jarnej rovnodennosti, Slnečná sústava. Okrem centrálnej hviezdy Slnka však u nás kráľ a vládca roka JUPITER nemá v rešpekte, ale ani v hmotnosti či v nebeskom jase, konkurenta. Z bezprostrednej blízkosti ho obletuje 16 mesiacov, z ktorých najväčšie sú Io, Európa, Ganymed a Kallisto, zo vzdialenejšej, symbolickej, krúži vôkol majestátneho obra mimoriadna úcta a rešpekt všetkých pozemských civilizácií.
Dávnoveké mytológie napospol vyčlenili Jupiterovi dominantné miesto - bol vždy najvyšším a najuctievanejším božstvom. Astrológovia označujú prognózy roka pod kuratelou Jupitera za priaznivé býva časom pokoja, spravodlivosti, hojnosti a šťastia. Nastupuje po nepríjemnom mrzutom Saturne a v marci 2009 ho vystrieda bojovný Mars.
Tento rok je dňom jarnej rovnodennosti 20. marec
V tomto roku je teda dňom jarnej rovnodennosti 20. marec - Slnko je presne na rovníku a prechádza jarným bodom z južnej na severnú pologuľu - vychádza presne na východe a zapadá presne na západe, deň i noc sú rovnako dlhé. Slnko vstupuje do znamenia Barana a astronomická jar nastáva dnes ráno o 6.48 hodine.
Rovnodennosť a začiatok jari nenastávajú každý rok v ten istý deň, pretože Slnko prekračuje rovník vždy za rok o približne štvrtinu dňa navyše, prevenciou je, ako sa presviedčame práve v prestupnom roku 2008, vkladanie 29. februára. V tomto storočí nastala 20. 3. jarná rovnodennosť prvýkrát v roku 1920 a vyskytuje sa stále častejšie, keďže vytláča 21. marec, ktorý sa prvým jarným dňom stane až v roku 2011. V roku 2048 sa termínom rovnodennosti stane dokonca 19. marec.
Prísny pôst, ticho a modlitby
Prvý jarný deň je v tomto roku i Zeleným štvrtkom - prvým vo sviatočnom trojdení - spolu s Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Veľký piatok, ktorý pripadá na zajtrajšok, patrí k najväčším kresťanským sviatkom v roku - v chrámoch sa čítajú a spievajú pašie o umučení a ukrižovaní Ježiša Krista, uskutočňujú sa pašiové sprievody a procesie, ľudia dodržiavajú prísny pôst a zotrvávajú doma v tichu a modlitbách.
Tento deň patrí k magickým termínom s rôznymi tabu - najznámejším je dávnoveký zákaz hýbať zemou, pretože by to, podľa ľudovej viery, rušilo Ježišov pokoj v hrobe.
Významné sú i pranostiky Zeleného štvrtka - počasie napovedá aké bude leto a roľníkov napodiv tešil zasnežený, takto sľubuje teplé leto. I dedovské pravdy Veľkého piatka sú pozorne sledované - počasie mimoriadne interesuje hubárov, pretože aký Veľký piatok - taká jeseň. Vítané sú už i jarné búrky, vraj ak hrmí, v poli sa veľa urodí, dážď by však nemal byť výdatný, hrozil by totiž suchý rok.
EVA BOMBOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári