chlieb kladú na stôl, prežehnávajú znakom kríža a jedia. Nevedomky sa vytvára neviditeľná sieť pozitívnej energie...Pravdaže, to pozitívne musí byť hneď na začiatku. A nezáleží, či pekár svoj odbor vyštudoval alebo nie. Jedného takého sme našli v dedinke na juhu Zemplína v Svätej Márii. Ján Nagy. Človek, ktorý sa stal z elektrotechnika pekárom. Pečenie chleba sa mu stalo osudom. Neľutuje a už by nemenil.
Prvý v okrese
Vyštudovaný elektrotechnik pracoval dlhé roky v Okresnom stavebnom podniku, manželka ako predavačka v Jednote: "Prišla nežná revolúcia a po nej veľká neistota. Hrozila likvidácia podniku. Nechcel som čakať, kým ma prepustia. Odišiel som sám v jari 1991." Ešte predtým hľadal schodnú cestu, ako v rýchlo sa meniacej spoločnosti zabezpečiť rodinu a dorastajúce deti. Nápad prišiel spontánne. Spomenul si, že kedysi sa chlieb piekol v každom dome: "Obdivoval som mamu, ktorá napiekla na celý týždeň a aj posledný deň bol chlieb dobrý. Vo vtedajších obchodoch taký nebol. Chlieb z veľkokapacitných pekární chutil inak. Chcel som vyrobiť domáci ako kedysi. Povedal som si, prečo to neskúsiť. Stal som sa prvým malým pekárom v okrese Trebišov."
Začiatky
Nápad a chuť je jedno a realita iné. Ján Nagy nemal s pečením žiadne skúsenosti. Pomohli mu staré kontakty: "Priateľ poľovník mal už pred revolúciou pekáreň v Tornali. Ja som o tom nemal ani šajnu. Vycestoval som, aby som videl, ako na to. Bol veľmi ochotný pomohol so základnou receptúrou a ponúkol aj zaučenie." Priateľovej receptúre ale korunu dali Nagyovci. Inšpirovali sa skúsenosťami starých materí. Zrodilo sa ich vlastné výrobné tajomstvo. Domáci zemiakový chlieb. Za rodinným domom vyrástla prístavba, v ktorej trónila jediná pec, lebo na viac vtedy peňazí nebolo. Začiatky boli ťažké: "Začínali sme len my manželia. Vstával som skoro ráno a končil neskoro v noci." Bol pekár, manažér, marketingový pracovník aj závozník v jednom.
Výrobné tajomstvo
Pán Nagy presné tajomstvo svojho chleba neprezradí. Hovorí ale, že základom úspechu je pôvodný kvas, žiadne umeliny či prášky a zemiaková múčka. "A musíte mu venovať čas. Veľa času. Strážiť ho a dávať pozor na detaily. Stačí jedna chyba a pokazíte to," usmieva sa záhadne. Originalitu oceňujú aj ľudia. Ich záujem práve o "ten jeho chlieb" je satisfakciou za tvrdé začiatky, prebdené noci, obetovanie sa a kopu vydanej energie. Teší ho aj to, že bol prvý a môže zlepšovať technológiu. Časom pribudlo aj rôzne pečivo. Dnes v rodinnom podniku zamestnáva 40 ľudí! Teší sa z každého dňa, kedy skoro ráno autá s jeho voňavým chlebom cestujú po celom juhu Zemplína od Dargova až po Veľké Kapušany. Dokonca aj po Maďarsku. Konkurencia mu nevadí: "Dnes je už malých pekární viac, ale my sme receptúry nezmenili."
Chlieb so srdcom
Na otázku, či by si vedel predstaviť inú prácu, odpovedá úsmevom. Ponúkne vás pečivom s protiotázkou v očiach. Zahryznete sa do krehkej striedky, cítite v nej silu slnka aj láskavé ruky dobrosrdečného pekára a nechtiac sa vám v mysli vynárajú slová staré 2-tisíc rokov: "Chlieb náš každodenný..." Pochopíte, že tento človek je šťastný s tým, čo má. Pečenie chleba si ho podmanilo, stalo sa pre neho každodenným zázrakom, povolaním a zároveň poslaním. "Chlieb" mu dáva chlieb a on dáva chlieb svetu.
Lýdia VEREŠČAKOVÁ
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
