Košická Rusalka bola jej prvým účinkovaním v opernej inscenácii po piatich rokoch. Prečo celý ten čas nestála na divadelných doskách, čomu sa venovala i aké má plány, to nám prezradila v rozhovore.
Ako dlho ste nespievali v opernej inscenácii?
- Pred piatimi rokmi mi vážne ochorela mama, a keďže po ťažkých operáciách nás lekári pripravovali na to, že má pred sebou možno posledný mesiac života, rozhodla som sa, že ten čas chcem stráviť s ňou. So sestrou sme prevzali 24 hodinovú starostlivosť o ňu a jej stav sa začal zlepšovať. Tak som ponuky odsúvala o mesiac, o ďalší a ďalší, až už na mňa v divadlách nemohli čakať. Vyskočila som z rozbehnutého vlaku a hoci ma kolegovia i riaditelia opier presviedčali, aby som mame našla opatrovateľku, cítila som, že po rokoch, keď sme spolu intenzívne neboli, pretože som hosťovala po svete a mala svoju rodinu, chcem ostať pri nej. O to krajšie je, že mama stále žije.
S akými pocitmi ste po intenzívnej kariére, akú máte za sebou, opúšťali opernú scénu?
- Spočiatku so žiadnymi. Nemyslela som si, že odchádzam, ale že svoje účinkovanie iba obmedzujem. No ako sa mamin stav postupne zlepšoval a ja som vedela, že od nej na niekoľko týždňov odísť nechcem, povedala som si, že končím a budem sa už venovať len jej a svojim vnučkám.
Nebolo vám smutno za javiskami, opernými postavami, kolegami... A vôbec všetkým, čo bolo predtým neodmysliteľnou súčasťou vášho (profesionálneho) života?
- Klamala by som, ak by som popierala, že som spočiatku trošku smútila. No satisfakciou mi bolo, že sa nám podarilo predĺžiť našej mame život. A hoci som už nič neplánovala, po troch rokoch pauzy za mnou prišiel pán Lapšanský s ponukou zaspievať si v Slovenskej filharmónii, na pódiu ktorej som nestála 30 rokov. Jeho ponuka ma "pošteklila" a stimulovala k tomu, že som opäť začala cvičiť. Na tomto koncerte som spievala 4 Straussove piesne, čo je veľmi ťažké spievanie, no hoci som do toho skočila rovnými nohami, dopadlo to dobre. Takže potom prišla ponuka na koncert v rámci Bratislavských hudobných slávností a pomaličky sa to opäť rozbehlo. Uvidíme, ako dlho to ešte vydrží.
Máte už aj nejaké konkrétne ponuky a plány?
- Ponuku som dostala a priznám sa, že ešte aj chuť mám. A hoci som sa pred rokmi v Národnom divadle v Japonsku rozlúčila so svojou životnou postavou, Jenůfou, už dva roky mám ponuku na úlohu Kostelníčky z tej istej opery. A pravda je taká, že o tom uvažujem.
Počas svojej kariéry ste stvárnili kvantum nádherných titulných postáv. Boli medzi nimi aj také, ktoré vás vyjadrovali?
- Bezpochyby to bola Mařenka z Predanej nevesty, ktorú som začala spievať ako 23 ročná. A potom už spomínaná Jenůfa. Tú som však lepšie spievala po pôrode.
Prečo?
- Zrejme preto, že som nabrala plnosť materstva. Strach o dieťa, o novú rodinu prispel k tomu, že som nadobudla zrelosť ženy.
Vedeli ste vždy, že chcete rodinu a deti? Nebáli ste sa, že vám budú prekážkou v rozbiehajúcej sa kariére?
- Ja by som si bola bývala priala aj viac detí, to mi však už nevyšlo. No neplánovala som ani žiadnu kariéru.
Takže, to, že ste ju urobili a že dnes patríte k 10-tim najlepším speváčkam sveta, je šťastie od Boha?
- Pánu Bohu vďačím za talent a hlas, bez ktorého by to nešlo. No človek by umelecky nemohol rásť, ak by nemal dostatok usilovnosti. Talent nemožno nechať bujnieť a rásť ako zemiaky na poli. Ak chcete niečo dosiahnuť, musíte preto niečo urobiť. A ešte musíte mať šťastie na toho, kto si vás vyberie na spoluprácu.
Vy ste v pražskom Národnom divadle spievali už počas štúdia na vysokej škole. Tušili ste, keď ste prijali ponuku na postavu Nataši do opery Vojna a mier, čo sa vám tým otvára?
- Absolútne nie. Mojím plánom bolo dokončiť vysokú školu a potom, že sa uvidí. Ale žeby mi niekto povedal, tak a teraz budeš robiť kariéru, to nie. Okrem toho, ja som to spojenie robiť kariéru neznášala. Kariéra je niečo, čo sa človeku môže podariť vybudovať, ale je to veľmi pominuteľné a ja som to rozhodne neplánovala.
Na svojom konte máte nádherné postavy, úspešné roky na najvýznamnejších scénach. No hovorí sa, že každá palica má dva konce. Museli ste teda za toto všetko zaplatiť nejakú daň?
- Človek platí za všetko. A daňou každej umelkyne sú, bezpochyby, deti. Hoci moja dcéra za mnou cestovala vždy, keď mohla, jej maturitu sme spolu prežívali len po telefóne. Ja som totiž práve vtedy spievala v New Yorskej Metropolitnej opere.
Už za totality ste spievali na významných scénach západného sveta. Nikdy ste neuvažovali o emigrácii?
- Hoci ma to, že som neemigrovala, veľmi brzdilo, pretože, keď ma potrebovali v Prahe, zrušili mi kontrakty vo svete, neumožnili mi množstvo nahrávok, na ktoré som mala ponuky, nikdy som o emigrácii neuvažovala. Mnoho vynikajúcich dirigentov to nemohlo pochopiť, no môj otec bol advokát a sestra televízna hlásateľka. Ak by som to bola urobila, vyhodili by ich z práce.
Patriť do desiatky najlepších operných speváčok, či spievať na všetkých významných operných scénach tohto sveta. To sú obrovské úspechy. Čo však považujete za svoj najväčší životný úspech vy?
- Že som dosiahla maximum toho, čo som dosiahnúť mohla a že sa mi podarilo založiť si aj rodinu a mať dieťa.
Ste teda šťastný človek?
- Na jednej strane áno. Ale, ako sme už hovorili, za všetko v živote človek platí.
Čo pre vás v súčasnosti hrá v živote prím?
- Už nie som taká ctižiadostivá, pretože už som všetko zažila. To dobré i to zlé, problémy i intrigy. Teraz je teda pre mňa najdôležitejšia tá stránka života, ktorú som si predtým naplno užiť nemohla. To čo som nemohla odovzdať svojej dcére sa snažím odovzdávať svojim dvom vnučkám. Aj keď nie sme denne spolu, pocit, že niekoho mám, že niečo po mne ostane a krv ide ďalej, je nádherný.
Krv ide ďalej, pokračuje aj talent?
- Staršia vnučka chodí do hudobnej školy, hrá na klavír, gitaru a spieva. Mladšia má len 2,5 roka, tak uvidíme. No nejaký talent tam určite bude, pretože aj môj prvý manžel, otec mojej dcéry, pán Marcinger, pôsobiaci v tomto divadle, je vynikajúci klavirista. A aj naša dcéra mala veľký talent.
Tak prečo sa ho rozhodla neuplatniť?
- O opere vôbec neuvažovala, pretože povedala, že byť druhá Beňačková nechce. Túžila sa venovať dramaturgii, no, bohužiaľ, chcela ma prekvapiť a o tom, že si podala prihlášku na vysokú školu, mi nepovedala a tím, ktorý sedel v prijímacej komisii sa urazil, že som im to neavizovala a neprijali ju. Znášala som to vtedy veľmi ťažko.
Ako ste sa vysporiadavali s takýmito intrigami a ranami?
- Ťažko. Človek si poplače do vankúša, čo však veľmi pomáha, pretože ráno musíte vstať, nedať to najavo a ísť ďalej. Lebo ak je človek slávny, nikoho jeho problémy nezaujímajú. Všetci vás potrebujú sviežu a ak schybíte, za dverami je ďalších 20, ktorí čakajú na svoju šancu.
Nie je to psychicky náročné?
- Je to veľmi psychicky náročné. No zároveň to považujem za najkrajšie povolanie, pretože muzika ma absolútne napĺňa. Neviem si predstaviť, že by som mala existovať bez nej.
Profil Gabriela Beňačková
n narodila sa 25.3.1947 v Bratislave
n je sestrou bývalej televíznej hlásateľky Nory Beňačkovej
n vyštudovala spev na konzervatóriu a VŠMU v Bratislave
n od roku 1974 pravidelne hosťovala v talianskych operných domoch v Parme, Bologni, Janove i na svetovej operenej scéne číslo jeden - v milánskej La Scale.
n v druhej polovici 70. rokov sa stala stálym hosťom Bavorskej štátnej opery v Mníchove, neskôr Viedenskej štátnej opery či londýnskej Covent Garden Opera. Účinkovala i v Boľšom Teatre v Moskve, San Franciscu, Los Angeles...
n vrcholom jej kariéry sa stalo angažmán v Metropolitnej opere v New Yorku (od roku 1990), kde očarila publikum ako Rusalka, Jenůfa, Káťa Kabanová, Mimi, Leonora či Desdemona
n počas svojej kariéry spolupracovala s najvýznamnejšími dirigentmi a režisérmi svojej doby. Jej opernými partnermi boli Plácido Domingo, Luciano Pavarotti, Peter Dvorský, Ben Hapner, Denis O´Neill...
n za svoje umenie získala mnoho ocenení. Je držiteľkou parížskej Ceny Arthura Toscaniniho, zlatej medaily Giuseppe Verdiho, nositeľkou rakúskeho a bavorského čestného titulu Kammersängerin a českého titulu národná umelkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
