Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Každá z krajín Európskej únie oslavuje veľkonočné sviatky po svojom. Ponúkame pohľad do niektorých z nich

Dáni varia špeciálne pivo Begičania ukrývajú vajíčkaVeľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorú často s obľubou oslavujú i

Dáni varia špeciálne pivo Begičania ukrývajú vajíčka

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorú často s obľubou oslavujú i ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení. Každá členská krajina má v oslavovaní Veľkej noci svoje tradície a zvyklosti, ktorými sa od iných líši. V každej z nich však tento sviatok príchodu jari oslavujú v rovnakom čase. V nedeľu a pondelok, po prvom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom.

Belgicko

Folklórom týchto sviatkov je procesia „čiernych kajúcnikov", ktorá má pripomínať pochovanie Ježiša Krista a ďalších obyčajov ako sú „hony na vajcia", ktoré spočívajú v ukrývaní čokoládových vajíčok v záhradách, v ktorých sa ich potom deti usilujú nájsť.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako káže tradícia na Veľkonočný pondelok, všetci obyvatelia belgického mesta Tournai by sa mali vydať pešky na horu Sait-Aubert. Táto tradícia nesie názov „výstup o palici", keď si každý z obyvateľov mesta vyberie jednu z troch trás (6, 12 alebo 20 km), ktorá ich dovedie až na vrch hory. Počiatky tejto belgickej tradície siahajú až do 14. storočia kedy kresťania oslavovali vzkriesenie Ježiša Krista práve podobnou púťou. Ale i tieto zvyky sa postupom času premenili na svetskejšie.

Česká republika

V Českej republike je prastarou tradíciou hodovanie a ručne vyrobené korbáčiky z vŕbového prútia. Ráno na Veľkonočný pondelok muži a chlapci chodia k svojim známym a šibú nimi ženy a dievčat. Korbáčiky sú splietané z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikov a sú od pol do dvoch metrov dlhé, ozdobené vypletenou rúčkou a farebnými stuhami.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa tradícií muži zároveň odriekavajú koledy. Zmyslom šibania dievčat a žien nie je spôsobenie bolesti ani príkoria. Je to skôr symbol záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa dokonca môžu cítiť urazenými. Vyšibané ženy a dievčatá dávajú šibačom vymaľované vajíčka ako symbol vďaky a odpustenia. Podľa starých povier dievčatá majú byť na Veľkú noc vyšibané preto, aby boli zdravé a zachovali si plodnosť. Ženy môžu zasa poobede na odplatu za vyšibanie popolievať chlapcov vedrami studenej vody.

Dánsko

Domy a obchody v Dánsku sú na Veľkú noc vyzdobené zelenými vetvičkami a žltými narcismi. V Dánsku však vládne jedna špecifická tradícia. Posielanie prekáračkových dopisov. Už dva-tri týždne pred Veľkou nocou píšu deti takzvané prekáračkové verše, ktoré potom posielajú ako listy. Sú síce anonymné, ale zároveň podpísané takým počtom bodiek, ktoré zodpovedajú počtu hlások v mene odosielateľa. Takže adresát má zväčša šancu uhádnuť, kto mu veršík prekáračku poslal. Do listov sa vkladajú snežienky ako symbol prvej jarnej kvetiny v roku. Na Veľkú noc varia pivovary špeciálne veľkonočné pivá, ktoré sú oveľa silnejšie ako bežné.

Skryť Vypnúť reklamu

Estónsko

V Estónsku sa Veľká noc oslavuje predovšetkým jarnými prázdninami. Deti ich volajú „sviatkami vajíčok". Tie sú obvykle zafarbené šupinami z cibule, vyzdobené farebnými niťami, brezovými lístkami a púčikmi kvetov. Domy sú skrášlené vŕbovými vetvičkami s bahniatkami, malými králikmi a kuriatkami.

Fínsko

Fíni, rovnako ako i v ďalších krajinách EÚ oslavujú Veľkou nocou príchod jari. Aj keď v marci, niekedy i v apríli v tejto severskej krajine ešte stále vládne zima. Najstarším a najneobvyklejším jedlom je tradičná fínska misa mämmi. Je to tmavohnedá ovsená kaša vyrobená z vody a sladeného žitného sladu. Pečie sa pomaly v peci v lepenkových krabiciach vyrobených tak, aby vyzerali ako košíky z brezovej kôry. V súčasnosti je mämmi dezertom servírovaným s krémom a cukrom, ale pôvodne to bolo pôstne jedlo, ktoré sa jedávalo za studena s krajcom chleba. Šľahanie a hľadanie vajec sú obľúbenými veľkonočnými zábavami zvlášť pre deti. Okrem kuriatok a vtáčikov sú obľúbenou výzdobou i vyfarbené vajíčka a králici. Ale veľkonočný králik, ktorý rozdáva vajcia je známy iba v niektorých oblastiach Fínska. Na Veľkú noc môžete na fínskom vidieku a v mestečkách stretnúť malé postavičky so zafúľanými tvárami a šálmi zaviazanými okolo ich hláv. Idú žobrať, nesú násady metiel kanvice na kávu a zväzku mladých vŕbových výhonkov. Dievčatá a niekedy dokonca i chlapci sú poobliekaní ako čarodejníci. Idú od dverí k dverám, odriekajú koledy a za odmenu dostávajú sladkosti a peniaze.

Francúzsko

Vo Francúzsku je rozšírená tradícia čokoládových veľkonočných vajíčok pre deti. Čokoláda sa v tom čase je v akejkoľvek podobe v podobe nielen čokoládových vajíčok, ale kuriatok, zvonov atď. Legenda hovorí, že zvony, ktoré sa vo Veľkonočný piatok vracajú do Ríma potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deťom potom nezostáva nič iné, iba si po záhradách tieto čokoládové vajíčka pohľadať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja. Nemá žiaden iný náboženský význam.

Írsko

V Írsku je Veľká noc posvätným časom obdobím pôstu a modlitieb. Tradičným veľkonočným jedlom Írov je pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Všetky vajíčka, ktoré sliepky zniesli na Veľký piatok sú označené krížikom a každý Ír zje aspoň jedno takto označené vajíčko vo Veľkonočnú nedeľu. Na Bielu sobotu zvyčajne Íri usporadúvajú tzv. „slanečkové" sprievody. Konajú sa hlavne preto, že sa ich Íri skutočne prejedli v období pôstu pre Veľkou nocou a teraz prichádzajú na rad iné mäsiarske a údenárske dobroty. Na Veľkonočnú nedeľu sa v Írsku tancuje v uliciach. Tanečníci súťažia o koláče. Ďalšou obľúbenou činnosťou je kotúľanie vajíčok. Každý pretekár dostane do rúk bambusový kolík alebo lyžičku a jeho úlohou je dokotúľať vajíčko do cieľového bodu v čo najkratšom čase.

Taliansko

Veľkonočné tradície sa v Taliansku viažu hlavne k jedlu. Za najväčšiu veľkonočnú lahôdku sa všeobecne považuje pečená jahňacina. Veľkonočnou špecialitou sú aj praclíky. Ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlitbách. Taliani vraj stáli i pri zrode čokoládových veľkonočných vajíčok. Už na začiatku januára začína v Taliansku karneval, ktorý sa končí Popolcovou stredou. Jeho súčasťou sú pestré sprievody masiek, maškarády, tance a hudba a ďalšie radovánky. Najveselšie slávnosti však priebehu v troch posledných dňoch fašiangov, najmä však v utorok, pred Popolcovou stredou, kedy sa po celom Taliansku jedia predovšetkým palacinky. Dôležitou súčasťou karnevalov je nosenie masiek. Napríklad malých čiernych masiek, ktoré predstavujú duchov a čarodejnice. Ľudia však nosia najrozmanitejšie masky. Najväčším lákadlom je ale tzv. smrť karnevalu. Napríklad na známom festivale masiek v Benátkach je slamené telo „Kráľa karnevalu" naplnené výbušnými žabkami a o polnoci spálené na Piazza San Marco. Symbolom karnevalu je tlstý muž, ktorý má symbolizovať hodovanie, ktoré v tomto čase vrcholí. Kontrastom voči nemu je maska Quaresima, čiže pôstu, ktorá stelesňuje starú vychudnutú ženu. Deti často dostávajú do vienka postavičky tejto vychudnutej stareny, ktorá má sedem nôh, ktoré symbolizujú sedem týždňov nastupujúceho pôstu. V polčase pôstu deti zvyčajne túto postavičku rozpolia, polovicu zahodia a druhú si nechávajú do ukončenia pôstu.

Cyprus

Na Veľkú noc musí byť v domácnostiam všade čistučko, takže pred týmto sviatkom sa generálne upratuje, maľuje a vynovuje. Ľudia si nakupujú nové oblečenie a osobitne novú obuv. V malých reštauráciách rybári splietajú zložité „vaynes" (kvetinové držiaky z palmových listov), ktoré sa po záverečných úpravách podobajú na malé hniezda lastovičiek zavesených na tyčkách. Rybári ich predávajú, deti ich plnia kvetinami a odnášajú ich na Kvetnú nedeľu do kostola.

Na Zelený štvrtok začína väčšina gazdiniek s veľkonočným vypekaním „laounes", čo sú syrové koláče, ktoré majú svoj pôvod práve na Cypre. Pozostávajú z nastrúhaného syra, vajíčok a mätovej plnky a sú vytvarované do trojuholníkového alebo štvoruholníkového tvaru. „Koulouria" sú zasa maslové koláčiky z mlieka, korenia a trochou cukru a „Tyropittes" sú zasa bochníčky s kúskami syru, ktoré sú vyváľané v sezamových semienkach. Veľkonočné vajíčka sú nafarbené buď na červeno a to špeciálnym korením „rizari" alebo na žlto žltými kopretinami.

Tradičným jedlom na Veľký piatok je „Faki Xidati", čo je kyslá šošovicová polievka. Biela sobota je dňom pokoja a odpočinku. Počas Veľkonočnej nedele a pondelka je zvykom obedovať v blízkosti kostolov. Preto si každá rodina prinesie jedlo a pitie, predovšetkým víno a zasadne za dlhé drevené stoly, ktoré na tieto sviatky zmontovali. Po dobrom obede prídu na rad rôzne hry, tance a vtipy.

Litva

Slovo „Velykos", ktoré označuje Veľkú noc je z bieloruského jazyka a znamená „dôležitý deň". Veľká noc patrí v Litve k najvýznamnejším sviatkom v roku. Obľúbeným symbolom Veľkej noci je „Velyku Senelé" čiže Veľkonočná babka, ktorá jazdí vo svojom veľkonočnom kočiari, ktorý ťahajú zajačiky a rozvážajú veľkonočné vajíčka po celej krajine. Tie deti, ktoré boli po celý rok poslušné dostanú krásne vyfarbené vajíčka. A tie, ktoré neposlúchali, nenamaľované.

Pokiaľ sa v priebehu leta a po celý rok vôbec chcete vyvarovať nepríjemnostiam, v Litve veria, že týchto pár nasledujúcich riadkov je určených práve pre vás:

Pokiaľ nechcete, aby vám v lete skrížil cestu nejaký had, nesmiete zočiť v prvý Veľkonočný sviatok žiadnu ihlu

Pokiaľ sa počas Veľkej noci stane nejaká nehoda či kalamita, nešťastný bude celý rok

V Litve sa hovorí, že veriaci budú na Veľkú noc vyslyšaní. Preto je potrebné sa čo najviac modliť

Pokiaľ je prvé veľkonočné ráno slnečné, celé leto bude pekné. Naopak, ak bude ráno pršať alebo nebodaj snežiť, očakáva sa nečas aj v lete. Najhorším znamením je hromobitie, ale i to môže mať svoje svetlé stránky. Pokiaľ totiž zahrmí ešte predtým, kým začnú stromy pučať, zlodejom ich remeslo v ten rok nepokvitne.

Lotyšsko

Zaujímavosťou je, že v Lotyšsku používajú veľkonočné vajíčka predovšetkým na hry. Podstatou jednej z nich je rozbitie vajíčka. Najprv sa mladí ľudia popária. Potom si každý z páru vyberú svoje vajíčko a snaží sa ho tomu druhému rozbiť. Komu súper rozbil ako prvému jeho vajíčko, prehral a víťaz vyzve ďalšieho víťaza pokiaľ nerozbijú posledné vajíčko. Tradičným pokrmom na Veľkú noc je Kulich alebo sladký šafránový chlieb.

Luxembursko

Sviatok Emais ´chen, (zdrobnelina názvu palestínskeho mestečka neďaleko Jeruzalema, kde sa Ježiš pred svojim vzkriesením narodil „Emmaüs") v Luxembursku neznamená iba Veľkonočnú nedeľu a pondelok. Je to predovšetkým trh, na ktorom amatérski hrnčiari predvádzajú svoje umenie. Najčastejšou ukážkou sú keramické píšťalky v tvare vtáčika. Okrem toho tu nájdete i stánky s dobrotami ako sú nugaty, mandle, pražené lieskové oriešky a podobne.

Maďarsko

Veľkonočný pondelok je v Maďarsku známy pod názvom „Ducking Monday" (ducking = potápanie alebo lov kačíc). Tento názov bol odvodený od tradície, hádzanie mladých diev do rybníkov alebo jazierok. Od dievčat sa očakávalo, že tento nedobrovoľný kúpeľ budú brať športovo. Navyše sa im nahovára, že keď túto niekedy i nepríjemnú tortúru podstúpia, stanú sa z nich lepšie manželky. V súčasnosti sa už v Maďarsku zväčša od týchto zvykov upustilo a chlapci dievčatá iba pokropia lacnými voňavkami. Dievčatá ich na odplatu za túto „polievačku" odmenia buď mincami alebo veľkonočnými vajíčkami. Napokon si navzájom zaželajú veľa šťastia.

Veľkonočný pondelok je však hlavne dňom pohostinnosti. Keď príde k niekomu domov návšteva, všetci si navzájom zaželajú veselú Veľkú noc a potom sa hostia rôznymi zákuskami, koláčmi, šunkou a neodmysliteľnou pálenkou. Dvomi neodmysliteľnými maškrtami sviatočného stola sú „beigli" sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška. Častým vzorom na krasliciach sú červené kvetiny na bielom pozadí. Ďalším ľudovým zvykom je tzv. „pochôdzka", keď sa farníci vo Veľkonočnú nedeľu vydávajú na polia, aby opakovali každoročný symbolický rituál jarnej sejby.

Malta

Veľkonočné sviatky patria na ostrove Malta k tým najdôležitejším v roku. Oslavy Veľkej noci sa na Malte začínajú Veľkým piatkom, kedy sa v mestách konajú procesie so sochami, znázorňujúcimi krížovú cestu Ježiša Krista. Tieto procesie môžete každoročne vidieť v najväčších maltských mestách akými sú Valletta, Mosta, Vitoriosa, Cospicua, Senglea, Rabat alebo Qormi. Rovnako veľkou udalosťou je tiež Posledná večera Pána, ktorá je zobrazená do najmenších detailov v meste Zebbug. Trinásť sôch v ľudskej veľkosti znázorňujúcich Ježiša Krista a jeho 12 apoštolov sedí za stolom. Sochy sú odeté do dobových kostýmov a na stole sú prestreté dobové jedlá. Vo Veľkonočnú nedeľu sa koná množstvo bohoslužieb a v domácnostiach sa pečú „figola", ktoré dostávajú deti ako zákusok po slávnostnom obede. Figola je chrumkavé sladké perníkové pečivo, ktoré má zvyčajne tvar ryby alebo zajaca. Naplnené je mandľovým krémom a na vrchu je nalepená polka vajíčka.

Nemecko

Veľká noc v Nemecku sa začína omšou, ktorá sa koná v sobotu večer a pokračuje až do nedeľného rána. Ďalšou tradíciou je „veľkonočný oheň". Na vyhliadnutom mieste sa už predtým nazhromaždia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Táto obyčaj má symbolizovať pálenie posledných zvyškov zimy.

V mestečku Oberammergau sa tradične koná pašiová hra, ktorá rozpráva o utrpení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista. V tejto šesťhodinovej hre účinkuje okolo 1 200 vidiečanov. Deti sa zasa hrajú na „čokoládový bozk" s čokoládovými bonbónmi zo želatíny a cukru. Jej cieľom je prehltnúť čo najviac bonbónov bez toho, aby vám ostatní stihli rozmazať čokoládu po tvári. Víťazom je ten, ktorý zje najviac bonbónov a má najčistejšiu tvár.

Holandsko

V Holandsku začína deň pred pôstom karneval, ktorý sa volá „Vastenavond" alebo Pôstny predvečer. Prípravy naň sa začínajú už v jedenásty deň jedenásteho mesiaca predchádzajúceho roka, kedy sa zíde rada jedenástich, aby pripravila všetky plány podujatia. A prečo práve číslo 11? „Jedenástka" je číslom bláznov a v priebehu karnevalu sa ľudia môžu chovať bláznivo, ako sa im zapáči. Tancuje sa, konajú sa rôzne prehliadky a maškarné plesy. V každom z miest je zvolený princ karnevalu, ktorému odovzdávajú kľúče od mesta.

Na Kvetnú nedeľu chodia deti v sprievodoch od farmy k farme a zbierajú vajíčka na veľkonočné športy. Aby tieto vajíčka našli, nosia so sebou ozdobenú vetvu, ktorú volajú „Palmpass" alebo veľkonočná palma. Táto palmová vetva je pripevnená ku krúžku, ktorý je pokrytý zeleňou a je navyše vyzdobený farebnými papierovými vlajočkami, škrupinkami, pomarančmi, hrozienkami, figami, čokoládovými vajíčkami, koláčikmi z cesta alebo labuťami a kohútikmi. Na Veľkonočnú nedeľu sa pripravuje špeciálny pokrm „Paasbrood" sladký chlieb s hrozienkami a ríbezľami. Veľkonočný pondelok je dňom, kedy sa hrajú hry s vajíčkami, ktoré sú poschovávané okolo domov a v záhradách. Tí starší sa zúčastňujú vajíčkových hier, ktoré spočívajú v tom, že súťažiaci sa snažia rozbiť jeden koniec protihráčovho vajíčka svojím vajíčkom. Vyhráva prirodzene ten, koho vajíčko zostane nedotknuté a nerozbité.

Poľsko

Poliaci nazývajú veľkonočné sviatky „Wielkanoc", čiže Veľká noc alebo noc vzkriesenia Krista. V Poľsku je veľkonočným symbolom tzv. Požehnaný košík. Na Veľkonočnú nedeľu ľudia pripravia košíky, do nich vložia kraslice, chlieb, koláč, soľ, korenie a biele klobásky a s touto nošou sa vyberajú do kostola a nechávajú si ju požehnať. Hovorí sa, že „veľký pôst", ktorý začína 40 dní pred Veľkou nocou neskončí, pokiaľ nie je košík v kostole požehnaný. Všetko, čo je obsiahnuté v košíku má svoj význam. Vajíčka znamenajú, že Kristus vstal z mŕtvych, chlieb a soľ sú pre dobré zdravie a bohatý život a o klobásky majú symbolizovať nástup jari ako žiadosť o dostatok jedla a plodnosti.

Vo Veľkonočný pondelok mládenci šibú dievčatá vŕbovými prútikmi. Dievčatá sa im môžu rovnakým spôsobom „pomstiť" o deň neskôr. V ten deň číhajú chlapci na dievčatá aby ich mohli pokropiť vodou alebo voňavkou. Hovorí sa, že to dievča, ktoré je chytené a poliate vodou sa do jedného roka vydá.

Portugalsko

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu sa je najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené alebo bravčová šunka). V niektorých oblastiach sa chystajú koláče plnené niekoľkými druhmi mäsa a vajíčkami. Pokiaľ máte radi sladké, tak Portugalsko je tou pravou krajinou, ktorú by ste mali v priebehu Veľkej noci navštíviť. Škála dobrôt je skutočne široká: briošky, rôzne druhy koláčov, ale tým najdôležitejším sú čokoládové vajíčka a mandle. V meste Braga si na Veľkú noc v priebehu Semana Santa svätého týždňa môžete užiť slávnostnú atmosféru. Na Veľký piatok sa koná procesia Ecce Homo, na čele ktorej pochodujú „Farricocos", čo sú bosí muži v tunikách s kapucňou.

Rakúsko

V Rakúsku sa hrá hra s vajíčkami. Aj tu sa snažia súperi jeden druhému vajíčka rozbiť. V rámci Veľkej noci sa koná i festival. Ľudia pečú praclíky v tvare venčekov a najtypickejšou farbou vajíčok je predovšetkým na Zelený štvrtok zelená.

Grécko

V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú" a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych". Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.

Španielsko

Na Veľkú noc je celé Španielsko hore nohami. Žiaden Španiel si nenechá ujsť veľké veľkonočné oslavy zvané Semana Santa (Svätý týždeň). Tie môžete každoročne vidieť vo všetkých väčších mestách. Začínajú Kvetnou nedeľou, trvajú celý týždeň a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Po celý čas sa v centrách miest zastaví hromadná doprava. Ľudia sa sviatočne vyobliekajú a vyrazia do ulíc, aby si pozreli predstavenia, ktoré sa dajú prirovnať k stredovekým procesiám. Skupiny v stredovekých sutanách putujú z kostola, ku ktorým prislúchajú, do hlavnej katedrály v centre mesta a potom sa zase vracajú späť.

Počet procesií je úmerný počtu kostolov a veľkosti mesta. Každá skupina má na začiatku svojho sprievodu kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Na čele býva zvyčajne kajúcnik, ktorý cez vysielačku zaisťuje vzájomnú súhru s ostatnými procesiami. Spolu s nimi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami, aby videli na cestu. Hlavným bodom procesií sú mohutné bohato ozdobené nosidlá s Kristom či ďalšími postavami v životnej veľkosti. Každú procesiu sprevádza kapela. Všade sa rozliehajú zvuky bubnov, ktoré vytvárajú atmosféru, ktorá hlavne v noci v krivolakých uličkách pripomína dobu španielskej inkvizície. Nutným sprievodom procesií sú prirodzene i ochrancovia verejného poriadku.

Sprievody a ich nácvik prebieha už od januára a sledujú ho vždy davy ľudí. Krmičky, vinárne a reštaurácie sú plné ľudí. Pre väčšinu z nich je to výborná príležitosť zísť sa a porozprávať sa s príbuznými či priateľmi, jednoducho byť medzi ľuďmi. Trochu, hlavne medzi mladšími generáciami sa postupne vytráca náboženský dôvod týchto slávností. Lepšie situovaní a vyššie postavení môžu sledovať procesie a s nimi spojené krátke predstavenia posediačky priamo z katedrály.

Švédsko

Švédi majú odpradávna v čase Veľkonočných sviatkov množstvo všakovakých zvykov, ale hlavne žartov a povier. Medzi tie posledné sa radí i povera, v ktorej sa na Škaredú stredu každý snažil ako mohol ochrániť svoje obydlie a majetok pred nájazdmi čarodejníc, ktoré sa najnebezpečnejšími stali práve v období medzi Škaredou stredou a Veľkonočnou nedeľou. Najlepšie bolo v tom čase nevychádzať vôbec z domu.

Zelený štvrtok bol dňom, počas ktorého kulminovala moc čarodejníc. Predovšetkým bolo nevyhnutné ochrániť pred nimi deti, aby ich čarodejnice neukradli a neodniesli so sebou na sabat. Podľa povier čarodejnice vyrážali na svoje výpady, ktoré smerovali na čarovný vrch Blakulla, aby tam plesali s diablom a jeho služobníkmi. Dnes čarodejnice pripomínajú len malé deti, ktoré niekedy na Zelený štvrtok odeté do dlhých šiat so šatkami na hlavách a s načerveno natretými tvárami zvonia pri dverách, prípadne podstrčia pod dvere veľkonočný list. Veľkonočné listy sú lístky podobné súčasným „valentínkam" vyzdobené obrázkom čarodejníc, vo vnútri s podomácky vyrobeným veršíkom buď milostným alebo opäť naznačujúcim, že adresát onedlho naštartuje svoju metlu a vydá sa na sabat. Deti prezlečené za čarodejnice pribehnú so zapečateným listom, často ozdobeným ešte pierkom, strčia ho adresátovi pod dvere a zasa utečú alebo sa niekde skryjú a zobďaleč pozorujú ako bude adresát reagovať.

Brezové metly, na koncoch vetvičiek ozdobené farebnými pierkami sú neodmysliteľnou súčasťou švédskej veľkonočnej výzdoby. Sú to vlastne rozpletené veľkonočné výhonky prútia, ktorými sa odpradávna Švédi navzájom s chuťou šibali. Na Bielu sobotu sa začína sláviť. Jedia sa praženice, omelety, jahňacie, losos a z vaječných žĺtkov, cukru a alkoholu sa šľahá vaječný koňak. Deti dostávajú marcipánové zvieratká a čokoládové figúrky.

Na Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok nastáva všeobecné veselie. V priebehu týchto dní sa hrávajú všakovaké hry s vajíčkami ako je napríklad kotúľanie vajec. Natvrdo uvarené vajcia sa položia do radu na zem alebo ku stene a hráči sa snažia svojimi vajciami zasiahnuť niektoré vajce v rade. Keď sa im to podarí, môžu si vajce, ktoré trafili vziať.

Veľká Británia

Už predveľkonočné obdobie sa vo Veľkej Británii vyznačuje množstvom zvyklostí a tradícií. Patrí medzi ne napríklad usporadúvanie jarných pretekov osemveslíc univerzít z Cambridge a Oxfordu na Temži, oslava jarnej rovnodennosti alebo celkom zvláštna tradícia palacinkových pretekov. Pretekajú sa len ženy. Mužom je táto súťaž odopretá. Na panviciach majú pretekárky pri behu, ktorý štartuje pravidelne každý utorok popoludní počas dlhého pôstu zapečené lievance. Modernizácia tejto tradície zmenila tieto zvyky, preto je atrakciou dnešných pretekov napríklad i britský minister športu so súťažnou panvicou.

Vajíčka patria neodmysliteľne k týmto sviatkom i v Británii. Okrem slepačích a prepeličích, ktoré sú v predaji po celý rok, zahrnuje veľkonočná ponuka i morčacie, bažantie, ba dokonca i pštrosie vajcia. Kto chce byť najoriginálnejší, nájde dokonca i vajíčka čajok. Ale prevahu tvoria aj vo Veľkej Británii predovšetkým čokoládové vajíčka. V britských rodinách sa počas Veľkej noci usporadúvajú priam „hony na vajíčka". Deti po celom byte hľadajú ukryté čokoládové vajíčka. Kto ich nájde, ten ich má právo i zjesť.

S britskou kráľovskou rodinou je spojený aj jeden tradičný veľkonočný zvyk. Už v 12. storočí v deň pred Veľkým piatkom obdarovávali anglickí panovníci chudobných. Zvyk sa zmenil v 15. storočí tak, že sa počet obdarovaných zhodoval s vekom panovníka. Mince špeciálne razené pre túto príležitosť teraz nedostávajú už iba chudobní, ale tiež siroty, vdovy a ľudia, ktorí sa aktívne venujú dobročinnosti. V tomto roku by teda mala 81-ročná kráľovná Alžbeta II. pri bohoslužbe na Zelený štvrtok obdarovať striebornou mincou 81 žien a mužov.

Ďalšou britskou tradíciou sú veľkonočné sprievody. V londýnskej Covent Garden sa koná tradičná súťaž pivovarských záprahov a púšťanie drakov. Práve Veľkonočná nedeľa a pondelok patria najrôznejším prehliadkam drakov v Hampsteade i na ďalších miestach Londýna. V niektorých častiach Anglicka prežíva starý zvyk, keď na druhý pondelok po Veľkej noci ženy priväzujú mužov k stoličkám a vymáhajú si od nich ako výkupné drobné mince. Muži sa im revanšujú na druhý deň, ale výkupným býva bozk.

Podľa www.euroinfo.gov.sk spracoval: rob

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 030
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 101
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 854
  4. Po Slovensku na motorke 6 525
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 357
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 964
  7. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 852
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 243
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 922
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mestská časť Dargovských hrdinov bude revitalizovať priestor pred gréckokatolíckym kostolom.

Letné práce a investície sa už rozbehli.


a 1 ďalší 4 h
Amfiteáter naplnený na maximum a nové plastové sedadlá.

Od prvého letného premietania uplynulo 56 rokov.


4 h
Konkurencia je silná, kto chce uspieť, musí mať talent a zaujať.

Tanec je šport ako každý iný, aj s nespravodlivými porotcami.


4 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Haščák.

Previedol svoj podiel v Pente. Súvisí to so stíhaním?


17. jún
Tréner Štefan Tarkovič.

Slováci stále môžu postúpiť.


Juraj Berzedi 14 h
Mária Vargová a Andrej Poracký

Násilné deti sú neraz samy obeťami.


18. jún
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu máva svojim podporovateľom po zverejnení prvých odhadov v predčasných parlamentných voľbách v Izraeli v centrále jeho strany Jednota (Likud) v  Jeruzaleme v utorok 23. marca 2021.

Proti dlhoročnému premiérovi sa spojili všetci. Krajina však dlho ponesie jeho odkaz.


15. jún

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop