Keď robili kliky na morskej pláži, na chrbát im hádzali mokrý piesok
Určite každý z vás videl americký film G.I. Jane s Demi Mooreovou v hlavnej úlohe. Dej bol okrem iného názornou ukážkou toho, akým výcvikom musia prejsť americké špeciálne jednotky. Čosi podobné a možno aj náročnejšie má za sebou Košičan Róbert Ludvik. Majster bojových umení, ktorý v našom meste vedie školu pre "kukláčov, bodygardov či elitné jednotky slovenskej armády. V januári totiž absolvoval dvojtýždenné školenie "ELITE WARRIORS"v thajskom meste Pattay.
Výcvik zastrešovala Elit Force Internacional, čo je medzinárodná konzultačná skupina inštruktorov. Tí pôsobia v rámci výcviku špeciálnych jednotiek polície, armády, bezpečnostných zložiek i bodygardov. Medzi uznávaných odborníkov v tejto oblasti patrí aj Róbertov "učiteľ" Branimir Segvič zo Srbska. Keďže bol do Thajska pozvaný ako inštruktor, oslovil svojho "žiaka", či by sa chcel spomínaného kempu zúčastniť ako jeho asistent.
"Túto príležitosť som si nemohol nechať ujsť," spomína Róbert. "Vediem v Košiciach školu bojových umení a absolvovaním tohto výcviku som mohol získať nové skúsenosti. S podobným cieľom prišlo do južnej Ázie aj približne 20 ďalších účastníkov kempu z rôznych kútov sveta. Všetci pôsobili v aktívnej službe v rámci armády, polície alebo osobnej ochrany."
Výcvik pozostával z dvoch týždňových kurzov. Prvý bol zameraný na špeciálne vojenské operácie. Napríklad používanie zbraní, narábanie s výbušninami, neutralizácia hliadok či rôzne typy bojových umení. Napríklad tzv. kapap, ktorý používajú elitné jednotky izraelskej armády. "Výcvik viedlo osem inštruktorov a každý mal na starosti určitú špecializáciu. Napríklad bývalý príslušník amerických špeciálnych jednotiek James Web, ktorý je hlavou EFI, bol odborník na protiteroristické akcie. Spomínaný Srb Segvič viedol prednášky o taktike ,boji s nožom a používaní zbraní." V časti výcviku, týkajúcej sa boja s holými rukami a s nožom, mu asistoval aj Košičan. Účastníkov školil vo využívaní improvizovaných zbraní a všetkého s čím sa môže vojak elitnej jednotky stretnúť niekde na misii v lese alebo džungli.
Keďže prvý týždeň sa viedol vo vojenskom duchu, podľa Róberta to bola "makačka" od rána do večera. Keďže vedel, do čoho pôjde, už tri mesiace sa na pobyt v Thajsku pripravoval doma. Po rannom kondičnom behaní nasledovali dve hodiny v telocvični a večer ešte ďalšie tri. "Aj napriek tomu som mal čo robiť, aby som ten prvý týždeň zvládol," priznáva. "Ráno nás odviezli na pláž, kde dvaja alebo traja inštruktori viedli rozcvičku. Jej cieľom nás bolo fyzicky vyčerpať, aby sme siahli až na dno svojich síl. Bolo to niečo ako v tom filme G.I.Jane. Člny sme síce nad hlavami nenosili, ale za to sme si užili behy a šprinty po piesku. Potom nás hodili do vody a museli sme robiť drepy. Ledva som lapal po dychu. Užili sme si aj plazenie do vody a kliky vo vode. V živote som ´nezožral´ toľko piesku a nevypil toľko slanej vody, ako vtedy..."
Po dvojhodinovom drile a očiste na hoteli nasledoval obvyklý denný režim, teda odborné prednášky alebo výcvik v telocvični. Samozrejme, všetko v angličtine. Za každú chybu nasledoval trest, väčšinou v podobe klikov a brušákov. Telo sa po celý deň nezastavilo a svaly si nemali kedy oddýchnuť. Večer sa účastníci výcviku zvalili do postelí, aby aspoň spánkom načerpali nové sily. "Sobota mala prívlastok ´pekelný deň´. Jeho náplňou boli previerky všetkého, čo sme sa za päť dní naučili. Opäť ho odštartovala rozcvička, no tentoraz si nás vzali do parády všetci ôsmi inštruktori. Poriadne sa na nás vybláznili. Okrem spomínaných cvikov nám ešte počas klikov vo vode hádzali lopatami na chrbát mokrý piesok, čiže okolo 10 kíl. Asi trikrát som sa ocitol v situácii, že som sa nevedel poriadne nadýchnuť a dusil som sa..."
Po rozcvičke inštruktori preskúšali svojich žiakov všetko, čo ich zatiaľ naučili. Kto urobil chybu, opäť ho čakali "kondičné tresty". "V kuse na nás tlačili, lebo prvý týždeň bol zameraný na zistenie, koľko toho vydržíme a na vyvolanie stresu z vyčerpania. Dôraz bol kladený na tímového ducha. Lebo tím je taký silný, aký slabý je jeho najslabší článok. Toho, kto nevládal, bolo treba povzbudiť, lebo vlastne limitoval silu celej jednotky." Všetci účastníci výcviku napokon skúšky za prvý týždeň zložili. Odmenou im bola voľná nedeľa, ktorú využili na regeneráciu síl. Váľali sa pri bazéne a tak si liečili modriny i drobné krvácania.
Kým prvý týždeň bol okrem iného výcviku zameraný na kondičku, druhý na riešenie stresových situácií v teréne. A to najmä v rámci osobnej ochrany klienta pred teroristickým útokom. Inštruktori neustále držali svojich zverencov v napätí a neistote, často im počas akcie menili program, trasu vedenia klienta i jeho samotného. Navyše sa museli bez nejakých pomôcok pohybovať v neznámom teréne a čeliť možným útokom.
"Rozdelili nás do troch samostatných tímov Alfa, Bravo a Charlie. V každom nás bolo šesť či sedem. Ja som bol v tíme Charlie a určili ma ako zástupcu tzv. tímlídra," vraví Róbert. "Výcvik prebiehal samostatne. Väčšinou šlo o vyzdvihnutie klienta a v stanovenom limite jeho dopravenie na určené miesto. Kto už bol niekedy v Pattay, vie, že čosi také ako tabuľky s názvami ulíc tam neexistuje. Preto bolo splnenie každej úlohy mimoriadne náročné. Vždy sme mali v pätách inštruktora, ktorý sledoval náš presun a značil si chyby. Jednou z nich bolo napríklad nedostatočné krytie klienta či držanie formácie."
V preplnených thajských uličkách bolo problémom pohybovať sa tak, aby nedošlo ku "zlyhaniu" ochranky. Za tú sa považovalo aj to, keď sa cudzia osoba dotkla klienta. Nebolo to jednoduché. Veď vyšportovaná a neraz rovnako oblečená skupina mladých mužov musela vzbudzovať záujem. "Raz si nás všimlo niekoľko prostitútok. Začali sa po nás sápať a mali sme čo robiť, aby sme klienta uchránili pred kontaktom. Problémy nám spôsoboval aj pohyb v úzkych uličkách, najmä keď sa oproti blížilo auto. Ľudia po nás neraz kričali, že sme mafia, zrejme kvôli čiernym tričkám a čiernym okuliarom..." Inokedy zas samotný klient zinscenoval útok na seba. Bol to bývalý bodyguard thajského kráľa. Z ničoho nič začal panikáriť, čim prekvapil aj inštruktora v pozadí. "Chalani na neho naskákali a rýchlo sme ho evakuovali. Po akcii nás pochválil..."
Róbert absolvoval aj výcvik so zbraňami, ktorý zabezpečovala elitná jednotka thajskej armády. Riešili sa rôzne modelové situácie, ktoré mohli nastať v teréne. Na cvičisku sa napríklad trénoval útok. Jedna skupina viedla klienta, druhá sa ho pokúšala zneškodniť. Potom sa akcia vyhodnocovala a hľadali sa chyby. Pri jednom takom cvičnom útoku Róbertovi prestrelili ucho. Ak už spomíname zranenie, v Thajsku sa naučil aj to, ako sa správa telo napríklad po výbuchu či útoku nožom. Alebo, ako zneškodniť človeka, aby to narobilo čo najmenej "hluku"....
Jeden z výcvikov bol zameraný na vyhľadávanie výbušnín. Tím dostal limit, za aký musel nájsť "bombu" napríklad v aute, zaparkovanom pred hotelom. Bolo to za plnej prevádzky teda s rizikom, že po zlyhaní nastane explózia. Samozrejme, boli to cvičné poplachy, no každý ich bral ako reálne. Róbert priznal, že inštruktor im neraz ukryl výbušninu v aute tak, že ju nenašli. Prezradiť to miesto však odmietol, aby nedal návod skutočným bombomaniakom... "Hlavný dôraz nebol kladený na to, aby sme všetko robili perfektne. Ale ak urobíme chybu, aby sme vedeli nájsť riešenie. Lebo o tom práca bodygarda je. Reálne situácie sú dynamické a prinášajú mnoho príležitostí, ako urobiť chybu. Dôležité je, okamžite ju správne vyriešiť..."
Aj po druhom týždni výcviku nasledovali previerky. Každej skupine bol pridelený klient, ktorého bolo treba za plnej mestskej premávky dopraviť na miesto určenia. "Pred akciou sme a dozvedeli, že na neho bude zinscenovaný útok. Za ten sa považoval už samotný dotyk klienta. Podľa prvej informácie mal byť útočníkom Thajčan, potom prišla zmena, že to môže byť aj cudzinec. Po celý čas sme museli byť v strehu, lebo útok mohol prísť kedykoľvek. Opäť sme mali za chrbtom inštruktora a navyše aj člena Royal Security Service. Je to thajská spoločnosť, ktorá má na starosti ochranu thajskej kráľovskej rodiny a nad výcvikom držala akýsi patronát. Mimochodom, jej majiteľkou bola jedna z princezien."
Podmienky počas previerok mali všetky tímy sťažené. V 35-stupňovej horúčave sa museli obliecť do čiernych oblekov, čim boli medzi naľahko odetými Thajčanmi nenápadní ako tučniak na Sahare. Napokon všetky úlohy, aj napriek neustálym zmenám v scenári, zvládli bez problémov. Pravda, ak nerátame tie, ktoré im spôsobil nejaký ruský podnikateľ z podsvetia. Keď prechádzali zrejme "jeho teritóriom", rozhodol sa nadviazať kontakt s klientom. Bol taký dotieravý, že časť skupiny musela klienta evakuovala do bezpečia a druhá sa musela "postarať" o "narušiteľa". Po celý čas pritom nevedeli, či to bol zinscenovaný útok alebo náhodná nepríjemnosť. Napokon sa potvrdilo to druhé...
Samozrejme, na záver výcviku obdržali jeho absolventi príslušný certifikát inštruktora osobnej ochrany. Štyria najlepší, medzi nimi aj Róbert, dostali aj certifikát na tzv. blízku ochranu, na základe ktorého môžu pôsobiť ak tímlídri. Košičan bol navyše na základe hlasovania inštruktorov vyhlásený ako najlepší účastník výcviku. Mimochodom, na záverečnom vyhodnotení bola prítomná aj thajská princezná a prenášala ho televízia.
"Keďže Srb Segvič i ja kooperujeme s Elit Force Internacional, môj učiteľ bol poverený vedením jej európskej sekcie. Teda zriadením strediska, kde by sa robili podobné výcviky, ako bol ten v Thajsku. Je to aj z toho dôvodu, že v Ázii je veľký dopyt po bodygardoch z Európy. Nie je vylúčené, že centrom spomínanej sekcie by boli Košice a účastníkom výcviku by bola ponúknutá práca pre Roayl Security Service. Dve by mali otvorené aj do iných bezpečnostných agentúr vo svete," prezradil Róbert niečo z najbližších plánov. Hoci na ňu zatiaľ nereagoval, ponuku pracovať ako ochrankár thajskej kráľovskej rodiny dostal aj on.
Na záver sme sa opýtali, či nie je výška 171 c, akú má on, pre bodygarda hendikepom. "Ľudia, ktorí pracujú v tomto biznise, nemajú radi pomenovanie bodyguard. Lebo to je taký človek, ktorý chráni telom. Viac sa používa pomenovanie personal protection specialist, teda špecialista na osobnú ochranu," vysvetlil Róbert. "Hudobné hviezdy si väčšinou najímajú vysokých svalnáčov, ktorých už z diaľky vidno a ich úlohou je odtláčať dav. Ale človek, ktorý sa môže ocitnúť v skutočnom ohrození, potrebuje ochrankára, ktorý sa vie v zlomku sekundy správne rozhodnúť a predvídať možné riziko. Pravda, je dobré mať v tíme aj ´gorilu´, ale zvyšok musí byť o inom."
A čo sa týka tej výšky? "Vraví sa, že skôr sa trafíš do stodoly, ako do stebla trávy..." odpovedal Róbert celkom jasne.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
