvod na to, aby som mala toľko detí. Vraj žiarlil a v čase, keď som bola v ´nebezpečnom veku´, ma chcel udržiavať stále tehotnú, aby mal istotu. Takže preto som mnohodetná matka," podotkla so smiechom. "A viete, že som na to hrdá? No iste, že by som nechcela žiarlivého chlapa, ktorý by robil scény, ak by som sa obzrela na ulici. Otela nechcem, ale ani takého chlapa, ktorý nežiarli. Asi by som si myslela, že nemá o čo stáť..."
Manžela spoznala, keď mala 16 rokov. Už na jej 17. narodeniny prišiel s jednou vážnou otázkou... "Vlastne ho ani nikto nepozval, len sa vo vlaku stretol s mojou kamarátkou a pozval sa sám. Pri tej príležitosti ma požiadal o ruku. Ja som bola dobre vychovaná mladá slečna, ktorú učili, že starším sa patrí vyhovieť. Takže som neprotestovala a povedala som ´áno´. No a keďže som už raz sľúbila, tak som to musela dodržať, veď inak by to nešlo. Navyše, on mi dokázal hovoriť také krásne veci... Staval mi pred očami vzdušné zámky... Napríklad povedal, že mi kúpi taký stolček, na ktorý ma postaví. Ja nebudem nič robiť, len tak tam stáť a on sa na mňa bude celé dni dívať... No, poviem pravdu, som rada, že mi ten stolček nakoniec nekúpil, lebo by to nebolo bohviečo - celé dni na ňom stáť. Hehe."
Stále sa dokážu navzájom prekvapiť
S manželom sú spolu pekných pár rôčkov, no O. Feldeková tvrdí, že má pocit, ako keby tomu bol len týždeň, od kedy sa spoznali. "Stále ma dokáže niečím prekvapiť a ja prekvapujem jeho. Navyše - náš vzťah je veľmi obohatený deťmi a teraz už aj vnúčatami. Oni sa nám výdy postarajú o nejaký program. Prospieva nám aj to, že manžel je stále tvorivý, má veľa práce a u nás to vždy bolo tak, že so mnou všetko konzultoval. Aj vtedy, keď videl, že mu nerozumiem. Teraz napríklad prekladá čosi od Shakespeara. Veľa o tom doma teoretizuje a ja ho počúvam. Lenže on je vyštudovaný pedagóg a potreba učiť niekoho sa v ňom nezaprie. O to by nešlo, ja by som ho aj počúvala, lenže on má chuť ma potom aj skúšať, či som si to zapamätala. Hehe."
Manželstvo s básnikom, prozaikom, dramatikom a prekladateľom sa silne podpísalo pod to, že O. Feldeková sa tiež stala spisovateľkou. "Je pravda, že som vyštudovala žurnalistiku, lebo ma to k písaniu vždy ťahalo a rozhodla som sa tak ešte skôr, ako som ho spoznala. Ale musím sa mu poďakovať, že za tých 40 rokov, čo sme spolu, neustále žijeme literatúrou a aj doma sa zaoberáme slovom. Takže ja som vyštudovala nie jednu vysokú školu, ale pri manželovi mnoho ďalších. Ďakujem mu aj za to, že ma neberie ako ženu v domácnosti a matku svojich detí, ale ako rovnocenného partnera. Všetko so mnou konzultuje, informuje ma a zásobuje novou kvalitnou literatúrou. Môžem povedať, že vďaka nemu sa istým smerom vyvíjal aj môj vkus."
Ako to potom vyzerá, keď sa pri príprave nedeľného obeda stretnú dvaja spisovatelia "zažratí" do literatúry? "No jednoducho - ja som pri šporáku a manžel sedí za počítačom. Hehe. Na jedny okrúhle narodeniny som dostala od manžela počítač, aby som mohla písať rovno do neho, no prešlo niekoľko rokov a vôbec ma k nemu nepustil. Potom dostal nový počítač od detí on a za tým zase sedím ja. Je však pravda, že naše spoločné debaty sa vždy krútia okolo literatúry, pretože je to bezhraničná téma. Ja skôr čítam prózu, môj manžel nemá čas na dlhé romány, takže potom som ja v tej pozícii, že informujem jeho."
V súvislosti s O. Feldekovou zvyknú novinári používať slovné spojenie "slávna na staré kolená"... "Ja si nemyslím, že v mojom prípade možno hovoriť o sláve. Náhodou je to tak, že médiá majú veľkú moc a kto sa objaví na obrazovke, je známy. Aj keby len čítal správy o počasí. No a potom ho každý spozná v samoobsluhe a ten človek má pocit, že je slávny. A pritom je to také - ako Česi hovoria - ´pomíjivé´. Ak sa stratíte z obrazovky na pár týždňov, už si na vás nikto nespomenie. Ja si nemyslím, že som slávna."
Má rada knihy a literatúru, ale tým sa vraj človek nepreslávi. "Veď ešte aj taký Márquez má čo robiť, aby ho ľudia poznali. Mne sa to zdá ako dosť nespravodlivé, no ale čo narobíme, keď dnes je tá hierarchia hodnôt tak zvláštne posunutá. Ale aby sme nikomu nekrivdili - sú aj také hviezdy, ktoré sa zjavujú v televízii, ktoré si to naozaj zaslúžia. Ja sama napríklad obdivujem Zlaticu Puškárovú. Pozerám tie jej debaty s politikmi a musím povedať, že jej to ide."
Z. Puškárová je vlastne kolegyňou O. Feldekovej. Obe sa stretávajú v televízii Markíza, kam O. Feldeková chodieva nahrávať reláciu Sedem s. r. o. "Strašné je, ako všetci vravia, že vraj ženy sú ukecené. Veď si len všimnite, že ja sa v Sedem s. r. o. pri tých chlapoch nedostanem k slovu a keď sa mi aj podarí dostať zo seba jednu holú vetu, už mi skočia do reči. Ale ja sa za to na nich nehnevám."
O. Feldeková je jediná, ktorá si - okrem moderátorky Eni Vacvalovej - dokázala svoje miesto medzi mužskými glosátormi v tejto relácii udržať. Istú chvíľu sa o to pokúšali aj herečka Zuzana Fialová či moderátorka Adela Banášová, no dlho to nevydržali. "Ono to bude asi dané aj vekom a generáciou. Lebo tá zostava, ktorá je tam teraz, to sú všetko ľudia v približne rovnakom veku. Náš pohľad na svet je podobný a navyše, nejaká teenagerka si predsa nemôže dovoliť povedať Milanovi Lasicovi, aby bol ticho, lebo aj ona chce čosi povedať. Ja to medzi nimi viem vydržať, lebo sú to všetko moji starí kamaráti a viem, čo môžem od nich čakať a čo zase môžu oni čakať odo mňa. Zároveň musím povedať, že sú to úžasní chlapci a nemusím sa báť podrazu. Ak sú aj drzí, tak viem, že to robia z lásky a nikdy by im ani len nenapadlo ublížiť mi, či ponížiť ma."
Historky z Oravy
Najčastejšie sa jej kolegovia v Sedem s. r. o. do nej navážajú vtedy, keď začne spomínať Oravu, z ktorej pochádza. "No ja im to robím naschvál, aby si mali z čoho robiť srandu. O čom by sa bavili, keby som ja nezačala vyťahovať historky z Oravy?" Tento kút Slovenska O. Feldekovej počas detstva silno prirástol k srdcu, dnes sa do neho najčastejšie vracia v spomienkach. "Nemám toľko času, aby som na Oravu chodila pravidelne. Chodím tam akurát na dušičky, na hroby rodičov. Síce mi tam žije brat, ale ten má svoju rodinu a určite by nebol rád, keby som mu tam chodila ako na klavír. Navyše - už začínam pomaly patriť medzi tých, ktorí si nepamätajú, kam dali okuliare, pričom ich majú na nose, no veľmi dobre si pamätajú, čo sa stalo v prvej ľudovej. Toto začína byť aj môj prípad, preto často v spomienkach utekám na Oravu. Lebo je pravda, že dôležité veci zabúdam, ale veselé historky si pamätám aj po rokoch. Môžem ja za to, že sa mi vždy, keď nakrúcame Sedem s. r. o., vynorí v mysli spomienka na smiešneho uja alebo čosi podobné?"
Na Orave prežila mladosť, od sedemnástich rokov žila spolu s manželom v Bratislave. "Toto mesto som však poznala už ako dieťa. Môj otec bol totiž právnik, žil v hlavnom meste a moja mama bola učiteľka, no nechcela odísť z Oravy. Keď sa vzali, môj otec pricestoval na pár dní na svadbu a potom zase odišiel do Bratislavy. Takto prežili spolu celý život. On v meste, ona na Orave. Keď sa narodil môj brat, tak ma mama na pár dní poslala do Bratislavy k otcovi, takže časť detstva som prežila v meste. Zaujímavé je, že mojim rodičom to takto vyhovovalo..."
O. Feldeková si však nevie predstaviť, že by žila bez svojho manžela. Aj preto, keď sa musel odísť v 90-tych rokoch zo Slovenska, šla s ním. V roku 1992 totiž verejne poukázal na problematickú minulosť vtedajšieho ministra kultúry Dušana Slobodníka v súvislosti s režimom prvej Slovenskej republiky. Spor vyvrcholil uverejnením Feldekovej básne Dobrú noc, moja milá, ktorej verš "esesák sa objal s eštebákom" narážal na minulosť Dušana Slobodníka a vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. "Ja som celkom adaptabilná, ja som nemala problém zo Slovenska odísť do Prahy. Manžel to však veľmi zle znášal. A pritom je polovičný Čech, mal tam aj bratrancov... Bol však veľmi nešťastný a nevedel to ´rozchodiť´. Jeho výrobný nástroj je predsa slovenčina. Môj síce tiež, ale pre mňa to nebolo až také zložité. Nevedel si zvyknúť a teraz je rád, že mám prácu v Bratislave. Je rád blízko mňa, takže chodíme na Slovensko spolu."
Takže na "preskačku" žijú v Bratislave a v Prahe. "Napríklad teraz, keď sa trochu oteplilo, šla som do Prahy a vymenila hrubý kabát za jarník. Len čo som došla do Bratislavy, tak sa zase ochladilo, takže asi budem musieť znovu do Prahy utekať pre teplé veci. Hehe. Ale to mi neprekáža. Voľakedy som mala domácnosť, ktorá bola priam ukážkovo usporiadaná. Všetky deti som mala sústredené okolo seba, dokonca boli obidve babičky u nás, aby sme ich doopatrovali. Bývali sme vo veľkom dome v dobrej bratislavskej štvrti. Mali sme romantickú záhradu s marhuľami, dokonca som varila džem a zavárala kompóty a stále sme mali hostí. Takže som si to vyskúšala, ale kto tvrdí, že to musí takto byť stále? Zažila som to, bolo to nádherné, no nič netrvá večne. Dnes mám deti rozbehané po celom svete a v Prahe mám kabát a v Bratislave košeľu. No a čo? Aj tak to predsa stojí za to!"
Dátum narodenia: 28. marec 1943
Znamenie: Baran
Miesto narodenia: Martin
Ukončené vzdelanie: žurnalistika
Rodinný stav: manžel Ľubomír Feldek, päť detí
Relax: knihy
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
