Keď sa mala stavať diaľncia, miestna mafia povedala: NIE!
Najväčší taliansky ostrov Sicília, ktorý sa nazýva aj ostrovom Slnka alebo perlou Stredomoria, prekvital už v minulosti. Teda za čias, keď tam žili raz Gréci, inokedy Rimania, Arabi, Normani. Riaditeľ OZ Feman a mestský poslanec Ing. Eduard Buraš sa na tento ostrov začiatkom februára nevybral za históriou, prírodou či slnkom, ale za tancom a muzikou. Na pozvanie prezidenta súboru - Groupo Folkoristico SICILIA ANTICA Agrigento a spoluorganizátora medzinárodného podujatia sa zúčastnil na podujatí, do ktorého patrili 63. ročník hudobného festivalu, 53. ročník folklórneho festivalu a 8. ročník prehliadky bábik sveta. Počas viac ako týždňa vystúpilo na festivale 15 súborov z rôznych kútov sveta..
Ako sa Košičan dostane do 50-tisícového sicílskeho mestečka Agrigento a má možnosť vidieť takéto významné medzinárodné podujatie? Odpoveď je podľa E. Buraša jednoduchá. "V roku 2004, na základe odporúčania medzinárodného sekretára sekcie CIOFF Italia - Franca Mallozziho, bol v Košiciach na našom festivale FEMAN 2004 pozvaný aj súbor - Groupo Folkoristico SICILIA ANTICA Agrigento - z tohto talianskeho, v horách ležiaceho mesta. Prezident súboru Gioacchino Marrella bol pobytom u nás nadšený. Keď sme sa lúčili, aj si poplakal. Odvtedy sme udržiavali kontakty cez maily a pohľadnice. To však bolo málo. Aby sa revanšoval, pozval ma koncom minulého roku na toto ich podujatie. S manželkou Evou (bývalá členka FS Jahodná) sme tam boli ako súkromné osoby, ktoré si pobyt hradili z vlastného. Hovorím to preto, aby si niekto nemyslel, že sme si na Sicíliu ´odskočili´ za niečie peniaze.
Všade "dýcha" antika
Odlietalo sa z Viedne do Palerma, s medzipristátím v Neapoli. Ani nie po troch hodinách boli Košičania na sicílskej pôde. Pristátie je pre suchozemcov viac ako zaujímavé, lebo sa letí stále nad morom. Potom zrazu voda končí a objaví sa pristávacia plocha letiska, ktorá ako keby vystupovala z mora. V letištnej hale čakali E. Buraša s manželkou organizátori, ktorí ich prepravili do dejiska festivalu, teda do mesta Agrigento.
"To, že Gréci na Sicílii skutočne žili, potvrzuje ´kópia´ Akropoly, ktorú som si všimol medzi prvými dominantami. A samozrejme, aj odfotografoval," spomína Košičan. "Práve pod ňou sa to všetko začalo, tam bol prvý festivalový večer. Osobne ma okrem Akropoly upútal pravidelný sprievod. Bol každý deň a mestom išiel dvakrát. Cez deň a večer. ´Denný´ prechádzal uličkami mesta. Neviem si predstaviť ako by naši ľudia reagovali, keby im pod oknami prúdil štvorhodinový krojovaný sprievod. Agrigento však bolo vonku, buď na chodníkoch alebo ´zavesené´ na oknách. Až som sa pýtal sám seba, či to nikto nie je v práci a v škole, že účinkujúcim v sprievode tlieska toľko divákov."
Kto sprievod predsa len nestihol za bieleho dňa, mohol ho obdivovať v noci. Účastníci niesli fakle a išli najprv na jeden zo štyroch vŕškov, na ktorých stojí Akropola. Potom zišli dolu, do údolia, aby vyšli na druhý vŕšok. Vyzeralo to veľmi efektne, i keď niektoré dámy hromžili, lebo chodiť v topánkach na podpätkoch prírodou sa im neveľmi pozdávalo. Pod Akropolou sa rozprestiera záhrada s pomarančovníkmi a banánovníkmi. Hoci bol február, pomaranče práve dozrievali. "Na Sicílii bolo počas celého pobytu príjemne, okolo 19 °C. Pre nás čas, kedy už odkladáme kabáty a vyťahujeme tenké oblečenie. Domáci, ktorí sú zvyknutí na subtropické počasie, mali na sebe vetrovky a zimné oblečenie… Kúpať sa však nedalo. Aj na nás, čo sme otužilejší, keďže ešte vieme, čo je zima a sneh, čo domáci prakticky nepoznajú, bolo more predsa len studené. Malo asi toľko ako vzduch."
E. Buraš si medzi fotopamiatkami priniesol aj zvečnenú sochu asi 7,5 metra vysokého Jupitera. Spolu sa našli tri také sochy, jednu Sicílčania zrekonštruovali a dnes je jednou z najväčších atrakcií a zaujímavostí archeologického múzea. Prvé nálezy gréckej kultúry sú údajne z obdobia 500 rokov pred Kristom.
"Oprášil" ruštinu
Na festivale bolo pre košického milovníka kultúry a folklóru úžasné stretnutie s Barry Avidanom, riaditeľom a choreografom súboru Halleluya. Je to súbor profesionálny, pôsobí v Izraeli a o hudbu sa starajú niekdajší zakarpatskí Židia z Užhorodu a Chrustu, ktorí dnes žijú v Izraeli.
"Práve do ich súboru som bol pridelený ako zahraničný hosť a pozorovateľ. Veľmi skoro sme našli spoločnú reč ruštinu. Všetko sa začalo tak, že kým medzi sebou sa rozprávali hebrejsky, zrazu sa jeden otočil smerom ku mne a spýtal sa: ´A vy odkuda?´ Keďže vekovo patrím ku generácii, ktorú v škole dreli učitelia ruský jazyk, nemal som problém odpovedať. Päť dní som s nimi debatoval kedysi spoločným jazykom krajín socialistického tábora."
Nielen oprášenie ruštiny, ale aj úprimné rozhovory podnietili E. Buraša k tomu, aby sa šéfa súboru spýtal, či by nechceli prísť účinkovať do nášho mesta. Návrh zo stola nezmietli, naopak. V Košiciach predsa máme dosť zo židovskej kultúry sú tu najstaršie synagógy, je tu cintorín a v Košiciach žije predsa aj židovský rabín, takže by mohli spojiť jedno s druhým.
"Stretol som sa aj s mladým Tirolákom Christianom. Keďže nemčinu celkom slušne ovládam, nebol problém nadviazať s ním rozhovor. Veľmi skoro sa reč zvrtla na náš jazyk. Christian sa totiž pochválil, že vie slovensky. Naučila ho to frajerka, keď žil a pracoval u nás, v Hlohovci. Veľmi sa mi páčilo najmä to, keď povedal: ´Ja som dnes roľník. Starám sa o veľkú ovocnú záhradu. Produkujem tiež víno. Pracujem a dávam prácu. Vašim zo Slovenska aj Čechom."
K ďalším momentom, ktoré na E. Buraša urobili dojem, bolo vystúpenie súboru Roy - Paci & Aretuška. Najprv si myslel, že ho tvoria bývalí Rusi, žijúci dnes po svete. Ale nie. Pozostával zo sicílskych etno - muzikantov, no hudba, ktorú produkovali, niesla rôzne hudobné prvky. Ako keby chcela odraziť všetko to medzinárodné, čo sa k a na Sicíliu dostane. "Vody sú tu medzinárodné, preto sa po nich plavia rôzne lode. A v nich všelijakí cestujúci. I takí, ktorí sa z chudobných krajín načierno snažia vstúpiť na breh. Sicília je dnes aj krajina migrantov, ktorých kultúra výrazne ovplyvňuje aj hudobný jazyk".
Práve pri vystúpení Roy - Paci & Aretušky, ktoré bolo dynamické a divákov chytilo, mal občas pocit, že davy stojace na konci sa pomaly, ale isto dostávajú kdesi dopredu, k pódiu. Hoci to v niektorých momentoch vyzeralo všelijako, nič sa nestalo. Polícia, i vďaka tomu, že štátna a mestská výborne spolupracovali, situáciu zvládla. "Okrem atmosféry ma fascinovalo, ako sa ľudia dokážu dostať do varu, vypnúť a oddávať sa dobrej muzike. Keď som spomenul súhru policajtov, môj obdiv patrí všetkým, čo sa na podujatí podieľali. Boli tam čelní predstavitelia mesta, regiónu, samosprávy, sponzori, cestovné kancelárie, hotely, reštauračné zariadenia, pozvaní hostia. Všetci festival vnímali ako významnú spoločenskú udalosť, k zorganizovaníu ktorej musia prispieť svojím dielom, a tiež osobne byť na akciách. A rozpočet, ktorý na to mali? Bol to presne milión eur. Tá cifra mi vyrazila dych." S ňou podľa E. Buraša nie je problém urobiť podujatie veľkolepo a účinkujúcim poskytnúť maximálne pohodlie a starostlivosť. Všetci napríklad bývali v jednom hotelovom komplexe na brehu mora a dostali to, kto čo potreboval.
Na festivale boli súbory z Albánska, Arménska, Izraela, Bieloruska, Chorvátska, Senegalu, Kórey, Mongolska, Gruzínska, Grécka, Indie, Poľska, Maďarska. A ako hostia Tiroláci. Len my sme chýbali, iba naša krajina tam nebola. Ľúto bolo E. Burašovi aj vtedy, keď zistil, že najmä západní účastníci nemali ani len matnú predstavu, kde leží Slovensko, aká je to zem. Okrem Sicílčanov zo súboru Groupo Folkoristico SICILIA ANTICA Agrigento, ktorí u nás v roku 2004 boli a veľmi si pobyt pochvaľovali. Vedúci súboru odvtedy každému zdôrazňuje, že Košice sú krásne. O tom ale netreba hovoriť, to sa podľa neho musí vidieť. Táto reklama zrejme zabrala, lebo až štyri sicílske súbory sa E. Buraša spýtali, či by v najbližšom čase nemohli prísť k nám. "Dostali sme ponuku, že by na budúci rok na tomto festivale niektorý súbor od nás mohol účinkovať. Dúfam, že sa nám to podarí zrealizovať. Výmeny a účinkovania majú aj iný rozmer. Deje sa podujatie svetového významu, ktoré prospieva aj cestovnému ruchu, no aj hotelierom, reštauráciám, obchodníkom. Veď iba tento súbor v jednom známom hypermarkete minul u nás za dva dni takmer 10 tisíc eur."
Pri takýchto podujatiach treba okrem poskytnutia pohodlia pamätať aj na to, čo ktorý hosť potrebuje. Spomínaní Taliani mali napríklad radi mlieko. Prečo by sa teda pre ich spokojnosť v podstate maličkosť nezabezpečila? Pokiaľ nemá nič zaškrípať, solídny servis pri podobných podujatiach jednoducho musí byť. Bez neho sa nič nedá dostatočne dobre zorganizovať.
"Taliansky šnicel"
Ak sa Slovák dostane do cudziny a má odvahu, zvykne vyskúšať tamojšie kulinárske špeciality. E. Buraš nebol výnimkou. Hoci Taliani sú známi najmä rôznymi cestovinami, on siahol po morských špecialitách. Nie však po takých, čo ešte "chodili" po mise alebo na neho žmurkali. Na tie, hoci rybacinu miluje, odvahu predsa len nemal. Pečených krabov si však dal. A ešte, keďže jeden z kuchárov vedel nemecky, ponúkol im "viedenský" šnicel na taliansky spôsob, teda viedenský rezeň. Aký bol, to E. Buraš radšej taktne pomlčal. Jahňacina však bola vynikajúca. Dosť si pochutnávali i na tureckom mede, ktorý sa tam ponúkal na každom rohu. "Keď spomíname turecký med, čo je pre nás už takmer hudba minulosti, prekvapením boli aj predajne so zmiešaným tovarom. Kedysi sme ich mali aj my. Tuším sa volali ´Vesna - zmiešaný tovar´ a bolo tam dostať chlieb, prášok na pranie, aj skrutkovač... Taliani ich majú doteraz. Moderné hypermarkety sme v Agrigento ani nevideli..."
Inak je to ale kraj, ktorý sa oplatí vidieť. Podľa domácich najlepšie je ísť tam vtedy, keď sa u nás začína sychravé, jesenné počasie. "Od konca augusta takmer do začiatku novembra má tamojšie more 26 °C, čo je na kúpanie ideálne. Hoci sa o Sicílii všeličo hovorilo a hovorí, počas festivalu sa žiaden incident neodohral. Ani mafia nič nerobila, nikoho nestrašila." D
nes je podľa domácich iná doba. Viac si treba dávať pozor na zlodejov kabeliek ako pri pouličných prestrelkách, ktoré sú vo filmoch s touto tematikou. "Na túto ´šteklivú´ tému zabŕdol len jeden taxikár, keď podotkol, že sa v tejto oblasti mala stavať diaľnica. Mafia však povedala, že diaľnica nebude, a tak nie je... Pri tejto vete som sa musel pousmiať. U nás mafiu nemáme, a predsa, ak niekto ´tam hore´ povie: ´Nie!´, tak to platí. Aké teda obavy zo Sicílie...?", potmehúcky sa usmial E. Buraš.
Dúfa, že aspoň časť z tých súborov, čo videl účinkovať v Agrigento, podarí sa mu dostať postupne do nášho mesta. "Zuby si brúsim hlavne na kórejský súbor Korean Folk Dance Group, Desert Gipsy z Indie, Bakalamu zo Senegalu i súbor Hallelyua z Izraela. Dúfam, že to vyjde a Košičania tiež budú mať možnosť spoznať ich úžasné tanečné, hudobné a spevácke umenie."
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
