tragédia v Tušiciach na Silvestra 2002. Otec vtedy zastrelil dve svoje deti a potom spáchal samovraždu. Pravdepodobne sa tým chcel pomstiť manželke, ktorá ho opustila, lebo ju týral. Krvavú stopu zanechal aj vyše mesiac starý prípad v Kežmarku. Muž tu zavraždil manželku a potom sám vyskočil z okna. Aj tu sa veľa hovorilo o domácom násilí.
POPRAD/BRATISLAVA. Práve posledná tragédia v Kežmarku zanechala opätovný odkaz pre verejnosť. Prípad sa dotkol najmä žien, ktoré sa s násilím od svojho partnera stretávajú pravidelne. Ktovie, niektoré možno táto udalosť odradila od toho, aby vlastné skúsenosti nahlásili kompetentným.
Nepredišlo sa jej, vznikajú oprávnené obavy
Skutočnosti prípadu z Kežmarku, po ktorom vyhasli dva životy, mohli ovplyvniť ďalšie konanie týraných žien. "Aj mňa týra muž, na políciu však nemám odvahu ísť. Už som tam pred niekoľkými rokmi bola, no neskôr som svoju výpoveď stiahla. Bála som sa. Potom som už bola upozornená, že nabudúce by som mohla byť obvinená z krivej výpovede. Po udalosti v Kežmarku si trúfam ešte menej. Čo ak proti mužovi nebude dostatok dôkazov?" uvádza oprávnené obavy nemenovaná žena.
Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska (AŽS) verí, že kežmarský prípad obete neodradí. "Naopak. Aktuálne aj teraz sa snažíme kompetentných i širokú verejnosť upozorňovať na to, že v prípadoch násilia v rodine existujú právne prostriedky. V Kežmarku však neboli využité," poznamenala K. Farkašová.
Kto je zodpovedný?
O tom, či sa manželskej tragédii v Kežmarku dalo predísť, sa dá v mnohom polemizovať. Najhoršie je však to, že kompetentní sa k zodpovednosti vyjadriť nevedia. Pripomíname, že ešte pred nešťastím sedel Kežmarčan, ktorý neskôr zabíjal vo vyšetrovacej väzbe. Sudca ho odsúdil za vyhrážanie a prepustil na podmienku. Stalo sa tak zrejme preto, lebo podľa prokuratúry nebol u obete, teda manželky, zistený syndróm týranej ženy.
Toto rozhodnutie súdu komentoval prokurátor ako správne. Muž sa tak mohol pokojne vrátiť k svojej manželke, do toho istého bytu. K uvedenej skutočnosti sa vtedy vyjadril aj hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák. "Slovenská legislatíva nemá právnu úpravu, aby zakázala styk odsúdeného s osobou, ktorej sa odsúdený nebezpečne vyhrážal," načrtol po nešťastí hovorca.
Potenciálnu obeť treba informovať
Katarína Farkašová s konštatovaním prokurátora nesúhlasí. Pripúšťa však, že legislatíva nie je v tomto smere dokonalá. "Polícia je povinná informovať potenciálne obete násilia v rodinách o existencii organizácií, ktoré pomáhajú obetiam. Tiež je povinná poškodenú osobu informovať o prepustení páchateľa z väzby či väzenia. Obzvlášť v takýchto prípadoch, aký sa stal v Kežmarku. Tvrdenie, že si to poškodená osoba nežiadala, neobstojí," tvrdí riaditeľka AŽS.
Podľa nej je v podobných prípadoch dôležité poukázať na ďalšiu možnosť. "Je ňou predbežné opatrenie podľa Občianskeho zákonníka na dočasné nevstupovanie do bytu bez ohľadu na majetkové pomery k nehnuteľnosti," doplňuje K. Farkašová.
Napomôcť by malo vzdelávanie u policajtov
Podľa Farkašovej, aby policajti vedeli rozpoznávať príznaky týrania a teda násilia, mali by mať systematické vzdelávanie. "Takéto vzdelávanie by malo sprevádzať novelu Zákona o Policajnom zbore, ktorú sme predložili ministerstvu vnútra už v novembri 2006. Generálna prokuratúra a ministerstvo spravodlivosti ju však odmietli," povedala pre náš denník riaditeľka aliancie.
Násilie a konflikt nie je to isté
Nahlásené prípady týrania sú podľa K. Farkašovej iba časťou tých, ktoré sa skutočne stali. Dôvodov tejto skutočnosti je niekoľko. Okrem nízkeho právneho vedomia aj takmer nulová osveta. "Sú to často tabuizované témy, najmä v nábožensky orientovaných rodinách a v menších mestách a na vidieku. Taktiež lokálna polícia si ešte stále pletie násilie v rodine s domácimi konfliktami. Stretli sme sa aj s prípadmi akejsi mužskej koalície policajtov s násilníkom, v ktorých dominoval spoločný postoj voči ženám ako 'nižšej rase'," doplnila.
Ak polícia zlyháva, sťažujte sa prokuratúre
Podľa policajných štatistík v Prešovskom kraji majú nahlásené prípady trestného činu týrania klesajúcu tendenciu. V roku 2005 tu bolo zaevidovaných 83 prípadov, v roku 2006 išlo o 64 prípadov a v minulom roku 48. Ich objasnenosť bola ešte o čosi nižšia.
"Ak polícia dlhotrvajúce psychické či fyzické násilie opätovne posudzuje ako priestupok, napriek tomu, že sú naplnené znaky trestného činu, respektíve vo veci nepostupuje v súlade so zákonom, napríklad o výsledku prešetrovania vás v zákonnej lehote neinformuje, adresujte na prokuratúru sťažnosť alebo žiadosť o preskúmanie postupu polície," odporúča obetiam násilia Magdaléna Fečová z krajskej polície v Prešove.
PETER RINDOŠ
peter.rindoskorzar.sk
Autor: Rúcanie predsudkov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
