ženskej konfercii ešte v roku 1910. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární. My sme boli zvedaví, ako si známi Košičania a Košičanky spomínajú na oslavy tohto dňa spred revolúcie ale i na to, ako MDŽ oslavujú dnes.

Ján Krajňák si s manželkou otvorí fľašu vínka

V jeho kalendári MDŽ nie je

Ján Krajňák, asistent trénera mužskej basketbalovej reprezentácie, je vraj v rozpakoch, keď mu jeho drahá "polovička" pripomína, čo za deň je 8. marca. "Mám kalendár, či skôr pracovný diár, a tam po Medzinárodnom dni žien nie je ani stopa. Ja sa predsa musím riadiť podľa neho. Takže, keď sa manželka vtedy niečoho domáha, ukážem jej, že podľa kalendára je to celkom obyčajný deň..."

Ale košický basketbalový odborník je za to, že by si chlapi mali ženy uctievať. "Aspoň dvakrát do roka... Takže, aj keby Medzinárodný deň žien v kalendári bol, vôbec by mi to neprekážalo." Vtedy vraj manželke blahosklonne odpustil pretiahnutú oslavu v práci, hoci starosť o deťúrence bola na jeho pleciach. "Lebo na druhý rok som jej to opätoval, a Medzinárodný deň žien som oslavoval ja, ako sa na správneho chlapa patrí."

Ťažšie časy nastali, keď J. Krajňák trénoval ženy. "To viete, že tých podpichovačiek z ich strany bolo v ten deň dosť. Ale ja som to mal dobre premyslené. Aby ma to veľa nestálo. Veľkoryso odo mňa dostali nejaké úľavy v tréningu. Horšie bolo, keď MDŽ vyšiel na deň, keď sme mali zápas. Vtedy nemali na úľavy nárok. Kvietky pre dievčatá boli skôr vtedy, keď mali meniny či narodeniny."

Ján Krajňák vie, že napriek "prázdnemu" kalendáru svoje ženy doma nepresvedčí o neoprávnenosti ich sviatku. "Ale určite nehrozí, že by som kvôli nemu behal po meste za snežienkami. To si radšej s manželkou večer otvoríme fľašku červeného vínka. Tú nemusím nikde zháňať. A o devätnásťročnú dcéru nech sa už postará jej frajer. Nech žiada kvietok od neho, nie odo mňa," smeje sa hlava rodiny.

mat

Cyril Betuš zablahoželá aj kolegyniam na úrade

Manželke daruje kvety aj knihu

Starosta Sídliska Ťahanovce Cyril Betuš si pripomenie MDŽ každý rok. A to aj napriek tomu, že v časoch nedávno minulých to bola možno pradoxne viac mužská než ženská záležitosť.

"Podľa mňa je to veľmi významný sviatok a treba ho zachovať," myslí si statosta. "Ženy si treba vážiť celý rok, ale tento deň je podľa mňa o tom, aby sme im vzdali aj úctu. Hoci je pravda, že pred rokom 1989 to boli organizované a povinné oslavy, kde neraz asistoval aj alkohol. Navyše, viac oslavovali muži ako ženy. Teraz je to už, naštastie, inak. Bolo by chybou neoslavovať MDŽ len preto, že v minulosti bol tento sviatok sprofanovaný."

Na ťahanovskom miestnom úrade si spolu so zamestnancami vždy spomenie aj na kolegyne. "Všetci chlapi sa zídeme na sekretariáte a zavoláme ženy, ktoré u nás pracujú. Každá dostane kvety a k sviatku im aj blahoželáme. Od ´povinných´ osláv, aké boli v minulosti to má ale ďaleko. Kolegyne sú rady, že si na nich spomenieme."

Ako oslavujú MDŽ u Betušovcov doma? "Najprv obdarujem kyticou moju mamu, zídem sa tam aj s bratmi. Manželku obdarujem kyticou karafiátov, tie sú jej obľúbenými kvetmi." C. Betuš pridá ku kytici aj darček, ktorý je na MDŽ trochu nezvyčajný. "Každý rok jej navyše k MDŽ kúpim aj knihu, lebo tie číta rada. Má svojich obľúbených autorov a autorky."

Niektorí muži zyvknú svojim "polovičkám" aspoň v tento deň navariť, prípadne ich odbremeniť od domácich prác. Ťahanovský starosta to rieši trochu inak. "Manželku pozvem buď na obed, alebo do cukrárne. To preto, aby nikto z nás nemusel doma umývať riad," dodal so smiechom C. Betuš.

bm

Moderátorka TV Naša Malka Sýkorová ako žiačka chodila na oslavy MDŽ recitovať

Radosť by jej urobila obrovská kytica ruží

Moderátorka Televízie NAŠA Malka Sýkorová Medzinárodný deň žien už dnes nejako intenzívne neprežíva. "Muži v mojom okolí - či už doma alebo v práci - sú takí zaneprázdnení pracovnými povinnosťami, že sa vôbec nečudujem tomu, že počas tohto dňa nemajú veľa času na to, aby nejako špeciálne oslavovali MDŽ. Už to nie je povinné ako kedysi, takže mnoho ľudí na to zabúda, alebo jednoducho nemá čas. Ale nechcem žiadnemu mužovi z môjho okolia krivdiť - na meniny, narodeniny či napríklad aj na Valentína na mňa myslia," prezradila moderátorka.

Pred revolúciou, kedy sa MDŽ oslavovalo povinne, chodila na strednú školu a veľmi dobre si z tých čias pamätá, ako sa tento deň všade oslavoval. "Občas hovorím, že som bola poriadne ´radioaktívna´. Zapájala som sa do všelijakých aktivít, bola som vzorná pionierka i zväzáčka. Veľmi rada som recitovala a podobne reprezentovala školu, takže keď bolo MDŽ a všade sa konali kadejaké podujatia, ja som bola medzi prvými, ktorí sa hlásili a chceli ísť recitovať. Vyobliekali nás do rovnošiat a poslali do rôznych podnikov."

MDŽ neznamená, že si na ženy musia spomenúť len chlapi... "Ja sama si vždy v ten deň nájdem čas na moju mamku, ktorej dám vedieť, že som rada, že tu je. Inak však nie som zástanca medzinárodných dní a kadejakých iných sviatkov, ktoré sa musia hromadne oslavovať, či sa človeku do toho chce, alebo nie. Myslím si, že keď má človek chuť urobiť niekomu z okolia radosť, tak nemusí čakať na to, kedy príde nejaký vhodný sviatok. Ak chce muž darovať žene kvety, tak má vyčkávať až do 8. marca? To je predsa hlúposť. Ja som zástanca názoru, že človek nemá robiť ostatným to, čo nechce, aby ostatní robili jemu a má robiť len to, čo chce, aby sa mu vrátilo. Lebo pravda je, že ono sa to vracia."

M. Sýkorovej, tak asi ako väčšine žien, urobia pri akomkoľvek sviatku najväčšiu radosť kvety. "Priala by som si obrovskú kyticu ruží. Hm. Ale priznám sa, že veľké kytice často nedostávam," posťažovala si s úsmevom. "Oveľa radšej ako MDŽ mám Valentína a tiež napríklad Deň detí. Vtedy si urobíme s deťmi radosť a vymyslíme nejaké prekvapenie. Teda, najprv sa tvárime, že to bude pre deti prekvapenie, ale oni sami aj tak určia, čo by na Deň detí chceli, takže sa riadime podľa nich."

Nemyslí si, že počas sviatkov - akýchkoľvek - to treba preháňať s gratuláciami či darčekami. "Úplne postačí ak človek vie, že si na neho niekto spomenul, úplne postačí nejaká maličkosť, ktorá dvihne náladu a urobí radosť. V každý deň, kedy máme čas sa venovať svojim blízkym, by sme si mali urobiť taký svoj malý sukromný Medzinárodný deň lásky," dodala.

kid

Silvia Liptáková túži po exotických kvetoch

Tento sviatok netreba zatracovať

Riaditeľka OC Cassovia Silvia Liptáková nezvykne oslavovať MDŽ vo "veľkom". Stačí jej kvietok, ale... "Musím sa priznať, že mňa veľmi nepoteší gerbera, či tradičná ruža. Skôr mám rada konvalinky, strelície, či hortenzie, alebo nejaké exotické kvety. Skrátka, musí to mať fantáziu. Dnes ku kvietku vedia dať kvetinári pekné ozdoby. Väčšina mužov v mojom okolí to vie," povedala nám S. Liptáková. Okrem kvetov nedostáva na MDŽ nič špeciálne, ani pozvania na večeru, či obed. "Nejaké veľké darčeky nepotrebujem. Kvietkom mi dá muž najavo, že na mňa myslí a váži si ma ako ženu. To mi stačí."

Hoci sa v poslednom čase hovorí o MDŽ ako o prežitku, či "komunistickom" sviatku, podobne ako väčšina žien si to nemyslí. "Ja som tradicionalistka, aj keď to nemusí byť len na MDŽ, keď si muž uctí ženu. Nemyslím si, že je tento sviatok prežitkom, nemali by sme naň zabúdať a negovať ho. Beztak žijeme v rýchlej a uponáhľanej dobe, keď nie je veľmi čas na oslavy." Na druhej strane sa podľa S. Liptákovej oslavy MDŽ predsa len skultivovali. "Je pravdou, že pred rokom 1989 boli oslavy tohto sviatku iné ako dnes. V súčasnosti je to viac kultivované. Práve preto netreba tento sviatok zatracovať."

Riaditeľka OC Cassovia vie navyše porovanať aj to, či ako sa oslavuje sviatok žien u nás a v zahraničí. "Bola som vo Francúzsku i Taliansku. Napriek tomu, že sa o Francúzoch hovorí ako o galantných mužoch, MDŽ im nič nehovorí. Neoslavuje sa tam vôbec, hoci v minulosti to tak vraj bolo. Z tohto pohľadu sú naši muži galantnejší."

S. Liptáková sa už teraz teší na Deň žien, lebo zvykne dostávať veľa kvetov. "Okrem manžela si na mňa spomenú aj známi a kolegovia v práci. Mám okolo seba veľa džentlmenov, ktorí mi venujú v tento deň kvietok."

bm

Jozef Havasi chodieval na MDŽ spievať do JRD

Dostal chlebíky aj pohár vínka

Sólista opery Štátneho divadla Košice Jozef Havasi si oslavy MDŽ trochu upravil a dnes ich vníma hlavne ako poctu ženám - matkám. "Zajtra zablahoželám manželke a dcére, dám im asi nejaký kvietok. Snežienky sú krásne, ale nemali by sa trhať. Nejaké nám rastú na záhrade...," prezradil s úsmevom. Zajtra večer sa postaví na javisko v opere Bohéma, no kolegyniam sa nejako špeciálne gratulovať nechystá. "Oslavy MDŽ sa na pracoviskách už tak nenosia, ako kedysi. Takže radšej nebudem kolegyne stískať, aby ma z niečoho neupodozrievali," smeje sa.

Veľmi dobre si však pamätá na časy, kedy MDŽ patrilo medzi povinné sviatky. "To, že sa v ten deň opili chlapi, to bolo ešte ako-tak pochopiteľné a na opitého muža nie je až taký strašný pohľad. Horšie bolo, že sa poopíjali aj ženy... V ten deň mali vždy zvýšenú ostražitosť policajti, ktorí vedeli, že od rána sa MDŽ oslavuje úplne všade, na každom pracovisku a že vlastne piť je v ten deň povinné. Takže oveľa viac vodičov ako zvyčajne zastavovali na uliciach a dávali fúkať..."

Ako operný spevák, pracujúci v štátnej kultúrnej inštitúcii, musel J. Havasi neraz počas MDŽ pracovať. "V tie dni to bol pre nás dobrý kšeft. Dačo sme si privyrobili do domácej kasy, dostali sme chlebíky, za pohár vínka... Pokiaľ si spomínam, boli sme vystupovať pre ženy vo VSŽ-tke, v nejakom hoteli a tiež sme chodili po dedinách a spievali ženám na družstvách."

Bolo to vraj celé také nasilu. "Ktosi povedal, že v ten deň treba oslavovať ženy, prišiel na to príkaz, tak sa oslavovalo. Bol to ´hurá systém´, ktorý za socializmu fungoval aj pri iných sviatkoch. Na 1. mája to bolo tiež to isté."

kid

Autor: Opera Bohéma s hosťom

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári