balalajkár Ivan Akimov žije v Poprade, no pole jeho pôsobnosti zasahuje takmer celú Európu.
POPRAD. Počúvať Ivana Akimova hrať na balalajke je zážitok. Prastarý ruský nástroj spieva, plače, núti zamyslieť sa, volá k činu. Balalajka sa stala pre muža s množstvom aktivít a koníčkov osudom. Nie je to náhoda. "Moji prastarí otcovia pochádzali z Ruska," začína svoje nevšedné rozprávanie Ivan Akimov. "Žili v Moskve, Petrohrade, ale aj na Kaukaze, napríklad v Tbilisi. Boli to ruskí oficieri, takže sme stará ruská oficierska rodina. Pradedovia slúžili cárovi, boli to generáli, ktorí bojovali ešte proti Turkom." Po boľševickom prevrate a následných krvavých rokoch bolo takéto "portfólio" Akimovcov životu nebezpečné. Starý otec balalajkára si nakoniec musel chrániť holý život a emigroval cez Turecko do bývalého Československa. Usadil sa v Prahe, pokračoval tam v štúdiach. V českej metropole sa aj oženil, čiže stará mama Ivana Akimova je Češka. Po druhej svetovej vojne sa Akimovci presťahovali na Slovensko, kde si našli prácu, rodina sa tu na dlhé roky usadila. Prišiel však rok 1968, ruské tanky a tak sa "odyssea" Akimovcov opäť rozbehla. Pred ruskou oceľou radšej zvolili slobodné Francúzsko a Paríž.
Mickovi Jaggerovi mal chuť vylepiť
Ivan Akimov a jeho príbuzní našli pochopenie v emigrantských kruhoch, ktoré v Paríži prežívali ešte od čias boľševickej revolúcie. "Našli sme tam útočisko u príbuzných," spomína na svoje parížske detstvo a mladosť zaujímavý Popradčan. V Paríži sa naučil hrať na balalajke. "Nechodil som do žiadnej školy," hovorí samorastlý hudobník. "V tých kruhoch sa ruská kultúra pestovala a tak som sa hrať na balalajke naučil spontánne, bez donucovania," dodáva muž, ktorý vie hrať aj na mnohých ďalších hudobných nástrojoch.
Postupne sa vypracoval tak, že so svojou skupinou hral v parížskych baroch, kabaretoch, kaviarňach a reštauráciach. Ruská kultúra bola Francúzmi prijímaná pozitívne a tak sa ako muzikant dostal až do najvyšších kruhov. Hral na večierkoch smotánky a tak sa stretával s ľuďmi, ktorých si mnohí smrteľníci mohli vtedy predstavovať iba vo svojich snoch. Do jeho balalajky sa započúval legendárny herec Alain Delon, či šansoniér Yves Montand. "Na jeden takýto večierok prišiel aj Mick Jagger z Rolling Stones," hovorí Ivan Akimov. "Skákal tam ako opica, predvádzal sa, až ma to rušilo. Myslel som, že mu jednu vylepím. Ja som vtedy ani nevedel, kto to je."
Hral aj marockému kráľovi
A pokračovali ďalšie muzikantské dobrodružstvá. Ivan Akimov hral v kaviarni na Eiffelovke, v kabarete Rasputin, ktorý navštevovali také hviezdy Ako Jean Paul Belmondo či Charlie Chaplin. Prišli aj ďalšie výzvy. Bolo to nahrávanie s Yvesom Montandom a Mireille Mathieu. A začala sa okružná jazda po svete. "Boli to krásne časy," spomína Akimov. "Hrali sme marockému kráľovi Hassanovi II. a jeho háremu. Všade nás vítali. Hral som so starými rómskymi hudobníkmi, tiež z Ruska, a toto hudobné prepojenie bolo veľmi zaujímavé. Tí muzikanti boli majstri a mali noblesu."
Karatista, horský nosič a opäť muzikant
Nepokojná krv hnala Ivana Akimova ďalej. Z Francúzska odišiel v roku 1979 do Československa. Len tak, zo zvedavosti. Vo Francúzsku mu bolo dobre, no on nemá rad stojaté vody. V Československu sa však nežilo tak ľahko, ako vo Francúzsku. Najprv si ako "pétépák" odkrútil dva roky vojenčiny. Potom prišli tvrdšie časy. Muzikant zavesil balalajku na klinec a živil sa ako vysokohorský nosič. "Vynášky som zvládal, lebo predtým som päť rokov veľmi tvrdo trénoval karate," spomína na svoje roky strávené v slovenských veľhorách. "Nosil som na Zbojnícku a Téryho chatu." Našťastie, na jednej z týchto chát mali balalajku a tak prsty Ivana Akimova nevyšli z cviku. Postupne sa skončili aj časy vynášok. "Rozmýšľal som ako ďalej." Muzikant rozriešil aj tento rébus. Zoznámil sa s ľuďmi zo známeho súboru PUĽS. Práve tento súbor hľadal balalajkára. A tak sa prsty Ivana Akimova mohli opäť rozbehnúť po strunách obľúbeného nástroja. "Rusínsko ukrajinská hudba mi je blízka. Boli to tiež pekné časy," spomína na učinkovanie v PUĽSE Ivan Akimov. Ani po odchode zo súboru však neprestal muzicírovať.
Opäť hral v Paríži, opäť sa tóny jeho hudobného nástroja vrývali do duší návštevníkov barov a kabaretov. Ivan Akimov sa momentálne venuje vystúpeniam po Slovensku. Občas zahrá Rusom vo Vysokých Tatrách. Onedlho by sa mal objaviť na "šnúre" s Jožkom Černým a orchestrom Ondreja Kandráča. No najviac času strávi so súborom rómskych detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia. Súbor sa volá Deti Kesaj a žne medzinárodné úspechy. Kesaj je rómska víla, ktorá pripomína: "Lásku môže dostať len ten, kto ju vie dávať." A Ivan Akimov rozdáva nielen svoj muzikantský kumšt, ale aj kus svojho srdca. Videli sme deti zo súboru nacvičovať nový program. Do spevu a tanca dávali všetko. Inak by sa možno túlali kežmarskými ulicami.
PAVOL HUDÁK
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
