knihou Lesk na pery a Gustáv Murín s Návodom na manželstvo. V spolupráci s vydavateľstvom IKAR prinášame možnosť súťažiť o tieto tri knihy. Na kupóny čakáme do štvrtka do 10. hodiny. Na druhý deň sa dozviete mená troch výhercov.

Emma Tekelyová sa nepopiera, že píše "ženské romány"

Zaspáva s blokom v ruke

E. Tekelyová už ako 17-ročná vyhrala literárnu súťaž, ktorú vyhlásil mesačník Dievča. Profesionálne začala publikovať po skončení vysokej školy, odkedy pôsobila ako televízna moderátorka a redaktorka. Je úspešná aj ako scenáristka, módna manažérka či imidžová poradkyňa. Jej prvé knižky sa okamžite stali bestsellermi. Tituly Byť ženou je úžasné (1998), Byť milovaná je úžasné (2000) a Žiť je úžasné (2003) za rekordný predaj získali ocenenia Zlatá a Platinová kniha. V roku 2005 prekvapila románovým debutom Sláva na splátky.

"Písanie beletrie mi zachutilo. Možno aj preto, že som do toho bola doslova hodená ako do vody. Začalo sa to tým, že som pre jeden časopis písala príbeh na pokračovanie." Neskôr práve z tohto príbehu vznikol jej prvý román. "Som veľmi rada, že sa to takto vyvinulo, lebo si myslím, že sama by som sa do písania beletrie nepustila. Mám pred tým veľký rešpekt. Druhý román som už písala s oveľa väčšou sebaistotou. Prvý totiž čitateľky zaujal a to mi dodalo odvahy."

To, čo najviac E. Tekelyovú k písaniu láka, je možnosť vytvoriť si svet, dať život postavám... "V podstate sa dá povedať, že stvoríte človeka, ktorého necháte konať. Dáte mu isté vlastnosti, zásady, nejaký charakter. To ho oživí. Často musím veľmi špekulovať, keď chcem nejako zvrátiť dej, ako to urobiť tak, aby to moja postava spravila presne, ako potrebujem. Predsa len, má vlastnú povahu a tej musím svoje písanie prispôsobiť. Na písaní beletrie mi chutí aj to, že v nich viniem niť príbehu. Snažím sa, aby v románoch bola aj akási detektívna zápletka, problém, ktorý treba vyriešiť. Veď každý človek má svoje tajomstvá..."

Na druhej strane - to, čo si E. Tekelyová pri písaní musí najviac odtrpieť, je sedenie pri počítači. "Pokiaľ mi to píše, nerozmýšľam nad vetami a tie samé prichádzajú ku mne ak prúd, tak sa mi píše dobre, len treba sedieť a nedvihnúť sa... Zväčša sa snažím vydržať na stoličke šesť hodín, kým nezačnem odpadávať od hladu a smädu. Snažím si dni zadeliť na také, kedy len píšem a na také, kedy mám rôzne stretnutia a vybavovačky. Najhoršie je to vtedy, keď mám chuť si sadnúť a písať, no musím robiť čosi iné - to mi prekáža. Rada by som totiž s knihou vo fáze písania bola 24 hodín denne. Už sa mi pár krát stalo, že mi pred spaním čosi napadlo, no do rána som to zabudla. Takže teraz už pre istotu zaspávam s blokom v ruke," smeje sa.

Na začiatku písania si vždy vytvorí postavu. Je jedno, či jej bude podobná, alebo úplne iná. "V prvom románe to bola učiteľka, ktorá žila v malom meste. Po tom, ako ju podviedol manžel, sa odsťahovala, aby v anonymite veľkomesta riešila svoje problémy. Táto druhá postava je úplne iná. Je to bucľatá žena, ktorá ma zabehaný a fungujúci rodinný život a je šéfkou parfumérie. No chce zmeniť svoj život. V prvom rade sa snažím o to, aby postava bola čitateľkám sympatická. Aby cez jej príbeh dostali odpovede na vlastné otázky."

Postavy si žijú svojim vlastným životom... "Nie som ten typ, ktorý dopredu fabuluje celý príbeh. Stáva sa mi, že postava urobí čosi iné, než som spočiatku predpokladala, že urobí. Lebo ona žije a koná. Pre mňa je živá. Minule sa mi stalo, že som sa zahľadela do kalendára a tam bolo meno Daniela. Rozmýšľala som, ktorá moja známa ma meniny, nevedela som si spomenúť a až potom mi došlo, že Daniela je žena z môjho prvého románu..."

E. Tekelyová sa, na rozdiel od mnohých iných spisovateliek, nebráni označeniu autorka ženských románov. "Práve naopak. To, že má ženský román taký veľký čitateľský ohlas, svedčí o jeho opodstatnení. Dnešné ženy majú doma veľkú absenciu emócií a práve čítaním ženských románov si ich dopĺňajú. Ženským románom sa darí preto, lebo čitateľky ich potrebujú."

Denisa Fulmeková chystá knihu o tarotových kartách

Je zvedavá na ľudí, vzťahy aj náhody

D. Fulmeková debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová zbierkou humorných a predovšetkým sebaironických poviedok Tak čo teda? (2001). Nasledovala komorná zbierka poézie Som takmer preč (2004) a vzápätí kontroverzný Klebetromán, ktorý vydala ako spoluautorka s Petrom Macsovzským. Autorsky prispela aj do antológie Sex po slovensky a publikovala tiež v českom zborníku Evropský fejeton. Minulý rok jej vyšiel úspešný ženský román Dve čiarky nádeje (Ikar).

Jej najnovším dielom je román Jedy, ktorý je o starých krivdách, ktoré nevieme odpustiť, o haraburdí vo svojej mysli, kvôli ktorému sme schopní ubližovať a stavať okolo seba citové opevnenia. Hrdinka tejto knihy má problematické vzťahy s mužmi, ale očividne najzložitejším sa javí jej vzťah k matke... "Slobodná matka sa snaží vysporiadať s bývaním u svojej mamy, ktorá ju tiež vychovávala sama. Snaží sa nezopakovať tie isté chyby, ktoré urobila jej mama, neopakovať vzorec, ktorý deštruoval život jej mame. Svoju mamu miluje a chce jej odpustiť krivdy, ktoré napáchala, aj napriek tomu, že je uzurpátorská a na každom kroku jej vyčíta, že si pokazila život."

D. Fulmeková sa teda vo svojom najnovšom románe pustila do riešenia vzťahov matka-dcéra. "Hlavná postava tejto knihy, sa objavila ako vedľajšia už v románe Dve čiarky nádeje. Nemyslím, že by som chcela ďalej pokračovať a vytvoriť akýsi seriál. Využila som len príležitosť, pretože postavy z prvého románu mi boli sympatické a mala som na ne od čitateliek silnú odozvu."

Čo sa týka ďalších kníh, D. Fulmeková má čosi rozpísané, no nepôjde o beletriu. "Pracujem na knižke o tarote a kreativite. Mám pocit, že tarotové karty sú veľmi zaujímavé, bohaté na symboly a podnetné. Preto si zaslúžia byť predstavené aj inak než len ako nástroj na veštenie. V tomto smere sú totiž už dosť sprofanované. Málokto však vie, že takisto rozvíjajú kreativitu a tvorivosť a sú užitočným vodidlom. Pomocou jednotlivých kariet možno čitateľa naviesť na to, aby sa vybral po tvorivej ceste, aby našiel vnútornú slobodu a aby robil to, čo ho baví."

K problematike tarotových kariet sa dostala na workshope venovanom sebapoznávaniu a partnerským vzťahom. "Bola som tam ako novinárka a absolvovala som kurz. Rozložili pred nás karty a mali sme si jednu vybrať. Presne si pamätám, ako vyzerala tá moja, lebo veľmi korešpondovala s tým, ako som bola vtedy vnútorne ´nastavená´. Kúpila som si nejakú literatúru, šla som na kurz Základná škola tarotu a hľadala som si ďalšie cestičky. Začala som zbierať tarotové karty a pre blízkych a príbuzných som začala vykladať. Nie žeby som bola nejaká jasnovidka a videla do budúcnosti. To nie. Ale skôr beriem tarotové karty ako pomôcku pre sebareflexiu."

D. Fulmeková má vlastnosť, ktorá jej ako spisovateľke rozhodne nemôže byť na škodu - je zvedavá. "Veľmi ma zaujímajú ľudia, čo prežívajú, ako reagujú v niektorých situáciách. Zvedavá som aj na vzťahy a náhody - najmä osudové náhody. Napríklad vždy, keď sa zoznámim s nejakým párom, tak som zvedavá, ako sa dali dokopy, čo za náhoda zaúradovala, aby sa stretli. Bývam zvedavá aj na to, prečo sa človek rozhodne pre nejakú profesiu, prečo sa venuje istým záľubám. Na všetky tieto veci som veľmi zvedavá. Citový a pocitový svet ľudí je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie."

Ak by ste však vy boli zvedaví, prečo sa ona rozhodla písať, sama by asi nevedela odpovedať. "Od malička som sa hrávala na spisovateľku. Vyrastala som v rodine literáta. Ešte skôr ako som sa naučila písať, pokrývala som papier rôznymi znakmi a hrala sa, že píšem. Písala som odjakživa, takže som zrejme nebola v situácii, kedy by som sa pre písanie rozhodla. Skôr je to niečo, čo si so sebou nesiem od útleho detstva."

Gustáv Murín tvrdí, že z lásky na prvý pohľad nás môže vyliečiť jedine druhý pohľad

Muži majú nadhľad, ženy všetko berú vážne

Gustáv Murín pracuje ako vedúci laboratória Ústavu bunkovej biológie Univerzity Komenského v Bratislave. Vydal sedemnásť kníh - román, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem zbierok esejí, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, dve popularizačné encyklopédie a dve zbierky cestovných príbehov. Jeho texty boli preložené do 36 jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 19 krajinách Európy, Ázie a evernej Ameriky.

Jeho najnovšia knižka Návod na manželstvo radí, ako vydržať vo vzťahu po celý život. S nezvyčajným humorom opisuje situácie, do ktorých sa môžeme dostať vďaka svojim partnerom, deťom, priateľom, ba dokonca i domácim miláčikom. Podtitul knihy je veľmi výstižný - Nevážne rady, príklady i úvahy pre všetkých, čo to myslia s manželstvom vážne.

Podľa G. Murína si treba - pre pokoj v rodine - uvedomiť, že ženský a mužský pohľad na svet je veľmi rozdielny. "Ženy sa usilujú investovať do vzťahu - čas i energiu. Vraví sa, že svetom ženy je láska a láskou muža je svet. To hovorí za všetko. Ženy všetko príliš prežívajú a aj najmenšie detaily sú pre nich podstatné, zatiaľ čo my muži to prehliadame. No a na základe týchto rozdielov dochádza k nedorozumeniam. Mal som takú skúsenosť, keď som v jednej relácii v priamom prenose zachraňoval manželstvo. Volala nám rozhorčená dáma, ktorej partner zabudol na meniny. Ona sa urazila a chcela sa kvôli tomu rozvádať. Hneď sme tomuto vzťahu podali prvú pomoc a vysvetlili jej, že mužom na takýchto veciach nezáleží. Meniny, narodeniny, výročia - keď nezabudneme a zadarí sa nám osláviť to, tak dobre. Ak nie, nič sa predsa nedeje... No a to je ten základný rozdiel. Muži majú nadhľad, no sú aj povrchní. A ženy všetko berú vážne."

Na to, aby mohol porovnávať svet mužov a žien, musí sa G. Murín v tom ženskom celkom dobre vyznať... "Za to vďačím manželke Janine. Kždý deň je pre mňa veľkým zdrojom prekvapení. Skôr, než sa stala mojou manželkou, prešla náročným konkurzom, ktorý trval sedem rokov a počas ktorého som si svedomito vyberal. Stretol som aj krajšie, vzdelanejšie a bohatšie, ale nakoniec som si vybral ju. A viete prečo? Lebo rýchlo zaspáva a ľahko sa budí. Dospel som k poznaniu, že človek, ktorý takto ovláda svoj spánok, musí byť veľmi vyrovnaná osoba a teda to so mnou bude vedieť vydržať," smeje sa. "No a v neposlednom rade nemôžem zabudnúť na svoje dve dcéry, ktoré so mnou tiež dostatočne cvičia. Aj vďaka nim lepšie spoznávam ženský svet."

G. Murín uznáva, že taká vec, ako je manželstvo, sa nedá vtesnať do jednej útlej knižky. "Veď aj pripravujem Návod na manželstvo pre pokročilých. Hlavné pravidlá sa však dajú vymenovať - nikdy v našich problémoch nie sme sami, hádka nie je riešenie a všetko sa dá zvládať aj s humorom. Keď chcete šoférovať auto, tak si to najprv naštudujete nie? Tak prečo by ste si nemali naštudovať aj manželstvo, keď sa do neho hrniete? Veď dr. Miroslav Plzák zadefinoval pojem matrimoniológia - náuka o manželstve. Z jeho kníh citujem aj v tej svojej..."

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že biológia, ktorej sa G. Murín venuje a písanie kníh, veľmi nejdú dohromady. Ale veď vzťahy, o ktorých G. Murín píše, sú tiež len vlastne výsledkom toho, čo nám nakážu naše neuróny... "V Návode na manželstvo mám jednu kapitolu - Biochémia lásky, ktorú si podľa mňa stojí za to prečítať, aby ste vedeli, ako sme ovládaní drobnými molekulami. Láska je v prvom rade biochémia a teda sa nedá rozumne regulovať. Keď sa k slovu dostane biochémia a spustí sa lavína hormónov, už s tým nič nenarobíte. Jediné, čo nás môže vyliečiť z lásky na prvý pohľad, je druhý pohľad..."

Stranu pripravila: Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári