s označeniami Baránkova, Pašiová. Palmová nedeľa je spomienkou na triumfálny príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho davy nadšene vítali palmovými ratolesťami. Už na začiatku 5. storočia sa ľudia v reminiscenciách na túto udalosť zhromažďovali na Olivovej hore na bohoslužbách, mierili potom ratolesťami do Jeruzalema a obyčaj sa rýchlo šírila kresťanským svetom. V stredoveku doplňovali procesie aj pašiové hry naznačujúce udalosti Svätého týždňa.
V kostoloch si veriaci pašiami - čítaním biblických textov a spevom nábožných piesní počas Kvetnej nedele pripomínajú, čo predchádzalo odsúdeniu, utrpeniu a umučeniu Ježiša Krista na golgotskom kríži, v cirkevných zboroch sa uskutočňujú aj procesie okolo chrámov s krížmi, veriaci majú v rukách bahniatka či pučiace halúzky. Kvetnej nedeli predchádza Lazarova sobota, počas ktorej si veriaci pripomínajú Ježišov čin pri vzkriesení mŕtveho Lazara.
Katolícki veriaci pôjdu aj zajtra do chrámov s kyticami bahniatok, ktoré kňazi posvätia a sú potom v domácnostiach opatrované v blízkosti svätých obrazov a ikon. Mnohí im pripisujú magické ochranné a liečivé účinky, oráči ich vkladajú do prvých jarných brázd a práve z nich pochádza aj popol používaný na predpôstnu Popolcovú stredu. Bahniatka nosia veriaci aj na hroby svojich blízkych.
Kvetná nedeľa patrí k dňom s pozorne sledovaným počasím. I preto, lebo najznámejšia pranostika vraví: Aká Kvetná, taká Veľkonočná. Roľníkov vždy poteší slnečná jasná obloha, čo naznačuje dobrú úrodu a plné stodoly aj vínne sudy. Gazdovia sa boja nepohody, pretože: Nečas na Kvetnú nedeľu nie je pre rok dobrým znamením. Strach je i z chladu, ktorý podľa poznatkov dedov naznačuje, že zima by mohla prísť veľmi skoro, už na začiatku novembra. Kvetnú nedeľu pokladajú za dôležitý termín aj hľadači pokladov - vraj práve počas nej sa otvárajú cesty k podzemným cennostiam.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
