pracuje ako praktický lekár v policajnej vrtuľníkovej letke na Letisku Praha-Ruzyň. V roku 1996 našiel útočisko u budhistického lámu Ole Nydahla. Po niekoľkých rokoch štúdia ho láma požiadal, aby sám odovzdával budhistické učenia. Odvtedy cestuje a vyučuje školu Karma Kagjü v Česku, na Slovensku i v ďalších krajinách. Nedávno zavítal do Košíc, kde mal prednášku na tému Budhizmus v praktickom živote.
Vyučujete školu Karma Kagjü, ktorá patrí do takzvanej Diamantovej cesty. Ako sa dá charakterizovať hlavná podstata tohto učenia?
- Budha sám, ako aj praktické skúsenosti potvrdili, že Diamantová cesta je tým najlepším k dosiahnutiu cieľa, čiže osvietenia. Najvyšej úrovne čo najlepšieho fungovania ľudskej mysle.
Čo alebo kto vás primäl k tomu, aby ste sa stali budhistom?
- Jeden môj pacient ma priviedol do budhistického centra a tam som spoznal zopár zaujímavých ľudí. Vtedy však ešte vo mne nedozrelo rozhodnutie stať sa budhistom. Kľúčovým zlomom bola prednáška lámu Ole Nydahla v Prahe. Na ňom som jasne videl, že žije tým, o čom hovorí a nejde o žiadne naučené frázy.
Predtým ste patrili k nejakej cirkvi, alebo ste boli neveriaci?
- Vždy som veril v čosi viac ako len v materiálne veci. Čiže v akúsi vyššiu pravdu a nie v autá, bazény, vily a podobne. Ku kresťanstvu som nikdy nemal nejaký horúci vzťah. Kamarát, spolužiak z vysokej školy v Košiciach, bol kresťan, vysvetľoval mi rôzne veci, boli sme spolu aj v kostole. Ale nikdy ma to tak nechytilo za srdce ako láma Ole Nydahl. Jeho prednáška bola taká jasná, priamočiara a logická, že ma to dostalo.
Ako vnímajú to, čo robíte, vaši pacienti, prípadne spolupracovníci?
- V tom je práve budhizmus totálne nevtieravý. Nikomu nič netlačíme do hlavy, nehovoríme, že sme budhisti, snažíme sa správať ako normálni ľudia. Nepresviedčame nikoho, aby sa stal budhistom, ale ak to niekoho zaujíma, porozprávame sa s ním. Jednoducho, zmyslom nášho učenia nie je misionárska činnosť a presviedčanie ľudí o našej pravde. A budhizmus určite nie je sekta, ktorá z niekoho ťahá peniaze. Za všetko hovorí napríklad už len naša dvaapoltisícročná tradícia.
Budhizmus sa úzko spája s Tibetom, kde tamojší obyvatelia veria na existenciu mýtických podzemných miest Agartha a Shambala. Kým zmyslom života bytosti žijúcich v jednom meste je dobro, v druhom zlo. Ako je to v súvislosti s dobrom a zlom u budhistov?
- Keď my hovoríme o dobre a zle, myslíme tým predovšetkým myseľ a činy ľudí, ktoré sú na prospech a v neprospech všetkých živých bytostí. Teda činy, ktoré pomáhajú a ubližujú. Nehovoríme, že existuje nejaké absolútne zlo, lebo podstatou myslí všetkých bytostí je stav pravdy. Veríme, že ak niekto robí zlé veci, neuvedomuje si, že sa mu vrátia späť.
Čo vám dal vlastne budhizmus?
- Veľa radosti, slobody a šťastia. Ale niečo mi aj vzal. Depresie, stavy slabosti mysle, neurotické stavy a nevieru, či má tento svet a život zmysel.
No a aký názor majú na vaše angažovanie sa v budhistickom učení vaši príbuzní?
- Ženu a deti nemám, mamička si o mne do dnešného dňa myslí, že som tak trochu blázon. Ale máme sa navzájom radi a v tomto smere sa navzájom veľmi nerušíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
