Čierna nedeľa vyhodí s Morenou aj pliagy
EVA BOMBOVÁ
V názve nadchádzajúcej piatej pôstnej nedele - Smrtnej, je zakotvené svedectvo o verdikte židovskej rady o Ježišovej smrti - v chrámoch si tieto udalosti pripomenú veriaci predpašiovým čítaním textov z biblického Starého zákona, ktoré predpovedali Mesiášovo utrpenie. Čítanie biblických textov - pašií, pokračuje aj počas Kvetnej nedele a na Veľký piatok. Zajtrajšia piata pôstna nedeľa - Iudica je, so zreteľom na veľmi závažné proroctvá, známa aj ako Smrtná alebo Čierna. Jej pochmúrnemu posolstvu zodpovedá aj farba oltárnych rúch (čierna, tmavofialová), ktorej sa prispôsobuje i oblečenie veriacich žien - na bohoslužby chodia hlavne na vidieku v čiernom.
Spojenia dávnych jarných tradícií a veľkonočných termínov pretrvali až do súčasnosti vo zvykoch, ktoré dokumentujú vieru, že nad smrťou možno zvíťaziť - aj tým, že ľudia sa jej rizík zbavia obyčajami, ktoré zachovávajú od pohanských čias. Práve Smrtná nedeľa v čiernom znamení je dodnes termínom prastarej obyčaje - vynášania Moreny. Zachovali si ju vo všetkých častiach Slovenska, na Morave i v Česku a dočkala sa obnovy aj v mestách - aj novodobo tak potvrdzuje vieru, že vynesenie Moreny spoľahlivo privolá jar.
Obrad magickej rozlúčky so zimou zabezpečujú mladí ľudia - podľa niektorých prameňov ide o pozostatok predvídavého opatrenia, aby neboli nutné ľudské obete. Kedysi totiž ľudia, utrápení dlhotrvajúcou zimou v čase, keď jar meškala a oni sa báli smrti, chorôb, hladu a riskantných odkladov jarných prác na poliach, siahali aj na životy nevinných diev či mládencov a obetovali ich. Morena, Marmuriena, Smrtka či Kyselica - slamou vypchaná postava v ženských háboch - niekde však aj v mužskom odeve vystrojený Dedko - zhodne na drevenej tyči, boli po sprievode dedinami so spevom odprevadení najčastejšie k rieke a vyhodení s príslušnými komentármi do bystrých jarných prúdov.
Symboly zimy spálili alebo zakopali
Naši predkovia mali krízový scenár aj pre prípad zamrznutých tokov - vtedy symboly zimy spálili alebo zakopali. Dievčence potom priniesli všetkým do dedín správu o konci zimných pliag vo forme zelenej vetvičky - letečka. Niekde toto poetické hlásenie dodnes nosia starostovi, ktorý už vie, že mladá chasa si zaslúži aj sladký a tekutý honorár.
Protismrtkový charakter majú aj ďalšie tradície Smrtnej nedele - v mnohých domácnostiach na vidieku dodnes dávajú do okien ľan, čo údajne poistí, aby v dome v roku nikto nezomrel. Proti smrti od hladu je generáciami overená aj ponuka obeda piatej pôstnej nedele - sú nimi dlhé alebo oválne cestoviny s makom a často aj naklíčené opražené a medom osladené obilniny. Najslávnejším podtatranským jedlom sú však šúľky, špeciálne cestoviny populárne hlavne v Liptovskej Tepličke - majú vytúžený urastený tvar žitných kláskov, ktoré mali magicky zabezpečiť dostatok budúceho chleba a jedia ich tu, sypané makom, iba raz v roku - počas 5. pôstnej nedele. Podobné cestoviny, šúľané šufrle, poznajú aj obyvatelia Gemera a Malohontu.
Smrtná nedeľa je, podobne ako ďalšie pôstne nedele i veľkonočné sviatky v pohyblivých termínoch, čo ovplyvňuje aj obsah pranostík. V dvoch najznámejších však spočívajú poznatky, ktoré možno zovšeobecniť. Vravia: Kým nevypadnú pašie (predjarné snehy), tepla nebude a tiež: Ak na Smrtnú nedeľu daždivo, v stodolách bude prázdno a clivo.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
