autobusu keď sa dva razy pretočil spôsobil, že doposiaľ počuje horšie na pravé ucho. V nemocniciach strávila štyri týždne. Napriek tomu ju naša informácia o rozhodnutí súdu, že je M. Gumáň nevinný, celkom potešila. "Viete, on bol dobrým šoférom, všetci ho mali ho radi. Len ten autobus bol zlý. Už po ceste na Úhornú z neho vypadávali akési súčiastky. A keď sa stala nehoda, veľmi som vodiča ľutovala. Len o to mi išlo, aby mu už konečne všetci dali pokoj, veď on sám bol z toho zničený a vyčerpaný. Ja už tiež o tom nechcem ani počuť. Keď si na to spomeniem, je mi plano. A keby ste videli vodiča po tej havárii! Bol celý žltý a úplne hotový."

Panický strach z autobusov

Iba niekoľko desiatok metrov od domu M. Kozelovej býva ďalšia cestujúca z autobusu, 70-ročná Angela Radáčiová. Aj po toľkých rokoch má bolesti i problémy s bedrovým kĺbom. "

Vravíte, že vodiča oslobodili? Nuž, také čosi sme nečakali. Zo začiatku sme boli na neho strašne nahnevaní, ale teraz už s tým nič nenarobíme," zdôraznil jej manžel František. "Keby tých, čo ich tam zranilo a majú následky, aspoň finančne odškodnili, tak ani slovko nepoviem. Ale takto? Sme presvedčení, že vodič nemal počúvať ženy a ísť s tým autobusom na kopec."

A. Radáčiová i jej vnuk, s ktorým vtedy cestovala, vraj majú panický strach z jazdy v autobusoch. Od tragického nešťastia do žiadneho ani len nevkročili.

Rana, ktorú nič nedokáže zahojiť

O súde a jeho rozhodnutí sa Mária Michalková z Poproča dozvedela včera od nás. Na odpust cestovala s 9-ročným vnukom Jakubkom, ktorý sa už domov nevrátil. Myslí si, že verdikt o nevine vodiča nebol správny. "Mám na neho ťažké srdce, keby nám dali neviem aké peniaze, chlapca mi to už nevráti. To je otvorená rana, ktorá ostane, kým budeme žiť." Pri týchto slovách ženu zaliali horké slzy. "Odvolávať sa nebudeme, už to necháme tak. Ale do konca života sa s tým nezmierim."

Jej sestra Anna Sopková s plačom dodala: "Vodič nemal ľudí nechať v autobuse, ale mal im povedať, aby všetci vystúpili, Nikomu by sa nič nestalo."

Päť ťažkých rokov vodičovej rodiny

M. Gumáňa sme včera v jeho dome v Poproči nezastihli. Jeho dcéra vravela, že sa ešte nevrátil z Košíc. Podľa vodičových svokrovcov však bol celých 5 rokov a stále ešte aj je psychicky na tom veľmi zle.

"Ešte stále sa s tým ťažko vyrovnáva nielen on, ale aj my všetci," povedala nám vodičova svokra Agáta Hanková. "Tých päť rokov bolo pre nás veľmi ťažkých a zlých, nikto nám ich nevráti späť. Čo k tomu dodať? Možno len toľko, že treba žalovať tých, čo pustili taký autobus na cesty. Namiesto toho, aby opravili autobusy, či kúpili nové, sa len obohacujú. Ako keby vozili hnoj a nie ľudí."

A. Hanková bola v ten tragický deň takisto v autobuse. Zdravie a možno i život jej zachránilo to, že jej býva počas jazdy zle. IHneď po zastavení na kopci vystúpila.

Autor: sam

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári