Podľa viceguvernéra NBS sa rast miezd postupne vyrovná produktivite práce
Už za necelých 10 mesiacov by mali byť v našich peňaženkách slovenské koruny nahradené eurami. Túto skutočnosť môže zmariť azda len astronomický nárast slovenskej inflácie alebo až príliš rozhadzovačná politika našej vlády. Vývoj oboch týchto ukazovateľov patriacich medzi dve najčastejšie skloňované "maastrichtské kritériá" pozorne sleduje aj Národná banka Slovenska (NBS). O fenoméne eura a jeho zatiaľ ešte stále otáznom prijatí sme sa nedávno poroprávali s viceguvernérom NBS Viliamom Ostrožlíkom.
Prednedávnom ste sa na otvorení výstavy o eure v Košiciach vyjadrili, že od januára by sme s veľkou pravdepodobnosťou mali prijať euro. Minister financií Ján Počiatek však hovorí len o 90 percentách, takže?
- Ja som to formuloval tak, že si dovolím vysloviť presvedčenie. Vidím vysokú pravdepodobnosť, že od 1. januára 2009 euro u nás zavedieme.
Európska komisia vyčítala Slovensku nedostatočné škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a s tým súvisiaci relatívne vysoký rozpočtový deficit vzhľadom na excelentný rast slovenského hospodárstva. Čo s tým NBS chce urobiť? Máte nejaké páky, aby ste "nariadili" vláde rýchlejšie znižovanie deficitu a tým pádom aj nášho zadlženia?
- Skutočnosťou je, že NBS má zo zákona určené poslanie, a to najmä v oblasti menovej politiky a dohľadu nad finančným trhom, v oblasti fiškálnej politiky môžeme vláde iba odporúčať alebo poradiť. Aktualizovaný Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 2010 však preukazuje dostatočnú vôľu konsolidovať verejné financie. A myslím si, že konsolidácia bude v roku 2008 ešte intenzívnejšia, pretože výsledky za rok 2007 sa ukazujú byť lepšie, než boli prognózované.
Ale predsa len, mať v čase historicky najväčšej konjuktúry ekonomiky v histórii deficitný rozpočet o takmer 80 miliárd korún, ako to bolo v roku 2007, je príliš veľký luxus... V takej situácii predsa mohol byť rozpočet vyrovnaný a nie deficitný...
- Samozrejme, pre každú krajinu je dobré, ak má minimálne vyrovnaný rozpočet, ale na druhej strane skúsme byť realisti. Myslím si, že ak sa z 3,7-percentného deficitu v roku 2006 dosiahne vyrovnaný postupne v priebehu nasledujúcich troch, štyroch rokov, bude to v poriadku. Môj osobný názor je, že okolo roku 2011 môžeme mať vyrovnaný rozpočet.
Spotrebiteľské ceny sa podľa Štatistického úradu v januári medziročne zvýšili o 3,2 percenta, čo je v porovnaní s decembrom nárast o 1,2 percenta. A hoci zatiaľ tesne plníme inflačné kritérium, EK môže aj kvôli tomu namietať, že jeho udržateľnosť je ohrozená a kvôli tomu nám môže odmietnuť povoliť vstup do eurozóny.
- Hovoríme o harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien, medziročne dosiahol spomínaných 3,2 %, pričom priemerný dvanásťmesačný priemer (maastrichtské kritérium - pozn. red.) dosiahol 2 percentá. Aj to ma napĺňa optimizmom a dovolím si tvrdiť, že toto kritérium splníme aj s dostatočne veľkou rezervou. Keď sa pýtate na udržateľnosť, sme pripravení na strednodobom horizonte vyargumentovať našim partnerom v ECB a EK, že zmienený index sme schopní udržať na rozumných úrovniach.
Len či s takouto argumentáciu bude súhlasiť aj šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet...
- Naša krajina bude rokovať so všetkým inštitúciami zaoberajúcimi sa prijatím eura, ktorým musíme dať dostatočné argumenty, aby sme ich presvedčili. Slovensko má dnes, podľa môjho názoru, na to, aby sme prijali euro.
Avšak dosť krikľavým príkladom udržateľnosti inflačného kritéria je Slovinsko, ktorému sa po minuloročnom vstupe do eurozóny zdvihla inflácia na vyše dvojnásobnú hodnotu 6,1 percenta. Nebojíte sa, že aj u nás môžu ceny tiež tak vysoko vyskočiť? Viacerí naši občania majú pocit, že síce im budú rásť aj platy, ale ceny pôjdu hore omnoho vyššou rýchlosťou, takže im vlastne klesne životná úroveň...
- Z viacerých dôvodov veľmi nerád prirovnávam našu krajinu k Slovinsku. My sa pripravujeme na prijatie spoločnej európskej meny v inom devízovom režime národnej meny. U nás nie je napríklad taká silná dohoda vlády, obchodníkov a spotrebiteľov ako v Slovinsku, že pred prijatím eura nebudú zvyšovať ceny. A možno aj toto je dôvod, že po prijatí eura začali v Slovinsku ceny rásť. Podľa odhadov Európskej komisie je zo 6,4 % inflácie v Slovinsku možné prisúdiť zavedeniu eura maximálne 0,5 %, zvyšok sú iné dôvody. Dôležitá je pre nás tiež skúsenosť z Českej republiky, ktorá nemá stanovený dátum pre zavedenie eura a dosahuje infláciu 7,9 %. U nás sa v súčasnom období zvýšili najmä ceny potravín, ale to nie je len slovenské špecifikum, podobný vývoj sledujeme v Európe a vo svete. Toto sú spolu s ropou externé faktory, ktoré my neovplyvníme.
Ľudia si v posledných rokoch s radosťou zvykali, že s posilňovaním kurzu koruny k euru a doláru sa zlacňovali aj niektoré tovary najmä v oblasti elektroniky. Po našom vstupe do eurozóny ale tento vankúš prestane pôsobiť, takže naozaj je tu riziko, že ceny budú rásť viac ako doteraz...
- Áno, v niektorých odvetviach ceny klesali, ale nie v takom rozsahu, ako by sa to mohlo očakávať. Inflácia sa nám vyvíjala vcelku prirodzeným a kontrolovaným spôsobom. Aj rast slovenskej ekonomiky je založený na zdravých základoch, ako je najmä rast produktivity práce.
Ale potom je paradoxom, prečo sa nám z krajín V4 najviac zvyšuje produktivita práce a zároveň mzdy rastú najmenej. Čím si to vysvetľujete?
- V prvom rade musím povedať, že rast miezd je u nás jeden z najvyšších z okolitých krajín. Pravdou je to, že produktivita rastie rýchlejšie ako mzdy. Ale to je len otázka času, kým sa to vyrovná a mzdy dobehnú rast produktivity.
Mnohí analytici tvrdia, že v cenovej úrovni sme sa s výnimkou služieb už takmer vyrovnali EÚ. Kedy si myslíte, že tak nastane aj v platovej úrovni, kde dosahujeme sotva 60 percent z európskeho priemeru a aj to len vďaka Bratislave?
- Cenová úroveň na Slovensku sa približuje k 60 % priemeru EÚ. Čo sa týka životnej úrovne sme asi na 70% EÚ. Kedy dobehneme priemer únie, to by som si mohol len tipnúť.
Ako by ste upokojili obyvateľov, ktorí majú už teraz pocit, že príde euro a odvtedy všetko zdražie, avšak ich platy zostanú na tej istej úrovni?
- Osobne sa skôr obávam rôznych externých faktorov, ako nárastu cien ropy, čiže tzv. dovážanej inflácie. Ale nevidím to zasa až tak čierne, lebo vo väčšej či menšej miere sa to prejaví aj v iných krajinách. Občania by si mali všímať ceny, lebo budeme mať 18 mesiacov duálne oceňovanie od augusta 2008 minimálne do konca roka 2009. Dôležité je, aby si nevšímali len jeden produkt alebo jednu službu ako takú. Skúsenosti z krajín, kde už je euro zavedené hovoria, že vnímaná inflácia bola vyššia ako reálna. Ľudia mali pocit, že zdraženie je vyššie, než v skutočnosti je.
MARIÁN KIZEK
Profil
narodil sa 8. 2. 1969 v Šuranoch
vyštudoval ekonomiku a riadenie na STU v Bratislave
v roku 2000 si doplnil vzdelanie na Univerzite v Pittsburgu
postupne pracoval na rôznych pozíciách vo VÚB
bol členom Burzovej komory Burzy cenných papierov v Prahe
neskôr bol takmer 4 roky predsedom Predstavenstva a generánym riaditeľom Privatbanky
od marca 2007 je členom Bankovej rady NBS a zároveň jej viceguvernérom
Autor: 1936
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
