Zažíva konštantný pozitívny pocit z toho, čo sa mu v muzike podarilo
Košickí hudobní fajnšmekri si minulý týždeň mohli dopriať skutočný bonbónik. Štátna filharmónia Košice im totiž ponúkla koncert, na ktorom sa predstavili dvaja muzikanti, ktorí bezpochyby patria medzi svetovú špičku - dirigent, skladateľ a klavirista Peter Breiner a klarinetista Giora Feidman. Na koncerte zazneli dve skladby P. Breinera vo svetovej premiére.
P. Breiner sa pri každej návšteve Košíc netají tým, že do tohto mesta príde vždy rád. A to aj napriek tomu, že tu sa mu rozhodne nemôže dostať takých finančných podmienok, na aké je vo svete zvyknutý... "Keď sem prídem, tak si občas spomeniem na to, ako som ako malý chlapec sedel v Dome umenia a úplne fascinovaný som počúval orechester a nechápal som, ako to celé môže takto nádherne fungovať a ako to ten dirigent dokáže dirigovať," prezradil P. Breiner.
Do Košíc prichádza rád kvôli orchestru ŠFK, s ktorým už spolupracoval nespočetne krát. "Mnohí muzikanti z orchestera sú moji spolužiaci z košického konzervatória, mám s nimi bezprostredný, priateľský vzťah a dobre sa mi s nimi pracuje. Šéf filharmónie je môj spolužiak nie len z konzervatória ale aj z vysokej školy, sme kamaráti a máme spolu kopu zážitkov najrôznejšieho charakteru. V tomto regióne bývajú aj mnohí členovia mojej rodiny, mám tu veľa kamarátov, s ktorými udržiavam pomerne intenzívne vzťahy. Je to celý komplex impulzov, ktoré vždy spôsobia, že ponuku prísť do Košíc nedokážem odmietnuť."
Navyše, pri koncerte, ktorý sa len pred pár dňami v Košiciach uskutočnil, môže P. Breiner hovoriť o splnenom sne. "V podstate sa však dá povedať, že každý jeden koncert je mojim splneným snom, lebo presne o tomto som ako decko sníval. Ale tento koncert s Giorom, to je niečo špeciálne. Veď nie je pozoruhodné, že do Košíc prišiel klarinetista svetového mena, ktorý pritom odo mňa o tomto meste počul po prvý krát? A ešte k tomu naštudoval nové skladby, čo sólisti v jeho veku už nerobia."
P. Breiner priznáva, že musel G. Feidmana na košický koncert aj trochu prehovárať. "Súhlasil aj vďaka tomu, že sme už jeden spoločný koncert na Bratislavských hudobných slávnostiach absolvovali a aj preto, že si veľmi rozumieme ako muzikanti ale aj ľudsky sme si veľmi blízki. Najprv váhal nad tým, či bude hrať novú skladbu, ktorú som špeciálne pre neho napísal. Potom som ho však navštívil v jeho letnom sídle v Massachusetts, dal som mu part, on si to zahral a povedal, že nechápe, ako mohol váhať. Hral to po prvý krát, no tak, ako keby to mal roky nacvičené..."
P. Breiner napísal skladbu špeciálne pre G. Feidmana preto, že ho tento skvelý muzikant očaril a silne inšpiroval. "Od kedy žijem v New Yorku, stáva sa mi často, že ma ktosi inšpiruje. Predsa len, je to svetové kultúrne centrum a každý večer je tam možnosť vybrať si z takých podujatí, ktoré by inde na svete boli udalosťou roka ak nie desaťročia. Tam prichádzam do styku s inšpiratívnymi ľudmi a ich výkonmi. Moja fascinácia Giorom je však dlhoročná a to, čo som si pred viac ako desiatimi rokmi zaumienil, sa v Košiciach stalo skutočnosťou. Je to zázrak."
Prvý krát počul hrať G. Feidmana na klarinete počas sledovania filmu v malom kine v Toronte. V titulkoch filmu si zistil, kto to takto úchvatne hral a zohnal si všetky jeho cédečka. "Keď sme sa konečne stretli zoči voči, vyzeralo to tak, ako keď sa stretnú dvaja muzikanti, ktorí majú veľmi veľa spoločného. Mali sme pocit, že sa poznáme strašne dlho. S výnimkou klezmera, ktorý som ja nikdy nehral, Giora hrá jazz, tango a klasiku. Tak ako ja..."
P. Breiner žil dlhú dobu po odchode zo Slovenska v Kanade. Len nedávno sa presťahoval do New Yourku a vraví, že v tomto veľkom a rušnom meste sa doslova našiel. "Nikdy som nejako špeciálne netúžil po tom, aby som mohol žiť v New Yorku, no stále som bol fascinovaný miestami, kde sa miešajú kultúry. To sa u mňa začalo prejavovať už v Košiciach, kedy som začal hrať skladby od Gershwina. Pamätám si, ako ma raz zastavil policajt a poslal ma domov sa prezliecť, lebo sam mal na sebe nohavice ušité z americkej zástavy. Bolo to v 70-tych rokoch, tak uznáte, že to nebol najlepší nápad... No mal som vtedy 14 rokov a dnes mám pocit, že tento oblúk, ktorý sa vtedy začal vytvárať, sa v New Yorku uzatvára. Od prvej chvíle sa v tomto meste cítim dobre."
Nemá niekedy chuť samého seba uštipnúť, aby sa presvedčil, že sa mu nesníva a že naozaj on, chlapec z východného Slovenska, dosiahol tak veľa? "Ten pocit mám zhruba vždy. Je to príjemné zobudiť sa, pozrieť sa cez okno na Chrysler Building... Keď mám nejaký problém, poviem si, že v svetle tohoto všetkého, sa to celkom dá zniesť a že to dobre dopadlo. Som rád, že sa mi splnili všetky moje sny a podarilo sa mi naplniť ich na takej vysokej úrovni. Je to jeden konštantný pozitívny pocit. O tom sa nedá pochybovať."
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
