Niektorí muži na nich pokrikujú, iní si pýtajú telefónne čísla
Mnohí hokejoví alebo basketbaloví fanúšikovia navštevujú zápasy svojich klubov nielen kvôli športu, ale aj atmosfére. O tú sa okrem hráčov starajú aj šarmantné dievčatá, oblečené v kostýmoch klubových farieb. Roztlieskavačky sú aj v Steel Arene súčasťou hokejových zápasov HC Košice. Ako sa k tejto "práci" dostali a čo všetko obnáša, sme sa pozhovárali s tromi dievčatami a ich trénerkou.
Roztlieskavanie bolo na Slovensku dlhé roky známe len z amerických filmov. V USA je táto aktivita obľúbenou zábavou stredoškoláčiek, ktoré ju berú ako hobby aj ako prestíž. Dej vari každej americkej tínedžerskej komédie sa odohráva v prostredí superchalanov, ktorí sú futbalisti a superbáb, ktoré sú roztlieskavačkami. Natočilo sa už množstvo filmov, ktorých dej sa odhoráva práve medzi nimi a ich prípravou na nejakú celoštátu súťaž.
V Košiciach sa roztlieskavaniu venuje dievčenský tanečný súbor Hviezdička. Pod vedením Janett Schablik Girmanovej v ňom tancujú dievčatá od 4 do 22 rokov. Sú rozdelené podľa veku na detskú, juniorskú a hlavnú kategóriu. Trénerka, ktorá sa tancu venuje odmalička, je na zverenkyne hrdá. Veď mnohé boli majsterkami Slovenska v súťaži jednotlivcov a majú aj niekoľko ocenení v družstvách. Dievčatá sa okrem súťaží venujú i komerčným zákazkam. Pozývajú ich na plesy, firemné večierky či hudobné vystúpenia. Medzi najväčšie nesúťažné úspechy radí J. Girmanová i jej zverenkyne účasť na minuloročnej šou speváckej súťaže U.S.S. Talent Night.
"Asi pred piatimi rokmi oslovilo náš tanečný súbor vedenie ženského basketbalového klubu s návrhom, či by sme nedokázali nacvičiť niečo podobné, ako je zvykom na západe," spomína J. Girmanová. Táto požiadavka ju zaujala, preto začala vymýšľať rôzne choreografie, ktorými by sa tanečnice z jej súboru na zápasoch predstavovali. Neskôr o ich show prejavilo záujem i vedenie hokejového klubu HC Košice.
Dievčatá sa na výzvu veľmi tešili. Každá z nich už mala v tanečnom súbore odtancovaných niekoľko rokov. Roztlieskavanie pre nich bolo vítanou zmenou a niečím novým. Dievčat sa na post roztlieskávačky hlásilo viac, trénerka vybrala 25, ktoré boli najvhodnejšie. Na basketbale ich je 8, na hokeji 15. Okrem toho sú určené náhradníčky, pripravené nahradiť svoje kolegyne v prípade zranenia, alebo inej indispozície.
Choreografie vymýšľa hlavne trénerka. Neinšpirovali ju americké filmy, ale všetko pochádza z jej hlavy. "Vymýšľame to aj s babami na tréningoch. Keď sú dievčatá šikovné, nie je s tým problém. Horšie je, keď príde nová roztlieskavačka bez predošlých tanečných skúseností. Tá musí vynaložiť niekedy až štvornásobnú námahu na to, aby sa vyrovnala už zbehlým tanečniciam." Pri rôznych športoch existujú aj rôzne formy roztlieskavania. "Inak sa roztlieskava pri basketbale, inak pri hokeji. Baby, ktoré predtým roztlieskavali na basketbale, však majú aj tak výhodnejšiu pozíciu pri učení hokejových choreografií. Predsa len to má niečo spoločné."
Pri náboroch na nové roztlieskavačky musí J. Girmanová čeliť veľkému záujmu. Podľa nej je to dobré, lebo aj samotné roztlieskavačky pristupujú k tréningom zodpovednejšie a snažia sa viac, keď cítia, že nemajú svoje miesto isté. Na to, aby dievča prešlo sitom výberu, musíspĺňať vysoké nároky. "Určite je veľmi dôležitou pohybová kultúra a prejav dievčaťa. No najväčší dôraz kladiem na spoločenské správanie. Bez toho žiadne dievča nemá šancu."
Neodmysliteľnou súčasťou roztlieskavania sú nápadité kostýmy. Ich vymýšľanie leží tiež na pleciach ich trénerok. Najdôležitejšie je udržať si istú mieru originality. "Chodievam na rôzne tanečné či roztlieskávačské súťaže," vraví J. Girmanová. "Niekedy sa nechám inšpirovať oblečením iných súborov, no nikdy ich nekopírujem úplne." Pri kostýmoch je dôležitá pestrosť a farebnosť, ale nemôžu byť príliš prečačkané. Celý odev je v klubových farbách týmu, pre ktorý dievčatá roztlieskavajú. Financie na ich výrobu dávajú samotné kluby. Inak by sa to nedalo zvládnuť. Veď napríklad na hokeji sa dievčatá na každú tretinu prestroja do iného kostýmu. Raz za čas sa obmieňajú. K dispozícii je teda viacero druhov oblečenia.
Pre dievčatá je roztlieskavanie aj istým spôsobom privyrábania. Za vystúpenia totiž dostávajú honoráre. To, akú čiastku im objednávateľ platí, je akýmsi tajomstvom medzi športovým a tanečným klubom. Určite to však zo strany dievčat nie je len o peniazoch a ako vraví J.Girmanová, ani o úspechoch. "Život nie je len o triumfoch. Najdôležitejším faktom je, že človek robí to, čo ho baví. To je najdôležitejším a najväčším úspechom..."
Veronika Fehérová, Ajka Adriana Handzová a Annamária Štabkilová sú tri mladé dievčatá, ktoré spája záľuba v roztlieskavaní. O tomto druhu tanca vedeli už dávnejšie, no nikdy im nenapadlo, že to, čo vidia v televízii, budú robiť i ony.
"Roztlieskavaniu na zápasoch sa venujem asi päť rokov. Začala som na basketbale, teraz som na hokeji", hovorí 17-ročná Veronika, ktorú atmosféru v Steel Arene prežíva už tri roky. Šarmantnú slečnu, ktorá je okrem iného majsterkou Slovenska v modernom tanci, dostala k roztlieskavaniu, rovnako ako jej kolegyne zo súboru, J.Girmanová. "Určite sme to privítali. Máme rady tanec a každú možnosť ukázať sa."
Pre jej rovesníčku Annamáriu je roztlieskavanie veľkou záľubou. "Určite to je najmä o zábave. Ale páči sa nám i to, keď si nás ľudia všímajú. Okrem toho je to skvelá príležitosť, ako získať nové skúsenosti a spojiť príjemné s užitočným," dodáva usmievavá tanečnica. "Máme asi šesť rôznych choreografií, ktoré striedame podľa rôznych situácií," doplnila kamarátku 15-ročná Ajka Adriana.
Na vystúpeniach sú dievčatá vysoko koncentrované. Nikdy sa nestane, že by jedna robila niečo iné ako druhá. Zosúladiť sa a dodržiavať nacvičené pohyby je dosť náročné. Dievčatá sa navyše musia pred každou tretinou prestrojiť a v čase, keď si iní užívajú hru mužstva v sediacej polohe, ony musia stáť a sústrediť sa na koordináciu svojich pohybov.
Niekto si možno myslí, že roztlieskavačky nemajú pri tvorení atmosféry na štadióne žiadnu významnú rolu, no dievčatá si to nemyslia. "Často sa stáva, že sa mužstvu nedarí a tribúny sú ticho. Vtedy zaberieme naplno a ľudia sa zvyknú chytiť. Mnohokrát sme počuli ďakovné reči typu ´aspoň vy tancujete pekne, keď už naši nič nehrajú´ a podobne," hovorí Annamária o efektívnosti ich predstavení.
Prvotné reakcie basketbalových a najmä hokejových fanúšikov neboli veľmi priaznivé. "Pokrikovali na nás najmä starší páni," spomína Veronika. "Vraj im zavadziame vo výhľade a podobne. Neskôr si však zvykli a začali nás celkom podporovať." Košický fanúšik si zrejme uvedomil, že tancujúce baby v klubových farbách prinášajú okrem povzbudenia tribún a hráčov aj pastvu pre oko. Pohľady zástupcov mužského pokolenia na ich ladné krivky sú časté. Mnohí z chlapov neostanú len pri nich. "Rôzne pokriky, pískanie a podobné prejavy sú na dennom poriadku. Takmer na každom zápase si od nás pýtajú chlapci telefónne čísla a podobne," prezrádza Veronika. Na jednej strane je to milé a dievčatám to lichotí, no na strane druhej sa niekedy stretávajú aj s nepríjemnými fanúšikmi. "Niektoré pohľady a narážky by si mohli odpustiť. Kopa chlapov je dotieravých a nepríjemných," sťažuje sa trénerka aj za svoje zverenkyne.
Milé a príjemné zážitky však podľa J.Girmanovej prevažujú nad tými nepríjemnými. "Tešia nás napríklad malé dievčatká, ktoré sedia za nami. V poslednom čase sme si všimli, že s hŕkalkami a hračkami v rukách napodobňujú pohyby našich dievčat. Je to veľmi zlaté." A čo nepríjemné zážitky? "Najhorším čo sa môže stať je zranenie tanečnice," tvrdí trénerka. "Zažili sme situácie, kedy sme na súťaž sedemčlenných družstiev museli volať až tri náhradníčky. Jedna tanečnica si totiž zlomila nohu, druhá vyvrtla členok, tretia ostala doma so 40 stupňovými horúčkami. Náhradnička nie je pripravená tak dokonale ako dievča, ktoré tomu venovalo každú minútu tréningu."
Blízke okolie a rodina dievčat ich záľubu podporuje. No nebolo to tak hneď od začiatku. "Báli sa, že budem na očiach kadejakým chlapom, no postupne od toho upustili. Teraz už chápu, aká je to pre mňa zábava a príležitosť. Vo všetkom ma podporujú", hovorí o reakciách rodiny Ajka Adriana. Jej kamarátka Veronika s úsmevom dodáva, že ak by sa aj dstali do nejakého problému, vedeli by si poradiť. Sú vraj silné ženy...
Okrem času, stráveného na tréningoch a počas vystúpení na zápasoch si roztlieskavanie a tanec vyžadujú aj kopu sebazaprenia a poctivého prístupu. "Je to tvrdá robota. Náročné sú nielen tréningy, ale aj vystúpenia. Sú také týždne, keď vystupujeme takmer každý deň. Roztlieskavame dvekrát do týždňa a keď sa k tomu pridajú iné vystúpenia či súťaže, je toho dosť," hovorí o náročnosti života tanečnice Annamária.
Samozrejme, divčatá musia dbať aj o svoju líniu. Keď sú niektoré sviatky spojené s konzumovaním rôznych dobrôt, napríklad Vianoce alebo Veľká noc, sladkosti či kalorické jedlá musia z jedálneho lístka vypustiť. "Tancovaním síce zo seba dostaneme väčšinu kalórií, no aj tak si treba dávať pozor," tvrdia zborovo všetky tri kočky a pohľad na ich postavy dokazuje, že to so starostlivosťou o svoje figúry myslia vážne.
Ambície všetkých troch nami oslovených dievčat sú jasné. Tancujú odmalička a chcú sa tomu venovať, kým im to dovolí zdravie. Pre každú z nich je tanec celým životom. Čo sa týka plánov klubu, radi by sa dostali na nejakú súťaž športových roztlieskavačiek. "Počuli sme o tom, že sa niečo podobné organizuje. Ak by bola možnosť, rady by sme sa zúčastnili. Okrem toho nás veľmi láka predstava roztlieskavania na Majstrovstvách sveta v hokeji, ktoré by sa v roku 2011 mali uskutočniť aj v Košiciach," prezradila Annamaria na záver jeden zo snov svojich i ostatných kamarátok z Hviezdičky. Ktovie, možno si niektoré z nich svoje miesto udrží aj o tri roky a zábery na ňu obletia celý svet...
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Volajte 0800 606 603
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
