Historik PhDr. Ondrej R. Halaga oslávil deväťdeisatku
Nevinné knihy, odsúdené na desaťročia čakania
Čakať na vydanie knihy desať, dvadsať rokov, dokonca polstoročie, je pridlho. Toľko sa nečakalo na ručné prepisovanie kníh ani pred vynálezom kníhtlače. Taký údel postihol tri rukopisy, pripravené na vydanie. Nie pre ich obsah, veď jeden z nich - Počiatky Košíc a zrod metropoly - bol na objednávku mesta. Odborní recenzenti z Lipska a Prahy vyzdvihli autorom európsku rozhľadenosť a objavnosť a tvrdili, že Košice týmto dielom predstihli iné mestá u nás rozpracovanosťou detailov a syntézou počiatkov mesta a že môže byť vzorom pre spracovanie počiatkov iných miest. Príčina bola v autorovi, z ktorého sa stala "persona non grata". Zakázali mu publikovať a to v čase, keď bol na vrchole tvorivých síl. Zákaz bol trestom a platil v plnom rozsahu, nielen pre knižné vydanie, ale pre každý titul vedeckej alebo populárno-vedeckej práce, podpísanej jeho menom - PhDr. Ondrej R. Halaga. 4. marca 2008 oslávil deväťdesiate narodeniny a včera na slávnostnom stretnutí v Historickej radnici mu k nim zablahoželali predstavitelia mesta, primátor a ocenili jeho prínos do dejín. Takmer všetkých vyše päťsto titulov sa týka Košíc a východoslovenského regiónu.
Najstaršia mestská kniha
Knihy majú svoje osudy, príbehy, o ktorých nemá čitateľ ani tušenie. Najstaršia mestská právna kniha "Acta Iudicaria Civitatis Cassoviensis 1393 - 1405 čakala dvadsať rokov, kým vyjde z tlačiarne. Vyšla, nie však v Košiciach, ktorých sa bezprostredne dotýka, ale v Mníchove. Kým sa tam dostal jej rukopis, predchádzali tomu dramatické okolnosti.
"Po roku 1968, po okupácii, sa to všetko začalo" - vysvetľuje O. Halaga. "Mal som zakázané prednášky, žiadna redakcia v tomto kraji nesmela publikovať moje práce, ani autori ich citovať a keď tak bez mena. Tieto pokyny dostali od ideologického tajomníka KVKSS. Práve kvôli tomu mi kolegovia na Západe umožnili publikovať tam."
Na otázku, prečo, kvôli čomu mal zakázané prednášky i publikovanie, odpovedal: "Pred osudom Podkarpatskej Rusi som bránil východné Slovensko a to bol hriech." Po týchto zákazoch nasledovalo jeho prepustenie zo SAV v r. 1981. V auguste 1985 ho dokaličili nečakaní návštevníci v pracovni na Hlavnej, kam prišiel prenocovať potom, ako ho upozornil funkcionár MVKSS D. Zagiba, že tam niečo KVKSS - ideologické oddelenie pripravuje. Bol v bezvedomí a v nemocnici mu pozašívali rany. V zdemolovanej pracovni bolo plno porozhadzovaných papierov, cenných písomností pre vedca. medzi nimi aj rukopis Najstaršej mestskej knihy Košíc. Po čase ho odniesol do Prahy kultúrnemu atašé veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko a potom naozaj vyšla táto vzácna publikácia z tlačiarne v nemčine. Pýtame sa i pre koho to bol trest, že tu čakala toľké roky?
Významný doklad
"Acta Iudicaria Civitatis Cassoviensis 1393 - 1405" je významným dokladom pre nemeckých historikov, lingvistov i ďalších európskych odborníkov, tým, že predstavuje najvýchodnejšie situované doklady o vývoji nemeckého jazyka, o jeho podobách i faktických údajoch o obchodných kontaktoch so západnou Európou, aj východom. Uvádza, odkiaľ z Porýnia prišli najstarší prisťahovalci do Košíc, množstvo osobných identifikácií, ako vznikali ich mená podľa remesiel, ktorými sa zaoberali, ale aj veľa ďalších údajov. Zoberme si hoci meno Kromer, t. j. kupec. V Košiciach ho mali viacerí richtári i členovia rady. Toto meno svedčí aj o tom, že kupecký stav má hlavný podiel na vytváraní mestského patriciátu. Alebo - kovospracujúce remeslá so svojimi špecializáciami: výrobca lukov - Bogner, cinár - Kunnengieser, meďotopec - Kopperschmidt, klampiar - Reinenbauer, zlatník - Goldschmidt, Aufifaber (Aurifaber je deväťkrát v zozname košických richtárov), železiar - Eisner, hutník - Kochermacher. Z drevospracujúcich to boli vedrári - Schaffer, ďalej strihači látok - Scherer, Gewandschneider, huniari - Zwilich. Kniha vznikala niekoľko rokov a trvalo dve desaťročia, kým uzrela svetlo sveta. Najprv bol rukopis v slovenčine, potom mal byť v dvojjazyčnej verzii, nakoniec je len v nemeckej. Je to príklad, ako sme prepásli príležitosť prezentovať v slovenčine dôležitý úsek dejín, potvrdzujúci aj význam Košíc. Predstavuje neopísateľné množstvo mravčej práce, keď si predstavíme iba spracovanie 20 tisíc informácií, všetky z rôznych archívnych prameňov, písaných v nemčine a latinčine kaligrafickým písmom. Škoda, naši historici budú prekladať to, čo budú potrebovať, z nemčiny do slovenčiny. Veď je tomu tak aj v prípadoch vedeckých štúdií, ktoré vyšli namiesto v Košiciach vo Florencii, Londýne, Berlíne, Viedni a inde. Taký istý osud stihol aj referát o Kontaktoch cez Karpaty, ku ktorým bolo zvolané vedecké sympózium do Košíc ešte v sedemdesiatom piatom roku. Stranícke orgány sympózium zakázali. Ešteže stihli poriadatelia vrátiť letenky, i keď im samotným nevrátil nik tri roky príprav na toto podujatie, kde sa mali zísť poprední domáci i zahraniční historici. Referát vydali Berlínčania vo Weimare. jeho autorom i autorom významnej najstaršej knihy o Košiciach, ktorá je teraz len nemecká, je náš popredný historik a vedec. Dr. Ondrej R. Halaga.
Košice - Balt
Je to jeho ďalšia kniha, predstavujúca významný prínos pre štúdium európskych obchodných stykov. Ide o obchodné kontakty, o export a import z celého Uhorska cez Košice, kadiaľ musel prechádzať podľa udelených privilégií celý obchod. Európskych historikov zaujímajú obchodné kontakty Košíc, o čom svedčí aj ohlas na túto problematiku na konferencii vo Švédsku. Tam vznikol aj podnet na vydanie knižky v Nemecku.
"Pre vedca nie je jednoduché zostať verný svojim zásadám," povedal Dr. Halaga. Čo iné mu zostáva, iba ďalej vytrvať v tom, v čom začal, aj keď s veľkými peripetiami. "Zbrázdil som celú Európu, všade mi vydávali práce, iba doma som nesmel publikovať. A pred troma rokmi, keď mesto Košice vydalo publikáciu, ktorá čakala na to desať rokov: Počiatky Košíc a zrod metropoly. Je zavŕšením mojich poznatkov a štúdia o Košiciach."
Ak sú počiatky Košíc zavŕšením, začiatkom je kniha Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Azda málokto vie, akú významnú úlohu zohrala v histórii Košíc po skončení druhej svetovej vojny. Košice mali v tom čase približne také postavenie ako ktorákoľvek obec. Preto kniha Dr. Ondreja Halagu bola prílohou o preradenie Košíc do inej právnej kategórie. Je abecedou histórie Košíc od ich praveku. Z nej sa dozvedáme okrem mnoho informácií napríklad aj to, že predchodcami ulíc boli Vsi. Cesnaková Ves v predĺžení terajšej Alžbetinej, vedľa nej Richtárska Ves s vyše sto daňovníkmi. Aj to, že v roku 1382 kúpili Košice usadlosti chotárov dnešného Klatova, vtedy Tejkeša, že podľa privilégia z roku 1347 nemali mať Košice takmer žiadne polia, iba vinice. Tie hrali významnú úlohu v poľnohospodárskej produkcii, v domácom i zahraničnom obchode.
Dielom, ktoré čakalo na vydanie polstoročie, je "Východoslovenský slovník" v dvoch zväzkoch, historicky dokumentovaný od roku 921 do roku 1918. Obsahuje slová, ktoré boli excerpované z archiválií úradov, kníh, novín a úradných vyhlášok, české paralely a ich slovenské ekvivalenty.
V súčasnosti je pripravená na vydanie publikácia pod názvom "Memorabilia z Európy a vlasti", ktorá sprístupní práce publikované a prednesené v zahraničí, reedíciu bádaní o stredoveku východoslovenskej reči referáty na konferenciách a články publikované u nás.
PhDr. Ondrej R. Halaga bol po novembri rehabilitovaný a r. 2001 mu udelili titul Dr. Sc. h. c. (honoris cansa), ktýr sa na Slovensku udeľuje iba cudzincom.
Košickú políciu posilnili osemdesiatimi nováčikmi a vytvorili tlačové oddelenie
Na divíznom súde vyniesli tri rozsudky smrti
Koncom marca 1922 v Košiciach sa neprebúdzala iba príroda, ale ožívali aj výstavné siene - lebo v nich už nemuseli kúriť - čitárne, turistické chodníky a viac práce pribudlo aj policajtom, lebo jar bola priaznivým obdobím pre zlodejov. Skončila sa Škola nováčikov štátnej polície v Košiciach, ktorej osemdesiat absolventov posilnilo mestské, aj vidiecke policajné stanice vo všetkých východoslovenských župách.
Granát hodil do smetia
V meste sa začalo jarné upratovanie. Ako vždy, verejné priestranstvá v Košiciach aj v Prešove pomáhali čistiť vojaci. Pri upratovaní dvora na Mäsiarskej ulici sa jedného dňa cez obed ozval silný výbuch. Spôsobil ho granát, ktorý pri zametaní dvora našiel vojak v hline a odhodil ho do rohu na kopu smetia. Našťastie nik nebol v blízkosti výbuchu, takže sa to zaobišlo bez zranenia. Na rozdiel od predchádzajúceho jarného upratovania vojakmi na Masarykovej ulici. Tá bola považovaná za najhoršiu v Košiciach a často v jamách uviazlo najedno auto, najmä keď pršalo. Na nej uviazol voz s konvami mlieka a keď ňou kone chceli pohnúť, niekoľko z nich sa skotúľalo na zem - jedna vojakovi na nohu.
Po nedobrovoľnej zimnej prestávke v podujatiach pre verejnosť vo Východoslovenskom múzeu na vtedajšom Husitskom námestí (terajšom Maratóna mieru) otvorili verejnú čitáreň od 9.00 do 12.00 a od 15.00 do 18.00 hod., v sobotu a nedeľu dopoludnia. Čitáreň bývala vždy plná. Plagáty vo východoslovenských mestách pozývali na výstavu obrazov Teodora Monssona na Šrobárovu ulicu č. 18. Výrazne bolo na nich napísané, že vstup na ňu je voľný. Verejné podniky Košíc - električková doprava oznamovali otvorenie premávky električky po kiosk v Čermeli. V sviatočných dňoch až do neskorej jesene aj s vlečným vozňom a s dvoma osobitnými vozňami z Husitského námestia.
Čermeľ bol obľúbeným výletným miestom košických rodín najmä v sobotu a v nedeľu. Od 1. apríla pripravovalo múzeum s turistickým klubom nedeľňajší cyklus vychádzok na historické pamiatky Košíc. Prvá mala byť vychádzka na zrúcaniny Košického hradu a už bolo na ňu prihlásených vyše tristo turistov.
Do Košického hotela Schalkház zvolali valné zhromaždenie Gazdovskej banky v Bardejove, na ktorom sa dohodli o fúzii so Slovenskou roľníckou bankou v Košiciach a o pokračovaní obchodovania pod hlavičkou Gazdovskej banky. Okrem Košíc, v Prešove, Užhorode a Mukačeve očakávali návštevu ministra pôšt a telegrafov Dr. Fatha a ministra sociálnej pečlivosti Dr. Grubera, na čo sa pripravoval župan Dr. Ruman aj so zástupcami košických a prešovských úradov. Obaja ministri sa netajili záujmom o šelmy v okolí Užhorodu. Tam ešte v marci zastrelil francúzsky podplukovník Prignot z Košíc rysa o dĺžke 1,40 metra. Nakoľko 30 rokov nik takúto vzácnu korisť nemal na muške, preparátori ju vzali do rúk, aby ju pripravili ako jedinečný exponát na Jarnú poľnohospodársku výstavu do Prahy.
Posilnili políciu
K 1. aprílu sa skončila Škola nováčikov štátnej polície v Košiciach, ktorej 80 absolventov posilnilo mestskú políciu, ale aj vidiecke policajné stanice vo všetkých východoslovenských župách. Podľa nariadenia policajného riaditeľstva bolo vytvorené v Košiciach policajné tlačové oddelenie. Viedol ho kapitán Gallas a jeho úlohou bolo redigovanie úradného policajného vestníka, spravodajstvo a informovanie novinárov, aj iná činnosť, súvisiaca s tlačou. Z kriminálnych činov roka to boli dva aprílové prípady. Na košickom divíznom súde sa skončilo pojednávanie proti trom vyzvedačom - Schwartzovi, Lukachovi a Golandovi, ktorí dodávali do Maďarska "správy, závažné zo strategického hľadiska a vojenského spravodajstva". Okrem stovky svedkov boli prizvaní aj traja znalci písma. Nad trojicou bol vynesený rozsudok na košický súd neslýchaný - trest smrti. Pred súdom stál úradník z Malej Idy za falšovanie dokladov pre istého Myslavčana, ktorý mal ísť na vojenskú prezenčnú službu, lebo bol narodený r. 1901. Preto mu odmietli vydať povolenie na cestu do Ameriky. Nechal si vystaviť u richtára potvrdenie, že sa narodil r. 1902 a na základe toho požiadal notársky úrad v Malej Ide, aby mu vydal cestovné povolenie. Ľahkomyseľný úradník sfalšoval podpis svojho nadriadeného a Myslavčan vycestoval do USA. Stalo sa to v roku 1920, ale na podvod sa prišlo neskoršie, takže preto úradníka súdili v roku 1922. Dostal tri mesiace väzenia a jednoročnú stratu občianskych práv podmienečne na jeden rok.
S teplejším počasím sa objavilo v meste aj viac konských povozov, áut a talíg, s čím súviseli aj kuriózne dopravné nehody. Podľa policajného záznamu išiel 19-ročný vodič auta Gallus tak neopatrne, že narazil do protiidúceho nákladného vozu s plošinou, až sa prevrátil na chodník. Na voze sa zlomilo koleso, oje a jednoročnému koňovi pretrhlo postroj. K úrazu našťastie nedošlo, iba k tisíckorunovej škode.
Kluby a kurzy
V marci založili v Košiciach jazdecký klub, aby podporili chov koní - polo i plnokrvníkov, aj domácich koní, usporiadali preteky, výstavy a prehliadky. Bol to jediný klub na Slovensku s takýmto určením a podporou štátu. Predchádzajúci - Jockejový klub prestal fungovať r. 1918 a v roku 1921 sa vytvoril užší kruh priateľov jazdeckého športu a za pomoci dôstojníkov usporiadal dostihy v Barci, kde bola dostihová dráha. Jeho predsedom bol kapitán Pokorný a členov klubu charakterizoval ako čestných, statočných a prispievajúcich.
Pre pracovníkov v kultúre a osvete sa začali tzv. náukobehy a to postupne v každom väčšom meste. Organizoval ich škôldozorca a známy kultúrny pracovník v Košiciach Alojz Zboriteľ. Po Košiciach prednášal v Prešove a Kežmarku a zdôrazňoval dôležitosť telesnej výchovy ako súčasti ľudovýchovnej činnosti. Župné úrady v Bratislave, Zvolene a v Košiciach pripravovali štátne horárske skúšky pre všetkých horárov a na Štátnom stavebnom úrade v Košiciach sa začali skúšky majstrov stavebných činností, ktoré rozvrhli na deväť dní pre písomné práce a po ich skončení mali pokračovať ústnymi.
Na čo sa Košičania veľmi tešili, to bolo hosťovanie bratislavského Národného divadla na dva mesiace s bohatým repertoárom.
Soňa MAKAROVÁ
Autor: Na námestí hľadajú citadelu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
