ODCHOD V. PALKA A SPOL. Z KDH OPOZÍCII NEPOMOHOL
Na okrúhle výročie "víťazného februára" slovenská opozícia so spevom spomínať nebude. Niežeby sa jej dovtedy darilo bohvieako, ale odchod do exilu Vladimíra Palka a jeho skupiny trhol oponou. "Mali sme na výber len z dvoch možností", vysvetlil Palko, "odísť bez výčitiek vedenia strany teraz a predložiť alternatívu, alebo sa prizerať úpadku KDH. Chceme predložiť alternatívu". No - necháme si ukázať. Čo diabol nechcel, rýchlejší s alternatívou bol ten, ktorý sa rozhodol neodísť a zostať v KDH: Daniel Lipšic.
Palkovi a kolektívu sa ľudsky dá rozumieť. Atmosféra v KDH sa pre nich stávala skutočne nepriateľská a na holom fakte, že (napríklad)" tí, ktorí chceli ísť s Ficom, sú ešte a ešte agresívnejší", nič nemení, že sami neprejavili najmenšiu snahu, aby agresivitu zmierňovali. Politicky sú však "palkovci" nezrozumiteľní. Nielen preto, lebo každý slovenský politológ vám povie, že si podrezali konár a s "alternatívou" to bude ťažké. Viac ako sporné sú aj motívy. Zanechali v neistote a tme rodné hnutie, lebo "malo zmysel, keď bolo hodnotovou a pravdivou stranou a nie takou, ktorá úplne stráca pamäť".
Frustrácia z pôstu
Slabinou tejto lamentácie je, že pamäť by sme museli stratiť komplexne všetci, aby sme uverili. O kom a o čom to Palko rozpráva? O KDH? To máme akože zjesť, že KDH sa nejako skazilo a "znehodnotilo" (či čo) po júni 2006? Palko si z nás strieľa. "Ak je spor medzi KDH a pravdou, tak volíme pravdu", vyhlásil na odchode. Tak si ju teda povedzme: Jediný rozdiel medzi "pravdivým" KDH, ktoré "malo zmysel" pred júnom 2006 a "pragmaticko-oportunistickým", ktoré je tu údajne dnes, je ten, že predtým boli vykŕmení a spokojnučkí, že sú pri válove, a teraz ich dostihol abstinenčný syndróm. Majú z pôstu frustráciu. Sú to však (plus-mínus) 18 rokov rovnaké štruktúry, rovnakí ľudia, len v zmenenej životnej situácii, od akej si už odvykli (teda tí, čo si sociálne istoty nevybudovali v samosprávach). KDH je stále to isté, nadväzuje na svoje dedičstvo i mentálno-intelektuálnu pozostalosť. Oproti stavu, s ktorým Palko nikdy problém nemal, sa zmenilo iba jedno: Pozícia KDH v politickom systéme krajiny.
Principiálne má Palko stopercentnú pravdu, že nechať sa zatiahnuť do kombinácií o koalícii so Smerom bolo hrubou chybou Hrušovského vedenia. Už len preto, že ak napr. aj my sme tušili dlho a správne, že Smer-SNS-HZDS je Ficova srdcová voľba, tak skúsení politici by boli bývali mali vedieť narátať do troch tiež. (Písali sme viackrát aj to, že skúsenosť Smer-SNS-HZDS Slovensko potrebuje ako prasa podrbanie. A hoci dnes cítiť doslova hnilobný rozklad opozície, ešte horšie by pravica dopadla, verte-neverte, keby sa so Smerom zaplietla.) Avšak, avšak. Palko a spol. sú ako bývalí členovia najužšieho vedenia KDH spoluzodpovední, že s koaličnou politikou voči Smeru sa dostali do časového stresu. Povolebný konflikt si totiž nieže mohli, ale museli namodelovať a riešiť v hlbokom predstihu.
Neoportunista Palko
Ani v zrkadle rétorických cvičení nie je Palkova "protismerná" pravda až taká jednoznačná. "KDH si omyl stále nechce priznať. Prečo by s vládou malo zápasiť hnutie, ktoré chcelo vládnuť so Smerom?", pýtal sa po voľbách stále a znova, až dodnes. No. Historický fakt je, že Palko bol proti koalícii so Smerom. V tomto zmysle sa pred rozhodovaním aj vyjadroval, a tak aj na predsedníctve hlasoval. Druhý fakt ale je, že aj on mal ešte tesne pred voľbami verejné vyhlásenia, v ktorých bolo zložité sa vyznať. Lebo aké myšlienky vás môžu napadnúť napr. po vyjadrení, že "by nevidel problém v dohode na programových podmienkach Smeru" ako teraz pozor!! "dvojitej sadzbe DPH, zvýšenie daní pre banky a zrušenie zdravotníckych poplatkov". Aj takto veru spieval Palko, ktorého kľúčová námietka proti uzneseniu rokovať so Smerom bola tá, že sa "ponížili a zosmiešnili". Isteže, avšak tesne predtým, než si svoje poníženie a hlúposť odhlasovali, Palko vyhlásil v televízii i také niečo, že "koalícia Smer-SMK-KDH bude, ak povie KDH áno".
Embargo na HZDS zo strany KDH, teda proti "slovenskej štvorkombinácii" SDKÚ-SMK-KDH-HZDS, bolo ako z kremeňa. Však si pamätáme. Ani toto nie je zle, spojenie s Mečiarom by ich zabilo (hoci vždy žije námietka, že horšie ako dnes by nevyzerali). Ale, ale. Hodne dlho pred voľbami 2002 prišlo KDH s akousi mapou povolebných možností. Tzv. Tolerančný patent (tak si to nazvali) vychádzal z premisy, že žiadna "prirodzená koalícia" nezíska dosť mandátov na väčšinovú vládu a preto nech vládne menšinová, ktorú by vytvoril najsilnejší z troch blokov, pričom by bol krytý akousi opozičnou dohodou s jedným z dvoch menších. Autorom nápadu, podľa ktorého by napr. menšinovú koalíciu pravice mohlo ticho podporovať aj HZDS na čele s Mečiarom, bol osobne - Vladimír Palko. O štyri roky neskôr, keď už "geopolitická" hrozba Mečiara zanikla a zostal z neho iba vypĺznutý mufti, nepustili v KDH tento model ani do diskusie. Kde je tu nejaká hlbšia integrita?
Nápady z ponorky
Nevidieť ju. Palko a spol. citlivo registrujú prejavy úpadku (v KDH i inde), ale mimo kritiky a deštrukcie neponúkajú východisko. Do kampane na predsedu hnutia šiel Palko s myšlienkou "zvýšenia kompetencie KDH v ekonomických otázkach". Výsledkom bol návrh tzv. rodičovského bonusu, ktorý by možno aj mohol byť zaujímavý, keby cestou nerozvrátil celý dôchodkový systém v podobe, do akej bol aj za prispenia KDH zreformovaný. Keby sa naplnila len štvrtina z Miklošovej prognózy, že "štát by potreboval približne štyrikrát väčší objem peňazí na zaplátanie výpadku, inak by bol prvý pilier zlikvidovaný", tak na cestu "zvyšovania kompetencie" to veľmi nevyzerá.
Ako menšina v KDH si "palkovci" užívali nevídanú slobodu vyjadrovania, avšak od ponuky personálnej alternatívy sa nikdy nedostali po alternatívu programovú. Sólojazdu pred volebným snemom, na ktorom prehral s Hrušovským, i po ňom zdobili vyložene marginálne témy. Napr. zákon o Hlinkovi, "radikalizácia SMK", kuriózny list britskému veľvyslancovi. Ani jedna agenda s hodnotovým bonusom, z ktorého by sa dala odvodiť urgentná potreba nejakej ďalšej strany. Majú vznikať nové subjekty len preto, lebo politici nevedia normálne vstrebať jeden vypätý konflikt, len preto, lebo jeden a pol desaťročia tí istí ľudia vo vedeniach trpia na ponorkovú chorobu?
Príznakom odštiepeneckého syndrómu bola výzva na "samostatnú opozičnú politiku KDH, lebo blok je nefunkčný". Teda presný opak toho, s čím vyšiel teraz Daniel Lipšic. Ak je Palko ten, kto sa najväčšmi štíti koalície s "postkomunistickým Smerom", tak čo má znamenať toto vzývanie "samostatnej politiky"? Sú frčky do Dzurindovho nosa politická taktika, či rovno stratégia? Odišli z vlády pre výhradu vo svedomí. OK, dohody sa majú plniť, nevidíme úplne hlboko do pozadia, ale povedzme, že podrazov už bolo dosť. Avšak, avšak. S kým chcú stavať vládu, ak teľatá v SDKÚ pastiera vymeniť nechcú?
Nezávislý intelektuál
Jedna vec je intelektuálne poznanie, že všetci v chráme slovenskej politiky sú kupci, oportunisti a zlodeji. Druhá vec je zamestnanecký pomer k voličovi. Politika je totiž v prvom rade o presadzovaní skupinových záujmov. S kým ich chce Palko presadzovať?
Riešiť si vzťahy v strane a so zvyškom scény, modelovať nové subjekty, čo tu ešte neboli a pátrať po hodnotách z novembra ´89 nie je to najdôležitejšie, za čo berie poslanec NR SR sto tisíc mesačne (aj s "paušálmi"). Niežeby to všetko tiež nebolo súčasťou politiky. Politik je ale predovšetkým verejný služobník, ktorý má čo najefektívnejšími formami buď presadzovať záujmy tých, ktorí ho zvolili, alebo brániť realizácii záujmov, ktoré sú jeho voličom cudzie. Základná otázka, ktorá stojí nad chorobopismi funkcionárov KDH i členskej základne, je tá, či krok (skok) do politickej bezvýznamnosti, čo urobili, je v súlade s celým portfóliom povinností, kvôli ktorým v parlamente sedia. Alebo iba v súlade s ich osobnými frustráciami a vzťahovačnosťou.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Vladimír Palko (i jeho priatelia) je cenná a inšpiratívna postava slovenskej politiky. Dôkazom, že vysoko vyčnieva nad priemerom, je skutočnosť, že vôbec bolo možné o ňom vytvoriť kritický článok. Základný problém, ktorý s ním je, začína spočívať v tom, že nezávislých intelektuálov by nemala platiť verejnosť z daňových odvodov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
