Z pštrosej farmy utieklo šestnásť vtákov

Pri prechádzke okolím Košíc si v týchto dňoch dávajte pozor. Ak na vás z húštiny náhodou ktosi zažmurká, oči nemusia patriť človeku. Nezľaknite sa však, v žiadnom prípade nepôjde o nejakú beštiu. Ak budú tie žmurkajúce oči na malej hlave so zobákom a na dlhom krku, určite pôjde o niektorého zo šestnástich pštrosov, ktoré ušli z farmy v Šebastovciach.

Ak vás správa o pštrosej farme v Šebastovciach prekvapí, nie ste sami. Ani susedia v jej najbližšom okolí o nej dva roky nevedeli. Ako nám majiteľ po úteku svojich operených zverencov prezradil, k utajeniu chovu ho viedla obava z pytliactva i negatívnej reakcie susedov. Od chvíle, keď na Slovensko doniesol 17 veľkých vajec až do pondelka, keď mu vtáky ušli, ich držal zatvorené v zamaskovanej ohrade. Do veľkého výbehu ich púšťal iba v noci, prípadne po uistení, že je "čistý vzduch".

"Vajcia som kúpil v Taliansku, kde je farmársky chov pštrosov veľmi rozšírený," vysvetlil nám Dušan Emu spôsob nadobudnutia vtákov, ktoré v dospelosti dorastajú až do výšky do dvoch metrov. "Keď som bol pred dvoma rokmi pracovne na Sicílii, ich vajcia aj mäso mi veľmi zachutilo a bol som presvedčený, že by malo úspech aj na Slovensku. Keďže som sa už v minulosti venoval chovu rôznych druhov domácej hydiny, nepredpokladal som, že by som mal mať so zvládnutím pštrosej farmy vážnejšie problémy."

Prvé týždne to tak aj bolo. Po vyliahnutí malo tucet samíc a päť samcov veľkosť približne ako priemerne veľké kurča. Dali sa v pohode nakŕmiť a koho poznali, tak aj pohladiť. Postupne rástli, mohutneli a keďže sú to vynikajúci bežci, silneli im najmä nohy. "Neraz, keď som ich vypustil do výbehu, behali po jeho obvode ako šialené. Jeden ich krok mal aj tri metre. Hlavu pritom držali na dlhom krku vzpriamene a doslova majestátne. Bola radosť sa na ne pozerať."

Takto uplynuli dva roky až do chvíle, keď pštrosy dospeli a mali chovateľovi vracať to, čo do nich investoval. Teda znášať vajcia. Samozrejme, tie sú oveľa väčšie, ako slepačie. A to až 50-násobne. A keďže chuťovo sú takmer rovnaké, z jedného sa dá urobiť praženica pre celú poriadne rozvetvenú rodinu. "Prvé kusy sme skonzumovali my, ďalšie som začal predávať. V priemere po 100 korún za kus," blížil sa D. Emu k možnému vysvetleniu zmiznutia obyvateľov jeho farmy. "Vždy, keď som pštrosom vajcia odoberal, reagovali agresívne, útočne a ďobali ma svojimi zobákmi. Chápem ich, ale ja som predsa farmu nezakladal preto, aby som do nej roky investoval zbytočne. City museli ísť bokom, prednosť dostal biznis..."

Všetko však nasvedčuje tomu, že inteligentné pštrosy pre takéto zaobchádzanie nemali pochopenie. Keď D. Emu v sobotu večer jedného z nich z ďalšieho chovu "vyradil", aby mohol uvariť prvú polievku a upiecť mäsko, rozhodli sa dať mu zbohom. "V nedeľu večer som ich nechal prenocovať vo výbehu, no ráno už boli fuč," vrátil sa sklamaný chovateľ o pár dní dozadu. "Museli preskočiť ohradu, inak si to neviem vysvetliť. A to mala takmer dva metre. Som veľmi sklamaný. Dva roky driny sú fuč, rovnako aj nemalé investície. A to som mal v týchto dňoch pokryť objednávky na mäso i vajcia z Rakúska aj Nemecka..."

Aspoň malú nádej vidí D. Emu vo vypísaní lákavej odmeny. Za akúkoľvek správu, ktorá by viedla k vypátraniu jeho veľkých vtákov, sľubuje až 50 tisíc korún.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári