a ako snaha o podporenie trvalého záujmu o knihy. Udržal sa dodnes a my sme preto boli zvedaví, aké knihy známi Košičania radi čítajú a či vôbec majú na to čas...

Eva Dekanovská si dá vo výbere kníh poradiť

Romantické romány ju obišli

Riaditeľka festivalu Zlatý žobrák a šéfka televízie NAŠA Eva Dekanovská má bohužiaľ dnes na čítane málo času. "Je to naozaj škoda. Keď som bola mladšia, bolo to iné, mala som na knihy viac času. Neboli sme obklopení rôznymi technickými vymoženosťami, ktoré nám na jednej strana uľahčujú život, ale na druhej strane nám uberajú času."

Ako dieťa čítavala veľa a rada. "Mala som doslova hlad po knihách, navyše, v tom čase ich nebolo tak veľa - nemali sme taký široký výber, ako je to dnes. Preto som v prvom rade prečítala všetko, čo som doma našla v knižnici. Často to boli knihy, ktoré neprináležali môjmu veku. Najradšej som mala ruskú a anglo-saskú literatúru. To súvisí aj s tým, že som študovala jazyky. Pamätám si však, že v čase puberty ma nejako obišli všetky tie Angeliky a iné romantické romány."

Keď si dnes chce čosi dobré prečítať, zvyčajne si nechá poradiť. "Dám na úsudok ľudí, ktorí podľa mňa vedia, čo sa oplatí čítať a čo nie. Ako som už vravela, nemám na to veľa času, ale keď sa už raz do nejakej knihy pustím, tak neprestanem, kým ju neprečítam celú. Čítanie na etapy mi nehrozí."

Naposledy sa začítala do knihy Prelet nad kukučím hniezdom. "Mám niekoľko kníh, ku ktorým sa rada vraciam. A táto je jedna z nich. Siahla som po nej aj preto, že tento príbeh preniesli herci košického divadla na javisko a preto som si okrem predstavenia chcela dopriať aj prečítanie knihy."

kid

Radoslav Dubovský sa vždy sťahoval s "mayovkami"

Keď sa do knihy zažerie, nespí

Tréner košických atletických dvojičiek Dany a Jany Velďákových Radoslav Dubovský nie je vraj vhodný typ na konverzáciu o knihách. "Som dosť biedny čitateľ, čítam veľmi málo kníh. Mám málo času. A keď ho kúsok mám, tak si radšej pospím, ako by som sa mal pustiť do knihy. Lebo keď sa do nej zažeriem, potom nespím. Až vtedy si uvedomím, že knihu už musím odložiť, keď jeden odstavec čítam viackrát..."

Kedysi boli jeho srdcovkou indiánske "mayovky", neskôr detektívky, a v poslednom čase siahne najčastejšie po odbornej literatúre. "No čo sa atletiky týka, na Slovensku je to s odbornou literatúrou veľmi slabé. A tie knihy nekupujem, lebo ich väčšinou dostávame." Na "mayovky" či "verneovky" má doma špeciálnu krabicu. "Pretože som sa už párkrát sťahoval, tie knihy zažili sťahovanie so mnou. Takže ich mám stále zašité v tej krabici. Aj s ďalšou literatúrou z mládežníckych čias."

Žáner, ktorý ho vždy dokáže zaujať, sú detektívky. Rád si napríklad prečíta Dicka Francisa. Posledným čitateľským počinom R. Dubovského však nebol žiaden detektívny príbeh... "Ale Harry Potter. Prečítal som všetkých sedem dielov. Ten posledný hneď po návrate zo sústredenia v Južnej Afrike. Už ma čakal doma. Na rozdiel od mojich detí, mňa Harry Potter veľmi zaujal. Ale manželka ho nekúpila iba pre mňa. Sú to rodinné knihy." Ona vraj ten posledný diel stihla prelúsknuť už dvakrát...

Knihy veľmi nekupujem. Keď, tak detské na Vianoce, alebo keď majú deti sviatok. "Preto nemôžem povedať, či sú knihy drahé alebo nie. Ale podľa týchto skúseností sa mi zdajú dosť drahé. Sám ich dostávam častejšie, napríklad z Riders Digest, kde sú v jednom zväzku trebárs štyri romány, lepšie povedané úryvky z nich. Tieto knihy dostávam pravidelne."

mat

Ján Onda sám od seba do kníhkupectva nevojde

Winnetoua musel čítať za trest

Nielen o psovi, aj o knihe sa vraví, že je to vraj najlepší priateľ človeka. Slovenský reprezentant v boxe Ján Onda však na takého priateľa veľa času nemá. "Som buď v práci, alebo na tréningu. Domov prichádzam až okolo deviatej večer, a som taký unavený, že si hneď ľahnem a spím. Na knihu, že by som si niečo prečítal, nemám ani len pomyslenie."

Voľakedy, keď bolo tých povinností menej, a času viac, občas sa do nejakej knihy s chuťou pohrúžil. "Celkom ma bavila najmä historická literatúra. Počas vojenčiny som prečítal dva diely Hrbáča. Bolo to zo šermiarskeho prostredia, niečo podobné ako Traja mušketieri, a to ma zaujímalo. Zgustol som si aj na Tarzanovi."

Ku knihám o idole väčšiny chlapčenských sŕdc, Winnetouovi, náčelníkovi Apačov, sa dostal viac-menej nie vlastnou iniciatívou. "Tie indiánky som dostával čítať za trest. Keď som nepočúval, alebo som bol zlý, tak som vždy musel prečítať 50 strán z Winnetoua." Takáto výchovná rodičovská metóda mala svoj účinok. "Aj keď nemôžem povedať, že by hneď zabrala. Takým spôsobom som ´zvládol´ ešte aj Tarzana..."

Do kníhkupectva vraj zablúdi iba zriedkavo. Nie však kvôli sebe, iba keď zháňa darček pre blízkych. "Raz či dvakrát som už tak kúpil knihu, ale len preto, že som vedel, že ju ten dotyčný chce. Sám od seba by som do kníhkupectva sotva vošiel. Ani sa mi nestáva, že by som dostával knihu ako darček. Iba raz, keď som ešte chodil na strednú školu. Za odmenu som dostal tri knihy z lekárskeho prostredia. Ja som do nich ani nenakukol, ale mama sa do nich pustila s radosťou. Rád číta aj otec, iba ja s bratom Mišom si to nechávame na dôchodok. Ale po rozhovore s vami asi presvedčím frajerku, aby mi najbližšie kúpila knihu..." smeje sa košický boxer.

mat

Zuzana Bobríková má vďaka knihám ťažkú kabelku

Čítala s baterkou pod paplónom

Pre hovorkyňu predsedu Košického saposmprávneho kraja Zuzanu Bobríkovú majú knihy veľký význam nielen v marci. Už odmalička patrila k vášnivým čitateľom.

"Veľmi rada som čítala a zažila som aj klasické knihomoľské situácie s baterkou pod paplónom, keď ma už rodičia hnali do postele. Mala som obdobia mayovské, verneovské, aj obdobia dievčenských románov. Povinné čítanie som absolvovala obyčajne s predstihom, alebo naopak s niekoľkoročným meškaním. Vtedy, keď som na tituly mala chuť," spomína Z. Bobríková na detské čitateľské časy. Vrelý vzťah k čítaniu ju neprešiel ani počas štúdií. "V študentských časoch som cestou vlakom z Bratislavy stihla prečítať aj celú knihu."

Pozitívny vzťah k čítaniu pretrval dodnes. Doma má viacero kníh od známych autorov, kde dominujú detektívky. "Veľmi rada chodím do kníhkupectiev, ale ešte radšej do antikvariátu. Mám doma pomerne veľkú knižnicu, rozsiahlu časť tvoria detektívky Agatha Christie, Ed McBain, Dick Francis, P.D.Jamesová a ďalší."

To je obľúbené čítanie Z. Bobríkovej v autobuse či trolejbuse počas cesty do práce a späť. Medzi jej obľúbených autorov patria aj Irving Stone, John Irving, Irwin Shaw. Ale s velikánskou chuťou si prečítala (už nie ako povinné čítanie) Hečkovo Červené víno aj Tolstého Annu Kareninu.

"Špeciálne miesto v knižnici má Saturnin od Zdeňka Jirotku. To je kniha, ktorá zaručene pomáha v ťažkých časoch. Dá sa otvoriť na ktorejkoľvek strane a okamžite sa smejem. Jediné negatívum kníh je, že moja kabelka vždy váži aspoň o kilo viac, ako by mala," dodáva s úsmevom Z. Bobríková.

bm

Podľa Igora Dohoviča ja investícia do kníh porovnateľná s investíciou do nehnuteľností

Najoobľúbenejšou knihou v detstve bol Čuk a Huk

Dirigent Štátneho divadla Košice Igor Dohovič číta rád, dnes vraj určite radšej, ako keď bol mladší.

"Žiaľbohu na to nemám veľa času," pripúšťa. "Sem-tam si čítaním vyplňujem voľné chvíle vo vani, počas cestovania a podobne. Ako dieťa som vyslovene obľúbený žáner nemal, ale pokiaľ si spomínam, tak som mal rád Príbehy pána Tragáčika.

V detstve siahol po všetkých dobrodružných tituloch. "Tak ako asi každý, aj ja som čítal Karla Maya, Julesa Verna a podobných autorov. Tieto knihy boli pre nás v našom detstve internetom... Ak by som však mal vybrať jednu knihu, ktorá bola v detstve mojou najobľúbenejšou, tak to bol Čuk a Huk."

Dnes má I. Dohovič rád A. Haileho, počas štúdia rád čítal J. P. Sartra, C. Junga či F. Nietzscheho. "Prečítal som aj veľmi veľa odbornej literatúry, množstvo životopisov napísaných aj populárnou formou. Samozrejme, nielen knihy o hudbe, ale o umení všeobecne. Čo sa týka životopisov skladateľov, je to vlastne moje povolanie - študovať ich život, čiže je ťažké odpovedať, či ich mám rád. Jednoducho sa bez nich nezaobídem. Vrátim sa však k Sartrovi. Jeho poviedka Múr je mojou najobľúbenejšou... Nemám však vyhranený žáner, ktorý by som uprednostňoval. Čítam rôzne, všetky zaujímavé knihy, najradšej také, ktoré napriek hrúbke dokážete poľahky ´zhltnúť´."

Mnohé opery, ktoré I. Dohovič diriguje, často vychádzajú z nejakej knihy. Ako napríklad Verdiho La Traviata z Dumasovej Dámy z kaméliami. "Pre mňa je vlastne nepísaná povinnosť si predlohu prečítať a získať prehľad o danej opere v čo najširších súvislostiach. Niekedy sú to veľmi zaujímavé knihy ako napríklad Manon Lescau. Kniha je spracovaná minimálne troma skladateľmi a každý z nich má príbeh prispôsobený svojim potrebám, pričom rozdiely sú dosť podstatné."

Ten, kto číta rád, má určite v knižnici knihu, ku ktorej sa rád vracia. "Absolútne najčastejšie som čítal partitúry, ktoré som dirigoval - sú to vlastne tiež knihy a krásne na tom je, že dirigenti ich vlastne čítajú - trosku rýchlejšie ako klasické knihy, veď dokážu za niekoľko hodín precitať aj 300 stranovú knihu..."

Aj keď sa dnes vraví o tom, že knihy sú neúmerne drahé, I. Dohovič do nich rád investuje. "Myslím, že to je investícia porovnateľná s nehnuteľnosťou a určíte je to aj nevyhnutnosť," dodal.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári