Hráč nemá byť iba ochotný reprezentovať,

on musí za národné mužstvo chcieť hrať

Od minulého víkendu je hlavou slovenského vodnopólového hnutia Juraj Kula. Meno, ktoré by mohlo byť zárukou toho, že tunajšie pólo opäť nájde svoj stratený kredit, ktorý pomaly klesá na dno európskeho bazéna. Kedysi skvelý brankár, dnes obratný právnik. Vyzná sa v jednom, aj v druhom. Preto prešiel u delegátov sobotňajšieho valného zhromaždenia Slovenského zväzu vodného póla takmer jednohlasne. Za jeho vymenovanie do funkcie prezidenta SZVP bolo 75 z 80 prítomných delegátov...

Začína reprezentáciou, lebo čas súri a olympijská kvalifikácia v Rumunsku sa nezadržateľne blíži. A Juraj Kula si dal za cieľ zabezpečiť dôstojnú účasť národného mužstva na turnaji, ktorý je poslednou príležitosťou ako získať letenky do Pekingu. Čo to "zabezpečiť dôstojnú účasť" znamená?

"V prvom rade vytvoriť pre reprezentáciu také finančné podmienky, aby mohla na olympijskej kvalifikácii dôstojne reprezentovať. Lebo finančné krytie takejto akcie nie je zatiaľ žiadne. Ale máme nejaké peniaze sľúbené, takže verím, že to dobre dopadne."

Ako ich dostať, keď vodnopólový zväz ide na dlh, a náš olympijský výbor nie je ochotný prispieť ani malou almužnou do vašej vodnopólovej čiapočky?

"Šéf SOV pán Chmelár sa vyjadril jednoznačne, že od nich žiadne peniaze čakať nemôžeme. Ale nejaké dotácie máme prisľúbené od štátu, a čosi máme rozbehnuté aj cez našu marketingovú spoločnosť. Čo sa týka toho dlhu, ktorý má na svedomí predošlé vedenie zväzu, dali sme si urobiť audit, aby sme vedeli na čom sme, a aby sme mohli začať pracovať na finančnom pláne do budúcnosti. Nový výkonný výbor nechce mať len čistý stôl, ale chceme vedieť aj príčinu, ako ten dlh vznikol. Nazbieral sa totiž za posledné dva roky a tri mesiace, nie za celé funkčné obdobie predošlého vedenia..."

Zabezpečiť finančné podmienky pre reprezentáciu na olympijskú kvalifikáciu je len krátkodobé riešenie dlhotrvajúceho problému. Ako chcete dosiahnuť to, aby hráči mali stabilný záujem hrať za národné mužstvo?

"Neviem, čo môže byť ešte viac ako reprezentácia. Hrať za národné mužstvo by malo byť v záujme každého hráča, veď tam sa môže svojimi výkonmi dobre predať. Nemôžeme sa ho predsa pýtať, či je ochotný reprezentovať, on za reprezentáciu musí chcieť hrať. No v žiadnom športe u nás nie je tak, ako vo vodnom póle, že hráč je platený za počet dní, ktoré strávi na sústredení. To je predsa demotivujúci prvok. Ani pán Šupler neplatí hokejistov za to, že mu prídu na zraz. Dostanú tam vreckové a stravu, to je všetko. Ale keď si niektorý pólista slušne zarobí za dvadsať dní, čo je s mužstvom na sústredení, nemusí vôbec ľutovať, keď sa nedostane do kádra, ktorý ide hrať na nejaký turnaj..."

Verme tomu, že vzťah hráčov k reprezentácii sa zmení. Vy veríte tomu, že by mohli v rumunskej vode vybojovať postup na olympiádu?

"V prvom rade treba oceniť, že sme tú šancu dostali. Keby som bol hráč, a niekto by za mnou prišiel s otázkou či verím vo víťazstvo, asi by som ho niekam poslal... Na tú kvalifikáciu sa chlapci chystajú už dva týždne, najskôr boli v Bratislave, teraz v Novákoch. Všetci reprezentanti sú dospelí muži, inteligentní ľudia, ktorí si vedia v hlavách dobre zrátať o čo v Rumunsku pôjde, takže vôbec netreba pochybovať o tom, že dajú do toho všetko. Ale to je také slovenské klišé, vraj sme do toho dali všetko... To ja nepočúvam rád. Lebo tak sa dá ospravedlniť aj neúspech. Netreba len dať do toho všetko, treba aj vedieť hrať. No som presvedčený, že chlapci pôjdu do toho na stodesať percent..."

V bránke ste zažili zlaté časy slovenského vodného póla, môže sa jeho lesk ešte vrátiť? Sú naši pólisti schopní zaradiť sa medzi absolútnu európsku špičku?

"Európska špička, to je v podstate šesť mužstiev. Ale Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Maďarsko, Taliansko, Španielsko či Nemecko sú výkonnostne vyššie ako my preto, lebo systém práce s reprezentačným mužstvom je na inej úrovni ako tu. Osobne neverím, že niekedy budeme patriť medzi prvých troch v Európe, ale do širšej špičky patriť môžeme. Za mojej éry sme mali silné kluby, Slávia UK Bratislava, Nováky, aj Košice sa dokázali presadiť aj na medzinárodnej úrovni, kým reprezentácia nejaké väčšie úspechy nemala. Tie prišli neskôr, v období rokov 1997 až 2003. Odvtedy však zaznamenala slovenská reprezentácia ústup z pozícií, paradoxne v čase, keď ju tvorili hráči zo zahraničných klubov, z kvalitnejších ligových súťaží ako je tá naša. Preto si myslím, že by sme mali vytvárať pre našich hráčov také podmienky, aby chceli hrať v domácich kluboch, aby sa nerozutekali po celej Európe, lebo silné kluby sú základom silnej reprezentácie. Naše kluby musia byť kvalitnejšie, aby sme mali aj kvalitnejší národný tím. Ťažko povedať, či by tých klubov nemalo byť viac, ale ja by som bol rád, keby sa objavili aj v tých mestách, kde sa pólo doteraz nehrávalo..."

Hovoríte, že chcete začať od mládeže. Je vôbec medzi deťmi záujem o váš šport, ktorý nepatrí práve do kategórie lukratívnych?

"Záujem detí o vodné pólo je veľký. Nikto nezačína robiť šport preto, že sa z neho dajú vytĺcť peniaze. Deti však prídu, potrénujú, a na prázdniny ich rodičia berú preč. Oni sa však správajú len tak, ako sa k nim správa klub. Nečudo, že nemajú záujem, aby tam deti chodili celý rok, lebo za tréningy a plaváreň musia platiť. A niekedy je problém pozbierať sa na päť tréningov. Pólo je však šport, ktorý si vyžaduje každodenný tréning vo vode. No hlavným problémom je, že na Slovensku nemáme celoštátnu žiacku ligu. Hrajú sa iba regionálne súťaže, čo pre menšie kluby ako sú Vrútky, Piešťany či Žilina, znamená pod desať zápasov za sezónu. A to je katastrofálne číslo. Mojím cieľom je preto vytvoriť pre žiacke družstvá celoslovenskú súťaž, a tie kluby finančne zabezpečiť tak, aby na zápasy po celej republike mohli cestovať," tvrdí Juraj Kula, že mládež je preňho prvoradá.

* * *

Nový prezident Slovenského zväzu vodného póla začal úradovať trošku nešťastne, na prvé pracovné stretnutie členov výkonného výboru do Novák v stredu nedorazil. "Museli to za nás potiahnuť Bratislavčania, cestou tam som mal totiž neďaleko Rožňavy haváriu, a musel som sa vrátiť do Košíc. Išiel som trochu rýchlejšie, a na mokrej ceste som dostal šmyk. Rozbil som auto, ale nikomu sa našťastie nič nestalo..."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári