Richard Stanke je dnes do herectva "zažratý", no priznáva že na VŠMU mal dôležiejšie veci, ako bola škola

Ako študent mal niekedy pocit, že musí žiť bohémskym životomHerec Richard Stanke patrí k menej nápadným hercom, ktorých len málokedy vidíte na

Ako študent mal niekedy pocit, že musí žiť bohémskym životom

Herec Richard Stanke patrí k menej nápadným hercom, ktorých len málokedy vidíte na titulke bulvárnych denníkov a časopisov. O to viac ale stojí za to ísť si ho pozrieť, keď je vo svojom živle - na javisku. Dlhoročný člen činohry Slovenského národného divadla si pred pár dňami našiel cestu do Košíc s kolegami Divadla Aréna, aby ponúkli hru Rodinná slávnosť.

Čas na rozhovor si R. Stanke našiel ešte pred predstavením. Objavili sme ho na javisku so scenárom v ruke, ako chodí od kulisy ku kulise a mrmle si popod nos repliky. "Netvrdím, že mi to nejako pomôže, ale každé opakovanie textu je dobré a nemôže byť na škodu," povedal s úsmevom. "Trému mám stále, ale myslím, že som sa už zbavil neistoty. Túto inscenáciu hráme veľmi zriedka, takže nezaškodí si ju prejsť. Navyše - pán Kukura ju hrá aj v Čechách, kde majú úplne iné ´šlágvorty´. No a každý herec vie, že keď nezaznie v pravý čas ten správny ´šlágvort´, tak z toho na javisku môže byť riadna kuca-paca..."

Hoci predstavenie Rodinná slávnosť nehráva často, patrí k jeho obľúbeným. A to napriek tomu, že jeho téma je dosť ošemetná - sexuálne násilie páchané na deťoch vlastným otcom... "Je to silný príbeh a hra je veľmi dobre napísaná. Jej téma je aktuálna stále a problém je, že sa o nej málo hovorí. Tí, ktorým sa ubližuje, sa hanbia o tom hovoriť. A pritom sa vie, že domáce násilie vôbec nie je zriedkavé. Podľa mňa je dobré aj o takýchto veciach hovoriť otvorene. Dúfam, že sa nám podarí ľuďom ukázať, že tajomstvá nie je dobré skrývať. Iste, človek by si mal niektoré intímne tajomstvá nechávať len pre seba. Ale len do vtedy, kým tým niekomu neubližuje!"

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že postava, ktorú R. Stanke v hre hrá - dieťa, ktoré príde na rodinnú oslavu narodenín svojho otca, ktorý ho zneužíval - nebude u herca patriť medzi obľúbené. "Práve naopak. Mám veľmi rád komplikované postavy, kde je čo hrať. A či som ja sám komplikovaný, to neviem. To mi zatiaľ nikto nepovedal. Skôr mi ľudia vyčítajú, že si neviem urobiť čas na nič iné, ako na prácu. Zrejme som workoholik, ale keďže mi to robí dobre, tak si nesťažujem. Hehe. Ale až také zlé to so mnou hádam nebude. Viem si nájsť čas aj na oddych. Mne napríklad stačí, keď si sadnem za volant a už relaxujem. Najviac si oddýchnem vtedy, keď mám okolo seba ľudí, s ktorými sa cítim dobre. Podľa toho si vyberám aj ´hosťovačky´. Neprijmem ponuku do takého kolektívu, kde viem, že by som sa necítil dobre."

R. Stanke je členom činohry SND, no rád si zo svojej domovskej scény odskočí aj do iných divadiel či pred televíznu kameru. Zahral si v seriáli Rodinné tajomstvá, v týchto dňoch pripravuje detektívny seriál Prvé oddelenie pre televíziu JOJ. "Nakrúca sa v Čechách, takže teraz pendlujem medzi Prahou a Bratislavom. No vôbec sa nesťažujem. Tento seriál sa zatiaľ ešte nevysiela, ešte sa len vyrába. Veľmi sa z toho teším, lebo detektívky mám rád. Zbožňujem tie od Agathy Christie, mám rád Colomba či Vraždy v Midsomeri."

R. Stankeho občas môžete vídať aj na poste moderátora. "Nie je to príliš často. Moderoval som odovzdávanie divadelných ocenení Dosky, s Didi Mórovou sme moderovali otvorenie novej budovy SND. Ak sa to týka divadla, rád prijmem ponuku. Inak sa však ako moderátor rozhodne necítim. Som v prvom rade herec a najdôležitejšie je pre mňa divadlo - to je prvoradé. Nerád by som sa dostal do situácie, kedy by som si musel vybrať - divadlo alebo kamera. Lebo rovnako môžem spadnúť do zlého filmu, ako do zlej hry..."

Tvrdí, že čo sa týka práce, v poslednej dobe si nemôže sťažovať. "Vlastne sa dá povedať, že ja si nesťažujem nikdy. Nie preto, že by bolo všetko vždy ideálne, ale podľa mňa sa človek nemá rúhať. Navyše - sťažovanie predsa nič nevyrieši, nie? A okrem toho - existujú predsa dôležitejšie veci, ako je práca."

Hral už ako dieťa

K herectvu má R. Stanke blízko už od detstva. "Dá sa povedať, že som hral od malička. Bavilo ma to, nemal som pocit, že je to vec, do ktorej ma niekto núti. Takže potom z toho nejako automaticky a prirodzene vyplynulo, že som nad ničím iným ani nerozmýšľal a rozhodol som sa pre herectvo. Spočiatku som si myslel, že byť hercom znamená úplnú nezávislosť a že to je povolenie, kde rozhodne nehrozí stereotyp. Postupom času som však prišiel na to, že stereotyp poznajú aj herci a že aj v tejto práci existuje jednotvárnosť. Zistil som, že ani tá voľnosť nie je taká, ako som čakal a že aj herec je viazaný povinnosťami. Stále však prevažujú plusy nad mínusmi. Na herectve je úžasné to, že je človek v kontakte s divákmi, má neustále príležitosť sám na sebe pracovať - so svojim vedomím, s fyzickými i psychickými silami. Veľmi to rozširuje obzory, človek spoznáva množstvo ľudí..."

Dnes je do herectva doslova zažratý. No priznáva, že ako študent taký rozhodne nebol a počas štúdia na VŠMU bolo kadečo dôležitejšie ako škola... "Nebol som vyslovene zlý študent, ktorý by školu flákal, ale rád som si užíval študentský život. Doteraz na VŠMU rád spomínam a musím povedať, že to bolo najkrajšie obdobie môjho života. Bol som bezstarostný, občas sa našli aj nejaké príležitosti zahrať si, takže boli aj peniažky... Čo viac mi bolo treba? Bol som sám sebe pánom a pociťoval som nesmiernu slobodu. Pravdu povediac, bolo mi dosť ťažko, keď sa to všetko skončilo."

Pomerne dlho mu trvalo, kým si zvykol na pravidelný život herca a disciplínu, ktorú bolo treba dodržiavať. "Veľmi mi v tom čase pomohol Miloš Pietor. Po skončení školy bol pre mňa tá najdôležitejšia osoba. Nasmeroval ma tým správnym smerom. Veľmi ma ovplyvnil aj Aleš Votava, ktorý mi rozšíril obzory - otvoril predo mnou svet opery, výtvarného umenia. Bol som ako taká špongia, čo nasávala nové vnemy. Iste, občas a mi podarilo nasať aj to, čo by som radšej nemal," priznal s úsmevom. "Hádam však už dnes viem rozoznať dobré od zlého. Ako študent som mal niekedy pocit, že musím žiť bohémskym životom. Veď som predsa študoval na VŠMU a to k tomu patrí! Neskôr sa mi podarilo nejako sa skorigovať..."

Roky na vysokej škole si R. Stanke doslova užíval a rovnako aj to, čo prišlo potom. Nikdy však nebol v situácii, že by ho bolo treba "ťahať za nohu späť na zem". "Asi to bolo tým, že som hral od malička a že som čosi ako slávu zažil už ako dieťa, tak mi nestúpla do hlavy. Nejako som si uvedomoval, že hovoriť o sláve v našich československých pomeroch, je riadna hlúposť. Navyše - od detstva som videl, ako sa môže z herca, ktorý bol pred pár mesiacmi na vrchole popularity, stať úplne neznámy človek... Táto veta asi bude znieť ako z čítanky, ale predsa ju poviem - sú aj dôležitejšie veci na svete..."

Dôležitejšie je R. Stankeho zdravie a vzťahy s blízkymi ľuďmi, na ktorých mu záleží. "Rád sa obklopujem ľuďmi, s ktorými mi je dobre, s kamarátmi. To je pre mňa veľmi dôležité. Takto sa snažím stráviť čo najviac voľného času. Stačí nám sadnúť do auta, vybrať sa hocikam, kam nás nohy - pardón - kolesá, zavedú. Rád navštevujem nové mestá, sedíme v kaviarni, nasávame atmosféru miesta, ochutnávame miestne špeciality. Nie som však typ človeka, ktorý len vysedáva, rád chodím aj na túry. Hlavné je, aby nám bolo príjemné. Rád si robím dobre," smeje sa.

Najbližšie si urobí radosť cestou do Veľkej Británie, Veľkú noc sa chystá stráviť na horách a v rámci nakrúcania nového seriálu ho čaká aj cestovanie po Európe kvôli exteriérom. "Chvalabohu, že moja práca v sebe stále spája príjemné s užitočným. To ma baví. Keďže - ako som už spomínal - neznášam stereotyp, snažím sa narúšať si ho. Preto som napríklad pred časom prijal hosťovanie v pražskom divadle. Veď už len príchod do nového hereckého súboru je jedna veľká neznáma. To sú veci, ktoré ma veľmi inšpirujú do ďalšej roboty."

Chráni si súkromie

R. Stanke nie je typ herca, na ktorom by si zgustol bulvár. Len ťažko by ste ho hľadali na titulkách takýchto denníkov... "Snažím sa tomu vyhýbať, lebo súkromie je len moja vec a nemám potrebu ukazovať sa na rôznych hlúpych akciách len kvôli tomu, aby som bol v novinách. Ale ak má niekto takúto potrebu, prosím - ja nikomu nič nevyčítam a nikoho neodsudzujem. Viem, že sa hovorí, že keď herec nie je videný, tak ako keby nebol. Ale ja by som sa hanbil, keby som do nejakého bulváru zavolal a voľačo im na seba ´nabonzoval´, len aby ma bolo vidno. Od hanby pred sebou samým by som sa prepadol. Ja sa chcem zviditeľňovať len svojou prácou. Ak sa ma ktosi opýta na môj názor k niečomu, čo má zmysel, tak sa vyjadrím. Ale prečo by som sa mal objavovať v preriodikách Záhadkár či Zdravotnícky časopis?"

Jediná problematika, ku ktorej sa - okrem svojej práce - je ochotný vyjadriť, je politika. "Som bežný občan a ako taký na to mám nielenže právo, ale priam povinnosť. Treba hovoriť o tom, keď sa tu kradne a pretláča sa cenzúra." Práve s cenzúrou má R. Stanke ako herec skúsenosti. "Pred rokom 1989 to bola bežná súčasť divadla. Vyberali sa hry, vyberali sa herci, ktorí mohli hrať a tí, ktorí sa nesmeli na javisku objaviť. Čo ma však nepríjemne zarazilo, bola cenzúra za Mečiarovej vlády. Vtedy som v roku 1993 vážne uvažoval nad tým, že emigrujem zo Slovenska. Potom som si však povedal - toto má zmysel? Uvoľniť pole pôsobnosti na to, aby sa tu kradlo ešte ľahšie? Aj som potom ľutoval, že som neodišiel a keby nebol nakoniec prišiel zvrat, tak by som bol asi svoje rozhodnutie prehodnotil a predsa len odišiel. Ostal som, lebo som si len ťažko vedel predstaviť, čo by som ako herec robil v zahraničí a ako by som od znovu začínal. No a v neposlednom rade som nechcel pretrhať vzťahy s najbližšími. Lebo to je to najdôležitejšie, čo si treba chrániť," dodal.

Dátum narodenia: 12. január 1967

Znamenie: Kozorožec

Miesto narodenia: Šaľa

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný

Relax: cestovanie

Televízna a filmová tvorba:

1978 Dievča z jazera

1980 Pomsta mŕtvych rýb

1986 Alžbetin dvor

1989 Obyčajný špás

1994 Na krásnom modrom Dunaji