pre svoj intímny priestor", zhodilo vyhliadky na dohodu o spoločnom kandidátovi opozície proti Gašparovičovi asi tak na 40 percent. Roztržka, ktorú s Hrušovským dokonali na predsviatočnom opozičnom "summite", je takpovediac figurálnou kresbou, prečo by títo dvaja už nemali viesť ani nitriansku kafilériu, nieto veľké politické strany.

Podmienka, ktorú postavilo pred Radičovú KDH, aby "verejne vyslovila podporu ochrane života od počatia a tradičnej rodine vo forme manželstva", je problematická, ale nie neštandardná. S výhradou sa dá zhltnúť, keďže kandidát ju môže elegantne splniť, pričom si zachová tvár aj on, aj vyzývatelia. Ak je dobrá vôľa na oboch stranách. KDH sa toto dalo prepáčiť, lebo má svojich voličov a ich pozícia je chúlostivá najmä po vystúpení "palkovcov", ktorí ochotu k dohode na Radičovej vyzdvihli ako jeden z príkladov negatívneho "pragmatizmu".

Čo musi a nemusí Radičová

Formulácia Rady KDH vyzerala (aj s "počatím") dosť flexibilná, aby v prípade, že nebola postavená ako úmyselná prekážka (čo je možné viď komentár z 3.marca), nechala Radičovej priestor vyjadriť sa tak, aby jej akože vyhovela. Deklarácia, že "ľudský život je najcennejšou hodnotou a je hoden ochrany aj pred narodením, a takisto nahlas bez problémov zopakujem, že si vážim a ctím rodinu (...)" mohla a mala byť v princípe odpoveďou, ktorou by kauza zhasla. Vzdialenosťou medzi "počatím" a "pred narodením" by sa už nikto nevŕtal...

KDH z výkopu totiž nekonkretizovalo, čo špecifického nad či mimo všeobecnú deklaráciu o právach plodu a sviatosti rodiny ešte chce. Z toho aj logicky vyplýva, že mediálne interpretácie, čo sa okamžite vyhemžili, akože "Radičová sa musí postaviť proti všetkým interrupciám, nech by boli robené z akýchkoľvek dôvodov, proti eutanázii a proti homosexuálom" (a pod.), boli komplexne dementné. Ešte i vtedy, ak sa opierali o záchodové informácie od kádehákov ladených proti dohode.

Nebol by to však Dzurinda, keby KDH "nepomohol". Jeho vyhlásenia ex post, že "pokladá diskusiu za uzavretú", že "sa nenechá vťahovať do svetonázorových polemík", atď., mohli byť síce už reakciou na zákulisné rozhovory, na ktorých sa zaiste nehovorilo len o potratoch a podpore rodiny, ale i materiálnejšej podstate budúcnosti. My nevieme a už sa nedozvieme, čo pripravovali v KDH do koncovky, aké mali varianty, za aké ústupky by "mäkké" vyjadrenie akceptovali. Expremiér im však nedovolil prejaviť sa, presunom konfliktu na verejnosť v sekunde vymazal plusové body z prvého príjmu Radičovej.

Jednoznačne a fundamentálne

Z dvoch možností, ako sa k zvratu postaviť, teda konštruktívne alebo deštruktívne, zvolil Hrušovský, pochopiteľne, tú druhú. S týždenným spozdením ho zrazu napadlo pýtať od Radičovej "vyjadrenia jednoznačnejšie", lebo údajne "nemôže chcieť podporu aj KDH aj Inakosti". Šéf KDH musí vedieť (ak nevie, tak je blb), že spoločný kandidát nemôže byť čisto konzervatívny, len "rozkročený", aby nedesil napr. ani tú homosexuálnu loby (Inakosť) a najmä široké zázemie "liberálov" v médiách. Žiadosť o "jednoznačnejšie vyjadrenie" sa dá hodnotiť už ako takpovediac blokačný manéver.

O dejstvo ďalej, na opozičnom summite, neurotický a frustrovaný Dzurinda (zo Zahradníka a spol.) nevidel nič lepšie, ako na prvú novinársku otázku priklincovať, že "Radičová už nič recitovať nebude, lebo nedovolím, aby sa z tejto témy stal prostriedok na znižovanie jej dôstojnosti". Tak. Keby niekto vypísal verejnú súťaž so zadaním, ako zamáčknuť KDH do klieští, aby už nemohlo vycúvať, tak toto vyhlásenie je bez konkurencie. Teraz už Hrušovský, ak nechcel prejaviť slabosť verejne, musel Radičovej načítať na hlavu sprísnenie pozície. Ešte aj vtedy, ak spočiatku nechcel: "Potrebujeme mať vyjadrenie pani poslankyne Radičovej na fundamentálne otázky, ktoré sú známe (...), jednoducho bez toho to nejde".

Zvyšok pôdy spod kompromisu vytiahla sama kandidátka. Na výzvu štátnej agentúry, ktorá sa ponáhľala miešať lajno, kým je horúce, deklarovala, že "by sa zriekla svojej duše", keby pristúpila na podmienky, ktoré sú formulované spôsobom znamenajúcim pre ňu zásadnú zmenu postoja. Veľmi excelentne. Verejne síce žiadne podmienky neodzneli, teda následky pre dušu sú nejasné, ale nech svet vie, že sme v svetonázorovom konflikte, kde ustupovať sa nesmie.

Pragmatizmus bez úvodzoviek

Nie je celkom vylúčené, že sa ešte dohodnú. Nech sa udeje čokoľvek, sled konfliktov, ktorými si expertne zúžili priestor, vypuklo demaskuje záťaže, čo im bránia byť váženou opozíciou.

Jediný, kto vystúpil zo zajatia jedovatých splodín dlhej spoločnej minulosti, je Daniel Lipšic, ktorý "vie o Radičovej liberálnejšom postoji, akceptuje ho, problém by bol, keby bol extrémne liberálny". Presne tak. KDH isteže nemôže podporiť nejakú "pro choice" aktivistku resp. bojovníka za "práva" homosexuálov (napr. Beňovú). Radičová však predstavuje v týchto témach takpovediac slovenskú šedú zónu. Ničím nevyčnieva ani sa cez reprodukčno-genderovú agendu neprofiluje.

Keby si v KDH aspoň spomenuli, ako kritizovali "nedemokratické pomery" v EP, keď tam liberáli zabránili zvoleniu Taliana Buttiglioneho za komisára, a to len kvôli nejakému výroku či názoru o rodine. Logika hry je taká, že široká podpora, o akú sa kandidát musí uchádzať, núti hľadať nie najvyššieho, ale najnižšieho spoločného menovateľa. Tým je nielen pre Hrušovského, ktorý tak hovoril už pred rokom, ale i pre "neficovskú" verejnosť jednoznačne definícia, aby po troch prezidentoch, čo myslením i mentalitou predstavujú čas predminulý a nikdy svoj hendikep neprekonali, bol ten štvrtý NEKOMUNISTA. Radičová, ktorú už pred rokom "vytvorili" prieskumy verejnej mienky, je pritom jediný reálny kôň, čo sa dá vycválať. Kandidátov s konzervatívnejším pohľadom môžu postaviť regiment, problém je, že to nie sú olympijské hry...

Podstata, ktorá je nad rozlišovacou schopnosťou obmedzených rozumov v KDH, je tá, že venovať podporu kandidátovi, s ktorým sa nestotožňujeme azda aj v citlivých otázkach, nie je morálny kompromis ani ústupok svedomia či voľba menšieho zla, ale základný modus operandi života v prostredí, čo sme si sami a dobrovoľne vybrali. Teda v politike. Pokiaľ niekto má iný názor ako my, ale ostatné kritériá ako-tak spĺňa, pričom ten iný názor nie je dominantnou črtou jeho profilu, ani nás ním nijako neprovokuje (ako napr. Rusko, s ktorým v koalícii ešte dva roky vydržali), tak sme hlboko vnútri toho, čo sa dá označil ako poctivý pragmatizmus. Bez úvodzoviek Vladimíra Palka.

Alternatíva, sila, preferencie

Iste, napr. vyjadrenie Jána Čarnogurského, že pri voľbe medzi Gašparovičom a Radičovou "pôjde na chatu", je svedectvom, že ani 20 rokov po sviečkovej im nesvitlo, aký je rozdiel medzi tými, ktorí ich mlátili na ulici a zatvárali, a tými, ktorí sú ich demokratickí oponenti (to platí aj naopak, ale teraz hovoríme o KDH). Lipšic ako jediný v KDH (i SDKÚ a SMK) vníma, resp. cíti kľúčovú prioritu kauzy: Spoločný kandidát nie je len o osobe, čo sadne do paláca na ďalšie päťročné obdobie.

Základná prizma, cez ktorú sú SDKÚ, SMK a KDH vnímané v stave akútnej krízy, nie je ich rozhádanosť, lenivosť, neschopnosť personálne sa obnoviť, nedôveryhodnosť kritiky z úst Dzurindu (a spol.), ale SLABOSŤ. A priama voľba je jediná látka, dostatočne dlhodobá a významná na tvorbu protihry, na konci ktorej môže stáť obnovenie zdania sily, a teda vytrácajúcej sa príťažlivosti. Presne toto by znamenala porážka Fica (a Smeru), ktorý sa zbytočne rýchlo zaviazal Gašparovičovi. Pričom úradujúci monarcha zďaleka nie je taký favorit, za akého ho vydávajú prieskumy. Ide skrátka o to, transformovať priamu voľbu prezidenta na priamy súboj koalícia-opozícia, ktorým by si obnovili autoritu, prestali byť terčom výsmechu a predstavili mocenskú alternatívu. Tú, z podstaty veci, nemôžu vytvoriť individuálne, len spoločne. (Iste, aj individuálne sa do vlády dostať môžu ako "prílepky" Smeru. To však nie je alternatíva). Alternatíva, sila a preferencie sú spojené nádoby.

S Radičovou nie je potrebné sa stotožniť, stačilo by ju akceptovať ako prevádzkový kompromis. Zrejme až nabudúce. Veď, napokon, Gašparovič sa v paláci cíti dobre. Neviete náhodou, aký má názor na interrupcie?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári