Svite, ďalšie stovky študentov učil na bilingválnej sekcii Gymnázia na Ulici Dominika Tatarku v Poprade. Rok pôsobil ako riaditeľ Okresného osvetového strediska v Poprade. Momentálne je kvôli zdravotným problémom v invalidnom dôchodku. No nerezignuje. Skôr naopak. Pomáha rodine, chodí do prírody, venuje sa svojej veľkej láske literatúre. Nedávno mu vyšla prvá básnická zbierka s názvom Budúcnosť, že už bola.

POPRAD. Útla básnická zbierka Jozefa Janogloša prezrádza, že jej autor je mimoriadne citlivým a vnímavým človekom. Poézia má svoje korene už v detstve. Zaujímalo nás, ako vyzeralo popradské detstvo muža, ktorý v zrelom veku svojím debutom vstúpil do veľkej básnickej rodiny. "Poprad bolo tiché a príjemné mesto," spomína Jozef Janigloš. "Každý tu každého poznal, vládla tu istá úcta a tolerancia. Cestou do školy som pozdravil snáď päťdesiat ľudí. Oni boli tiež milí, viacerí ma pohladkali po hlave. Môj rodičovský dom stál v blízkosti objektu, ktorý Popradčania poznajú ako Biely dom. Dnes je tam napríklad tlačiareň. Čiže to bolo tak na hranici mesta. S kamarátmi sme podnikali dobrodružné výpravy do neďalekej Spišskej Soboty, Stráží alebo Gánoviec. Poprad bol mestom plným zelene. To sa dnes, bohužiaľ, stáva minulosťou. Zeleň vytláčajú betónové plochy, parkoviská, obrovské budovy a mesto sa doslova dusí.

Čarovný Prešov

Po ukončení základnej a strednej školy mladý Popradčan opustil rodné mesto. Ďalšou jeho životnou zastávkou bol Prešov, kde ako študent Filozofickej fakulty UPJŠ prežil štyri roky. "Do Prešova som prišiel ako osemnásťročný," vracia sa k vysokoškolským spomienkam Jozef Janigloš. "Mal som šťastie, mohol som študovať, čo ma bavilo. Bol to dejepis, literatúra a slovenský jazyk." Atény nad Torysou mladíkovi, ktorým predtým poznal najmä drsnejšie spišské podnebie, mimoriadne učarovali. "Prešov bol väčším mestom, ako Poprad, no tiež tu ešte existovala komunikácia medzi ľuďmi. Všetci sa navzájom poznali. A nikdy nezabudnem na nádhernú prešovskú prírodu, ktorá je najmä v jari hotovým zázrakom. Naozajstnú romantiku mali naše výlety na Kalváriu, Šarišský hrad a ďalšie miesta. Bolo to zároveň uvoľnená atmosféra šesťdesiatych rokov."

Popradský básnik má na štúdia v Prešove aj ďalšie unikátne spomienky. "Museli sme si napríklad sami rúbať drevo, ktorým sme na internáte prikladali do pece. To si asi dnešní študenti vedia len ťažko predstaviť. No aj v tom bola krása. Chlapci narúbali dreva aj dievčatám a mimoriadne ochotne im ho nosili až do izieb..." A boli tu ďalšie závažné momenty, pre ktoré Jozef Janigloš na Prešov spomína s láskou. "Našiel som si tu partnerku na celý život. Je to moja manželka Ružena."

Nepoddal sa chorobe

Jozef Janigloš pred niekoľkými rokmi ťažko ochorel. Stres, práca pedagóga, to všetko si na chvíľu vyskúšalo silu jeho srdca. "Siedmy apríl 2005 považujem za svoje druhé narodeniny," spomína na horúce chvíle. "Pamätám si výkrik lekárky, prevoz sanitkou v štýle Formule 1 a 22-minútový let vrtuľníkom do košickej nemocnice. Naozaj sa v tých chvíľach predo mnou odvíjal celý môj život. Pochopil som, aké je všetko doslova na hrane, ako blízko je hranica života a smrti."

A čo popradskému básnikovi dala táto skúsenosť? "Vždy som vstával zavčasu, no teraz vstávam ešte skôr. Vítam východ Slnka, spev vtákov, prebúdzajúcu sa prírodu. Vítam každý nový deň a teším sa naň."

Poézia žije a prežije

Medzi obľúbených básnikov Jozefa Janigloša patria napríklad Ján Hollý, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ivan Krasko, Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Laco Novomeský, Miroslav Válek a Milan Rúfus. Každý z nich niečím prispel do rozvoja jeho duše a básnického cítenia. No neostalo iba pri klasike. Z mladších autorov ho oslovil Jozef Urban. "Škoda, že takýto talentovaný človek predčasne zomrel," hovorí o básnikovi, podstatne mladšom, no aj preňho inšpirujúcom.

Jozefa Janigloša trápi vulgármosť až surovosť dnešného sveta. To, že tzv. obyčajný človek má len malú šancu niečo zmeniť. Všetko je postavené na moci, konexiách, vláde peňazí. Poniektorí si myslia, že už môžu všetko. A práve v opozícii voči týmto javom stojí poézia. "Oplatí sa ísť za krásou a dobrom, ktoré mnohé básne poskytujú. Preto poézia žije a bude stále žiť," uzatvára Jozef Janigloš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári