Neemigrovala len preto, aby rodine neskomplikovala život

Priaznivci operného umenia si pred časom celkom iste nenechali príležitosť pozrieť si na javisku Štátneho divadla operu Rusalka, v ktorej sa v hlavnej úlohe predstavila svetoznáma sopranistka Gabriela Beňačková. Táto speváčka síce pravidelne koncertuje, no na divadlenom javisku sa v opere nepredstavila už viac ako päť rokov.

Pozvanie prísť do Košíc prijala len vďaka tomu, že tunajší šéf opery Peter Dvorský, je jej priateľom. "Je to môj dávny kamarát, vlastne je mi ako brat. Naspievali sme toho tak veľa, že by som to ani nevedela zrátať. Ale dá sa povedať, že ma musel poriadne presviedčať," prezradila.

Opera Rusalka patrí v repertoári G. Beňačkovej medzi najobľúbenejšie. "Spievala som ju na javisku určite viac ako päťstokrát. Takže neváhala som s Petrovým pozvaním preto, že by som part Rusalky neovládala. To rozhodne nie. Len som už pridlho nestála na javisku počas celej opery. Keď som prišla do Košíc, mali sme príjemnú skúšku a veľmi dobre som sa cítila v spoločnosti mladých spevákov. Bolo mi tu skvelo." Pochvaľovala si i tunajšie divadlo. Vraj také, aké našla v Košiciach, nevidela počas celej svojej kariéry nikde inde. "Je úchvatné, páči sa mi, že mi v ňom vonia čosi maďarské... Asi sa nedá s ničím iným porovnať, možno tak trochu s parížskou starou operou."

Opera Rusalka, s ktorou sa G. Beňačková predstavila košickému publiku, má v jej kariére zvláštne postavenie. "Po prvý krát som ju spievala - hádam by som to ani nemala priznať - v roku 1973, keď mi ju pridelili v Národnom divadle v Prahe a potom som s ňou obišla celý svet. V newyorskej Metropolitnej opere som ju spievala vtedy, keď ju na tomto javisku uviedli po prvý krát. Keď si tak spomeniem, tak 22 rokov som bola stálym hosťom vo viedenskej štátnej opere, kde som mala za rok zo 10 predstavení... Naspievala som toho naozaj dosť, škoda, že si všetky tie momenty človek nemôže pamätať."

Začínala českou tvorbou, spievala Rusalky, Mařenky v Predanej neveste, Káču, Jenůfu... "Neskôr som začala spievať v operách od Verdiho a Pucciniho, nakoniec aj od Wagnera. Česká tvorba však mala vždy v mojom srdci zvláštne miesto. Keď som nastúpila v roku 1970 do Národného divadla v Prahe, dostávala som práve tieto úlohy, ktoré sú šité pre mladé speváčky. Nuž, je v tom kus slovanskej slzy a to je mi blízke."

G. Beňačková dosiahla vari všetko, čo sa dá v opernom svete dosiahnuť... Hosťovala v talianskych operných domoch v Parme, Bologni, Janove i na svetovej operenej scéne číslo jeden - v milánskej La Scale. Stala sa i stálym hosťom Bavorskej štátnej opery v Mníchove, neskôr Viedenskej štátnej opery či londýnskej Covent Garden Opera. Účinkovala i v Boľšom Teatre v Moskve, San Franciscu, Los Angeles i spomínanej Metropolitnej opere v New Yorku. Mohla byť jej kariéra ešte vydarenejšia? "Asi áno, keby som bola emigrovala. Možno by som vtedy mala možnosť spievať viac a nahrať viacero cédečok. Nemohla som to však kvôli rodine urobiť."

Jej otec bol advokát, sestra známa hlásateľka - Nora Beňačková. "Ak by som emigrovala, veľmi by im to skomplikovalo život a ja som nemala to srdce to urobiť. Nesúhlasil s tým ani môj manžel a dcéra o tom nechcela ani len počuť. Tak som sa obetovala a ostala som v Čechách. No a viete, ako to je - dostanete ponuku odísť len dva-tri krát, keď stále odmietnete, tak už viac ponúk nedostanete. Ale nesťažujem si. Ja si myslím, že som sa naspievala dosť. Kariéru som mala krásnu a hádam aj dostačujúcu. Užila som si všetko, čo to prináša - aj to pozitívne aj negatívne. A dostala som sa medzi desať najlepších operných speváčok sveta. Čo viac by si človek mohol priať? Lenže stále som vedela, že nemôžem zaspať na vavrínoch, že musím tvrdo pracovať a cvičiť. Našťastie som dosť racionálny človek a nikdy som nelietala v oblakoch. Vždy stojím nohami pevne na zemi."

Kariéra opernej speváčky bola pre G. Beňačkovú rehoľou. "Kto nemá disciplínu, ten to nezvládne. Ak som chcela mať rodinu, tak som musela zavrieť dvere za spevom, variť, prať, žehliť. Nič som neobetovala, len som si to všetko musela rozdeliť a oddeliť od seba. Jedno je moja práca a druhé je rodina. Tú sú dva svety. Teraz s odstupom času ma mrzí, že som s dcérou nebola tak často, ako iné mamy. Kým bola malá, tak ak som šla do zahraničia, dostala som povolenie si ju brať so sebou, ako bola veľká, už to nešlo. Aj maturity sme absolvovali tak, že sme si len telefonovali... Lenže taký je život, nedá sa mať všetko. Ak ste v rozbehnutom vlaku, tak je ťažko z neho vyskočiť, lebo sa môže stať, že sa pri tom skoku zabijete..."

Z operných javísk odišla pred piatimi rokmi z rodinných dôvodov. "Rozlúčila som sa s operou nie preto, že by som musela, ale chcela som. Moja mama bola ťažko operovaná a lekári mi vraveli, že tu už dlho nebude. Nechcela som, aby sa o ňu staral ktosi cudzí, tak som si povedala, že tých pár mesiacov ostanem pri nej ja. A dnes je z toho päť rokov... No a v divadle na vás nikto nebude večne čakať. Lebo je tam kopa iných speváčok..."

V týchto dňoch však už uvažuje, že sa na operné divadelné javiská vráti. "Dostala som ponuku do opery Věc Makropulos a tiež na kostolníčku z Jenůfy. Uvažujem nad tým. Človek v mojom veku i postavení si však musí byť stopercentne istý, ak uvažuje o návrate," dodala.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári