PRANOSTIKA
Marcové slnko patrí k najočakávanejším ale i najohováranejším v roku: všetci o ňom tvrdia, že má krátke ruky ale aj dlhý kabát, tiež, že chladí od nôh a chytá dokonca ľudí štipľavo za palce. Presviedčajú o tom najpopulárnejšie marcové pranostiky, v ktorých nám dedovia poslali varovanie, aby sme napriek radosti z príchodu "úradnej jari" kožuchy ešte celkom neodkladali.
Košice. Tento rok by mohol potvrdiť opodstatnenosť delenia marca na známe obdobia: v tomto týždni evidentne skončil čas vľúdneho matejského oteplenia, ktoré prechádza z februára. Asi v predstihu ho strieda v minulosti veľmi obávaná gregorská zima (okolo 12. 3.).
Na Gregora radšej doma
Skúsenosti predošlých generácií vravia: Na Gregora hory hučia a sedliaci doma čušia, Ak na Gregora sneh padá, jar príde veľmi pomaly a čakaj ešte aj snehové fujavice. Sú však aj iné alternatívy: Na svätého Gregora žaba hubu otvorí. Tento predjarný svätec je oddávna aj tradičným štartérom oráčov: O Gregore mrcha gazda ak neorie. V starých kronikách nájdeme ale i veľmi výrečné potvrdenia surovosti obávanej predjarnej zimy. Gregor niekedy prichádza so silnými mrazmi a poriadnymi fujavicami - v roku 1477 napadlo napríklad v Česku toľko snehu, že koňom siahal po sedlá, podobné vpády zimy prišli aj v roku 1512 a 1820, keď na záľahy snehu a mrazy doplatili ľudia i zvieratá.
Jozef jar ohlasuje
Našťastie, gregorskú zimu takmer spravidla strieda najvľúdnejší štart vesny - jozefsko-mariánska jar (19. 3. a 25. 3. sviatok Zvestovania Panny Márie). Prichádza s pravdepodobnosťou okolo 75 percent a sídli aj v pranostikách, napríklad: Keď svätý Jozef kývne hlavou, ľady do mora odplávu, Na svätého Jozefa sa neboj odložiť kožuch, Na Jozefa už pluh z dvora, Na deň zvestovania Panny Márie jar zimu premohla, Panna Mária už lastovičky zo zástery vypúšťa, Na deň Máriinho zvestovania cigán kabát smelo prepije.
Veľkonočné pranostiky
V tomto roku pripadajú na prvé jarné dni aj veľkonočné sviatky, preto bude interesantné porovnať sviatočné múdrosti predkov s vývojom počasia: gregorskú zimu môže potvrdiť napríklad Kvetná nedeľa (16. 3.): Týždeň pred a týždeň po Kvetnej nedeli padajú niekedy pašie (veľké snehy), pokiaľ tieto pašie nevypadajú, jar nečakaj. Významný je aj Veľký piatok (21. 3.) - Ak na Veľký piatok hrmí, na poli sa urodí. Biela sobota tiež nemálo napovedá: Ak prší do božieho hrobu, bude núdza o vodu, čakaj suchý rok. Koľko rosy padne pred Veľkou nocou, toľko po Veľkej noci čakaj ešte mrazov. Ak je na Vzkriesenie pekne, neboj sa a začni s prácou na poli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
