majster Československa v atletike. Rodák z Prešova, momentálne býva v Sabinove a aktívne sa venuje tvorbe.
SABINOV. Maximilián Markov sa narodil v Prešove, ale jeho otec je pôvodom Bulhar. Markov študoval na vojenskej strednej škole. "Plánoval som ísť na vysokú umeleckú školu do Bratislavy. Ale žiaľ, už vtedy sa tam bolo ťažko dostať. Mnohí mali privilégiá," hovorí Markov. Na vysokú chodil do Prešova na pedagogickú fakultu, odbor výtvarná výchova. Získal titul magister.
Menil zamestnania
"Okrem toho, že som do roku 1965 učil, tak som od toho roku ako riaditeľ múzea v Sabinove zariadil, aby nezbúrali gymnázium. Tým pádom som sa odpísal," priznal Markov. Ostal bez práce, vzali ho do múzea v Prešove. "Tam som založil oddelenie histórie výtvarného umenia. Robil som tam do sedemdesiateho roku," uviedol. Od toho roku ho zavolali do galérie robiť odborného pracovníka. "V tom čase som študoval postgraduál v Brne na reštaurátorstvo. Začal som pracovať aj ako reštaurátor," doplnil. Potom ho zavolali do Sabinova na osvetu ako výtvarníka. Robil do 80. rokov. "Po nežnej revolúcii som bol pol roka bez práce. Vrátil som sa do galérie a robil som reštaurátora," priznal.
Mozgová príhoda
V roku 1993 dostal mozgovú príhodu. Odvtedy je na invalidnom dôchodku. "Mal som niečo seknuté v chrbtici, tak som šiel do nemocnice na neurológiu. Zistili, že som mal mozgovú príhodu. Z toho všetkého ma dostal doktor Novák, ktorý mi nedal spať. Bol na mňa tvrdý. Zo začiatku som podľahol depresii, ale on mi to nedovolil. Nedal mi vydýchnuť. Musel som makať. Postupne som vyzdravel," prezradil. Zo začiatku mal veľmi veľké problémy. Mal skoro polovicu tela mŕtveho. "Ale rozprúdil som to. V súkromnej robote som pokračoval ďalej. Tvoril som doma, pokiaľ sa dalo."
Chce sa mu tvoriť
Pred dvadsiatimi rokmi mal výstavu portrétnej tvorby, ktorú si nedávno zopakoval a obohatil o ďalšie portréty. "Ateliér mám doma pri okne. Úplne maličký, ale to ma neodrádza od toho, aby som tvoril," dodal. Dúfa, že si nájde niečo väčšie, pretože robiť sa mu chce a je o jeho prácu záujem. "Nemienim zomrieť tak skoro. Piata smrtka ma už preskočila. Už ich to hádam nebaví. Viem sa vystrábiť zo všetkého. Nestrácam ducha," uviedol. Maxim má dcéru a syna. Najstaršia vnučka sa venuje výtvarnému umeniu. "V súčasnosti chodí na scénografiu. Ostatné vnúčatá sú ešte malé, ale tvoria každý deň. Sú zapálené," dodáva. Robí prevažne portréty a zátišia. Ako sedemnásťročný som sa stal majstrom Československa v šprinte. Atletika ma tiež veľmi bavila, ale zvíťazilo umenie. V rokoch 1999 a 2000 som bol na sympóziu v Poľsku.
Portréty aj z fotiek
Už sa mu stalo aj to, že sedel v nejakom podniku a niekto za ním prišiel s papierom a ceruzou, aby ho nakreslil. Pri práci potrebuje pokoj. Ideálne je, keď má živý model, ale často robí portréty aj z fotiek. Kontakty s umelcami má Maxim Markov aj v Číne a Amerike. "Amerika ma dlhú dobu priťahovala, no nepodarilo sa mi tam nikdy dostať. Neviem, po kom som zdedil talent. Mama mala estetické cítenie. Otec bol všeľud," dodáva na záver.
VERONIKA ČORŇÁKOVÁ
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
