tomto roku už 24. marcový deň a pre oblievačov, na výzdobu sviatočných domovov a domáce i zahraničné jarné trhy treba nachystať tisícky kraslíc.
Vajíčko je oddávna symbolom nového života a mystérium mláďaťa, ktoré ukrýva neživá škrupina, fascinuje človeka odpradávna. Cifrované slepačie, ale i kačacie, husacie a novšie i pštrosie vajcia sú neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov.
Zdobené vajíčka znázorňovali večnosť a plodnosť
Zdobené vajíčka boli známe už v starom Egypte: znázorňovali večnosť a plodnosť. Príprava a zdobenie kraslíc si vyžadujú čas a trpezlivosť, niekde preto začínajú s ich zhotovovaním pred začiatkom pôstneho obdobia a sezóna práve teraz vrcholí.
Umenie zdobenia sa dedí, dievčatá a ženy považujú za prestíž nachystať kraslice vlastnoručne, sú však i oblasti, kde to zverujú do rúk ľudových umelcov, lebo sú medzi nimi aj muži. Chýrni výrobcovia písaných vajíčok sú hlavne v podtatranskej oblasti, v najslávnejších metropolách písaných vajíčok v obciach Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Šuňava, Štrba , medzi krehké skvosty však patria aj zaujímavo maľované kraslice z rúk rusínskych majsteriek zo severovýchodu, či kraslicové špeciality z Abova, Gemera, Šariša aj Zemplína.
Pozoruhodné sú i škrupinkové miniatúry
Popri maľovaných a vyškrabovaných veľkonočných vajíčkach sa sortiment skladá aj z kraslíc batikovaných, vypichovaných či opletaných priadzou, drôtom či inými materiálmi, kraslice sa zdobia oblepovaním, brúsením, leptaním a pozoruhodné sú i škrupinkové miniatúry s veľkonočnými motívmi.
Slovenskí výrobcovia sa úspešne prezentujú nielen na domácich výstavách, môžeme sa s nimi teraz stretnúť aj v pražských uliciach, či na slávnych veľkonočných trhoch v rakúskych a nemeckých mestách, kde kupujúci eurami dobre platia atraktívnu ponuku.
Písané vajíčka spod Tatier sú známe i v zahraničí a mnohé z nich sú exponátmi v múzeách, resp. atrakciou pre zberateľov. Podtatranské písanky sú, ako vždy upozorňoval známy slovenský etnograf Ján Olejník z Vysokých Tatier, unikátne nielen vyškrabovanými ornamentmi na čierno, fialovo, červeno alebo belaso namaľovaných vajíčkach, čo si vyžaduje veľkú zručnosť, ale aj škrupinkovou poéziou.
Písankami možno povedať naozaj všetko
"Písano vajíčko odo mňa prijmite a pri pohľade naň na mňa si spomeňte. Na pamiatku dávam," písala na veľkonočné vajíčka jedna z najznámejších ľudových umelkýň spod Vysokých Tatier, teta Anna Čopiaková z Mengusoviec.
Na škrupinkovej poézii spod Vysokých Tatier nadchýna obdarovaných, etnografov, ale aj zberateľov aj ich nežná vypovedacia hodnota. Písankami možno povedať naozaj všetko: Milý za horami a ja z druhej strany, srdiečko zviazanô dvoma reťazami/Svietil by mi mesiac, pre chmáry nemôže, prišiel by mi milý, pre reči nemôže/Oliva, oliva, lístoček zelený, nežeň sa šuhajko, buď ešte mladučký/Oblej ma šuhajko, veď voda je na to, dostaneš vajíčko veľkonočné za to/Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, veru ho neminie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
