V detstve chcela byť Indiánka, lebo v telke chodil Winnetou

Herečka Henrieta Mičkovicová má v týchto dňoch práce vyše hlavy. Je jednou z postáv seriálu Panelák, ktorý sa vysiela na JOJ-ke denne, takže jeho nakrúcanie zaberá herečke veľa času. Popri tom hrá v divadle a stará sa o syna Dávida a dcérku Ester, ktorú má s dlhoročným partnerom, hercom Alexandrom Bártom. Do Košíc prišla s kolegami z Divadla Aréna, aby publiku ponúkli v Jumbo centre predstavenie Rodinná slávnosť.

Na rozhovor si H. Mičkovicová našla čas ešte pred predstavením, pričom do Jumba prišla dobre naladená, lebo väčšinu dňa strávila u "svokrovcov". "Podarilo sa mi tak spojiť príjemné s užitočným," pochvaľovala si herečka. "Košice mám veľmi rada a vždy sa na ne teším a to nie len od vtedy, od kedy tu mám rodinu. Zhodou okolností som sem začala chodiť pravidelne už pred rokmi, kedy ma začala pozývať kamarátka, módna návrhárka Lujza Flešar. Vždy som prišla na tri-štyri dni, Lujza vymyslela nejaký zaujímavý program a cítila som sa tu vždy dobre. Na východ Slovenska mám len dobré spomienky, toto mesto mi rozhodne nie je cudzie."

Preto jej aj bolo ľúto, že v jeden deň prišla a na druhý deň ráno už potrebovala byť späť v Bratislave. "Takéto zájazdy zo dňa na deň sú dosť unavujúce, predsa len - sú to riadne fofry. Keď som sa vybrala do šatní, tak som si vedomila, že sa mi vôbec nechce hrať a že by som sa najradšej zložila u ´svokrovcov´ a už vôbec sa mi nechce ísť do Bratislavy. Keby som tu na pár dní ostala, oni by sa o mňa postarali, ja by som vypla... Hm. To by sa mi páčilo. Už dosť dávno sa mi totiž nestalo, že by som mohla len tak vypnúť. Práve dnes som si to na pár hodín mohla dovoliť a bol to pre mňa taký malý zázrak."

V týchto dňoch má toho totiž H. Mičkovicová viac než dosť. Keďže sa začal vysielať Panelák, na oddych nemá čas. "Nechcem sa však na to sťažovať. Ja som rada. Je lepšie mať práce vyše hlavy, ako sedieť doma na zadku, keď o vás nikto ani len nezakopne. Jednoducho je to tak, že keď je práca, tak treba pracovať. Nič iné sa nedá robiť. Naopak - treba to brať ako čosi, čo je príjemné."

H. Mičkovicová sa dostala k postave v Paneláku bežnou cestou - cez konkurz. "Veľmi ma to potešilo. Veď nakoniec - ktorý herec by nebol rád, keby mu vyšiel konkurz? Keby som v tom hrať nechcela, tak to predsa neskúšam... Toto je takzvaný daily soap, takže denný seriál, čo som doteraz nikdy nerobila a poviem pravdu - je to o držku. Netvrdím rovno, že nemám čas sa ani poriadne vyspať, ale celkom rozhodne je to časovo náročné. Neustále sa nakrúcajú nové časti, človek sa musí stále učiť nové a nové texty, musí byť pripravený, sústredený a koncentrovaný, lebo na neho čaká ďalších 30 ľudí, ktorí okolo tohto projektu pracujú. A bolo by riadne trápne povedať - prepáčte, nestihla som sa naučiť, dnes nemôžeme nakrúcať. Je to veľmi veľká zodpovednosť."

Stretla sa dobrá partia

O to lepšie sa H. Mičkovicovej na Paneláku pracuje, že sa pred kamerou ale i v zákulisí stretla dobrá partia. "Naozaj je to príjemná ´banda´ ľudí, všetci kolegovia sú fajn. Na nejakú zábavu síce nie je čas, pretože pri nakrúcaní sa musí využiť každá minútka, ale v dobrom kolektíve sa aj dobre robí."

H. Mičkovicová hrá v Paneláku Zuzanu Bajzovú, matku troch detí, ktorá je už osem rokov na materskej. Zo svojich detí a občas aj z manžela je už tak trochu zúfalá a posledné na čo má čas, je starostlivosť o seba samú. "Verím tomu, že každá matka, ktorá sa musí starať o tri deti a nemá jej kto pomôcť, je zúfalá a má čo robiť, aby to zvládla. Ja som našťastie nikdy nemala ten pocit, že by som z vlastných detí bola zúfalá."

Doma má 17-ročného syna Dávida a dcérku Ester, ktorá má rok a pol. "Ja mám našťastie obetavú mamku a výbornú sestru. Obe mi vždy vedeli pomôcť, keď už bolo zle a nevedela som kam z konopí. Navyše - jedno aj druhé moje dieťa majú vlastného otca, takže sa o ne má kto postarať. Ja som vlastne mužský protipól Bolka Polívku, ktorý povedal, že on každému svojmu dieťaťu rád dopraje vlastnú mamičku. Tak ja každému doprajem vlastného otca. Veď nie som jediná, poznám ženy, ktoré takýmto spôsobom ´zabezpečili´ viacero svojich detí," smeje sa.

S A. Bártom sú spolu nie len doma, ale aj v práci. Aj on totiž hrá v Paneláku. Nie však jej manžela, ale suseda Milana Kordiaka. "Vôbec som neriešila to, prečo je to tak, že hoc tam hráme obaja, neobsadili nás ako pár. Na ´pľaci´ totiž herec musí prepnúť - je to práca, preboha, veď to nie je ozajstný život! Ani som vôbec neriešila to, že hrá podnikateľa na hrane zákona. Takých je tu habadej - nič nové pod slnkom. A už vôbec mi nepríde dôležité riešiť, že jeho postava je tak trochu ´macho´ - zvodca. Pokiaľ sa mi v tom páči a pokiaľ sa on v tej postave cíti dobre a má z roboty radosť, tak iné neriešime. Nech už hrá v čomkoľvek."

Aj keď sú obaja herci, prácu si domov nenosia a rozhodne doma netrávia hodiny debatami o herectve. "To rozhodne nie, to by bolo veľmi unavujúce. Jedine vtedy doma riešime prácu, keď sa jeden z nás potrebuje rozhodnúť a nevie si rady. Vtedy to prediskutujeme. Rovnako ako vtedy, keď by mala nejaká pracovná ponuka dosť zásadne zasiahnuť do chodu našej domácnosti."

A čo vtedy, keď majú obidvaja voľný deň a nemusia pracovať? "Tak ako každý, aj my si doprajeme oddych. Relaxujeme, trávime čas s deťmi. Pri našej Ester je ťažko si predstaviť, že by sme oddychovali tak, že by sme nič nerobili. Ona je veľmi aktívna, má rada zmenu, pri nej vždy treba vyhútať, aby sa niečo zaujímavé dialo. Takže sa prispôsobujeme jej, ale to nám neprekáža."

H. Mičkovicová si na vlastnej koži odskúšala, aké to je mať dieťa tesne po dvadsiatke, ale aj ako zrelá žena... "Pri synovi som bola ešte pomerne mladá, neriešila som to, že sa bude treba prispôsobovať novej životnej situácii. Proste som mala dieťa. Udialo sa to a basta. Keď sa narodil, tak som sa zariadila podľa toho, že už nie som sama. Pri dcére som preto na mnohé veci už bola pripravená, ale aj tak ma mnoho ďalších zaskočilo. Pri synovi sa mi to zvládalo ľahšie, lebo som bola mladá a nebrala som sa tak vážne a až taký veľký boj som s okolitým svetom nezvádzala. Pri Ester to bolo iné - teraz zvádzam hlavne boj s časom. Pri Dávidovi som mala na neho oveľa viac času..."

V televízii stíha len dabing

Čo sa týka práce, okrem nakrúcania Paneláku, na inú robotu v televízii teraz čas nemá. "Stíham akurát tak dabing a aj to oveľa menej, ako pred časom. Uvidíme, ako to bude ďalej. Predsa len, Panelák sa ešte len nedávno začal nakrúcať, takže je treba, aby sa jeho výroba trochu ustálila a utriasla a je otázne, ako sa to celé nakoniec vykryštalizuje. Je celkom možné, že po čase budem mať voľného času o trochu viac. Ale je to ťažké, lebo každý z nás má popri Paneláku aj iné záväzky a zosynchronizovať nás všetkých tak, aby bol každý v správnu chvíľu na nakrúcaní, je veľmi ťažké. Verím tomu, že celý tím okolo seriálu má čo robiť, aby to ustrážil a zorganizoval. Nedá sa, aby som povedala - tak ja budem nakrúcať len v pondelok a utorok, lebo chcem stihnúť ešte to a hento. To sa nedá. Momentálne som zmierená s tým, že popri Paneláku toho veľa iného nestíham. Ak sa to zmení, tak dobre, ak nie, nevadí..."

Pre mnohých hercov je však prvoradé divadelné herectvo. Ani H. Mičkovicová si nevie celkom dobre predstaviť, že by sa kvôli pretlaku televíznych ponúk mala úplne vzdať účinkovania na javisku. "Neviem. Ale zase na druhej strane - herec nemusí byť nutne v divadle... Pre mňa je asi najdôležitejšia zmena. Mám rada, keď sa veci okolo mňa menia. Určite by sa mi nepáčilo, keby som sa na niekoľko rokov zasekla v tej istej robote. Je dobré po čase vystúpiť z kruhu a načerpať niekde inde a medzi inými ľudmi novú inšpiráciu."

O takú zmenu, ktorá by znamenala až zmenu povolania, však záujem nemá. "Čo iné by som preboha robila? No iste, keby mi to nevychádzalo, keby mi to nešlo alebo keby som sa nedokázala uživiť hraním, tak by som bola zrejme nútená sa obzerať po čomsi inom. Veď je mnoho ľudí, ktorí herectvo vyštudovali a nevenujú sa svojej profesii. Keby som bola aj ja nútená robiť čosi iné, lebo by to takto život zariadil, tak by som sa tomu nebránila."

Ako dievčatko vraj túžila byť všeličím. Podľa toho, aké povolanie vtedy ´fičalo´ medzi kamarátkami. "Chcela som byť lekárka, advokátka a aj Indiánka, lebo v telke chodil Winnettou a akosi som si nechcela dať vysvetliť, že to nie je práca. Hehe. Chcela som byť aj herečkou, no dodnes neviem povedať, čo rozhodlo, že som to predsa len skúsila. Netušila som, či to vyjde, ale šla som na VŠMU. Ak by to nevyšlo, skúsila by som inú školu. Napríklad medicínu. Aj táto práca je podľa mňa o zmene. Síce chodíte každý deň do tej istej budovy, ale pacienti sa menia a bojujete s množstvom rozličných diagnóz. Byť lekárom mi pripadá ako veľmi zmysluplné povolanie. A to ma lákalo."

K herectvu ju lákalo to, že si myslela, že ako herečka sa bude môcť len tak hrať... "Prišla som na to, že občas je to pravda, no popri tom sa vždy nachádza aj poriadny kus driny. Jedno bez druhého nejde. Našťastie som o herectve nemala naivné predstavy a nemyslela som si, že to bude jednoduché. Vravela som si, že všetko, čo to obnáša, budem riešiť až cestou - až keď sa problémy postavia rovno predo mňa. Vlastne sa dá povedať, že ja nikdy veci neriešim dopredu. Veď načo aj by to bolo dobré, keď človek nikdy netuší, čo ho vlastne stretne? Isteže sa snažím isté veci si plánovať, ale veci beriem tak, ako prídu. Teraz napríklad viem, že som v Paneláku podpísala zmluvu na celý rok. Takže skôr ako o rok otázku toho, čo s nakrúcaním, riešiť nebudem, lebo celý rok budem na Paneláku neustále pracovať."

No, našťastie neustále nie, pretože počas leta sa nakrúcanie na pár týždňov zastaví, a tak si s rodinnou bude môcť trochu oddýchnuť. "Doprajeme si more, slniečko a budem sa tešiť aj z takých radostí, ako že zájdem do obchodu, nakúpim veci a čosi dobré si navarím a najem sa. Hehe. Na každý deň sa človek ráno môže pozrieť dvojakými očami - dnes to bude zábava, alebo - dnes to bude znovu to isté dookola. Ja sa snažím pozerať sa na začínajúci deň s tým, že bude fajn a že môžem byť vôbec rada, že tu som," dodala.

Dátum narodenia: 25. jún 1967

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: slobodná, zadaná, dve deti

Relax: knihy

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári