V Španielsku si 35-ročný Kosičan Roland Kadela vyskúšal prácu kuchára v kuchyni aj diskžokeja v bare
Za jeden deň sa dala stihnúť lyžovačka aj kúpanie v mori
Španielsko je známe ako krajina krásnych slnečných pláží. Slováci ju vyhľadávajú najmä kvôli turistike. Pracovne tam až na malé výnimky zvyknú chodiť najmä mladé ženy ako au-pairky, prípadne zberači citrusových plodov. Výnimkou bol 35-ročný Košičan Roland Kadela, ktorý v Španielsku strávil niekoľko mesiacov. Vyskúšal dve zaujímavé povolania, vďaka ktorým dokonale spoznal španielsky temperament.
Španielsko sa delí na oblasti tzv. kantony. Roland vycestoval do kantonu Nová Andalúzia. Táto oblasť sa nachádza na juhu pri Gibraltare. Slnečné pláže si užíval v okrese Malaga, konkrétne v prístave Puerto Banus. Strávil tam dokopy šesť mesiacov od marca do septembra. Roland predtým pracoval v Írsku i Anglicku. Sychravá anglická klíma a únavná práca ho však prestávali baviť.
"Chcel som ísť niekam kde je pekne a teplo. Anglicko mi už ´liezlo na mozog´. O Španielsku som začal uvažovať, keď som sa stretol s kamarátom, ktorý tam už dlhší čas pôsobil a darilo sa mu. Chválil najmä skvelé počasie, miestnych ľudí a nočný život." Nočné žúry Rolanda lákali najviac. Na Slovensku je totiž známy ako diskžokej. Lákalo ho získať nové skúsenosti aj mať možnosť porovnávať. "Chcel som si tam najmä oddýchnuť a po čase si nájsť nejakú prácu."
S kamarátom išli "na slepo". Bývali v prenajatom apartmáne, do ktorého si zaviedli internet a iné prostriedky, ktoré im umožnili cítiť sa ako doma. Obavy Roland nemal. Stačilo so sebou vziať nejaké peniaze a úvod jeho pobytu bol bezproblémový. Za apartmán zaplatil dopredu dvojmesačný nájom, čiže o strechu nad hlavou mal postarané.
Postupne si obaja začali hľadať prácu. S tou podľa Rolanda nie je žiaden problém. "Je to oblasť, v ktorej je väčšina obyvateľstva zo zahraničia. Preto tam neboli absolútne žiadne jazykové bariéry. Dohovorili sme sa klasickou angličtinou." Roland sa rozhodol pre prácu kuchára v anglickej reštaurácii. Mal šťastie, že natrafil na majiteľa, ktorý od neho nevyžadoval žiaden výučný list ani skúsenosti. Prišiel za ním len so žiadosťou o prácu a životopisom v angličtine. Šlo o klasickú anglickú reštauráciu. K vareniu mal Roland vzťah odmalička. Naučil sa robiť všetky jedlá, ktoré od neho vyžadovali. Šlo najmä o šaláty, morské špeciality a steaky.
Po troch mesiacoch Roland prácu zmenil. Kamarát, s ktorým býval, sa zamestnal ako manažér baru na centrálnej pláži. Bolo na nej asi 200 ležadiel. O Rolandovi vedel, že je diskžokej. Pláž, na ktorej bar sídlil, bola známa každodennou hudobnou produkciou. Keďže zháňali DJ-a, Rolandov kamarát ho doporučil. "Hral som cez deň od 12. do 19. hodiny. Skôr na počúvanie ako tancovanie. V noci som zase hrával v jednom menšom coctail bare." Roland sa tešil slušnej popularite. Šlo o čosi komerčnejšie hranie oproti tomu, na aké bol zvyknutý zo Slovenska, no skúsenosť z pláže si veľmi pochvaľoval. Ľudia ho chválili, chodili za ním a pýtali si od neho promo materiály.
Španielčina skôr výnimkou
S jazykom Roland problémy nemal, anglicky sa vedel dohovoriť všade. Počuť španielčinu bolo paradoxne skôr výnimkou. Dokonca miestne noviny vychádzali aj v anglickom vydaní. "Keď som pracoval v kuchyni, inak ako anglicky som ani necekol. Po španielsky tam vedeli snáď dvaja ľudia. Celý personál bol totiž zo zahraničia. Bude to kvôli tomu, že Španielsko vyhľadávajú najmä anglickí turisti. Je tam veľa anglických krčiem, či steak barov."
O Slovákov, pracujúcich na pobreží, núdza nebola. Roland tvrdí, že ich tam bolo ako smetí najmä počas letnej sezóny. Pracujú najčastejšie v reštauráciách a baroch. Roland sa s nimi stretával. Keď sa dopočuli o slovenskom diskžokejovi, ktorý hráva na miestnej pláži a v bare, vyhľadávali ho sami.
Vo voľnom čase spolu chodievali plávať, či na drink do baru. Roland sa tam spoznal napríklad s párom, ktorý v tomto prístave žije už sedem rokov. "Rozprávali mi o tom, ako sa štvrť, kde žijú, zmenila. Keď sa tam nasťahovali, bola to chudobná oblasť, bez väčšieho turistického významu. Postupom rokov tam však začali prichádzať rôzne zahraničné firmy a s nimi aj zahraničný kapitál."
Dnes je táto oblasť presláveným oddychovým miestom boháčov, ktorí si v okolí kupujú vily pri plážach. Okrem ľudí, ktorí tam prichádzajú kvôli oddychu, je táto oblasť vyhľadávaným miestom migrujúcich pracovníkov z celého sveta. "Je tam mnoho pracovníkov svetových spoločností, ktoré majú svoje pobočky v Španielsku. Napríklad Argentínčania, Brazílčania i ďalší z Južnej Ameriky. Okrem nich tam pracovalo veľa ľudí z východnej Európy. Celý obslužný personál v miestnych reštauráciách a hoteloch tvoria Bulhari, Poliaci či Rusi." Roland sa spoznal aj s Nemcom, ktorý kvôli práci cestuje celý život. Pracoval na Barbadose, Haiti a už 10 rokov žije v Puerto Banus.
Platy sú nadpriemerné
Pracujúcich dobrodruhov je v Španielsku neúrekom. Láka ich najmä krásne prostredie a výhodné platové podmienky. Roland o svojich finančných nárokov nemal problém hovoriť. "Na prácu tam Slovák nepotrebuje žiadne povolenie ani nič podobné. Po zaregistrovaní pobytu dostane pracovník kartu, ktorá mu zaručuje minimálnu mzdu. Neviem o akú čiastku ide. Ja som v kuchyni dostával 1000 eúr za mesiac. K tým sa pripočítavali prémie, ktoré tvoria nezanedbateľnú čiastku."
Za hranie na pláži a v bare mal Roland ešte lepšie ohodnotenie. Bolo to síce neoficiálne, no za jeden "set" dostával väčšinou 60 eúr. Keďže hrával trikrát do týždňa na pláži a päťkrát v bare, šlo o slušný zárobok. "Cez deň som hral na pláži, večer som sa šiel najesť a okolo 22. hodiny som prišiel do klubu. Bola to síce námaha, no určite to stálo za to."
Kluby, v ktorých Roland hral a ktoré navštívil, disponovali najmodernejšou zvukovou a svetelnou technikou, plazmovými obrazovkami, luxusným interiérom a všetkým čo má správny high - society klub mať. Klientela, ktorá sa tam zabávala, sa líšila od slovenskej najmä vekom. Kým v našich kluboch sa až na zopár výnimiek zabáva slovenská omladina, v Španielsku navštevujú nočné kluby starší manažéri, ktorí sa chcú po práci zabaviť. Samozrejme, ich finančná situácia im umožňuje minúť viac peňazí na alkohol a podobné "pomocné" látky, čo sa na parkete patrične odzrkadľuje. "Niekedy to bolo riadne divoké. Páni v košieľkach sa vedeli riadne odviazať."
Odlišností medzi miestnymi ľuďmi a Slovákmi registroval Roland je viacero. Najvýraznejšou je, ako vo všetkých krajinách s horúcim podnebím, pracovný čas. "Ľudia cez deň oddychovali. V čase, kedy je na Slovensku každý v práci, majú oni siestu. Pracujú iba večer a dopoludnia. Ráno dlho spia a cez deň oddychujú."
Pôvodní domáci obyvatelia sú všeobecne známi svojou zvláštnou mentalitou. Všade cítiť ich povestnú zhýralosť, bláznivosť a temperament. "Navyše, väčšina obyvateľov Andalúzie sú cigáni. Takí klasickí praví gipsies. Mali svoje štvrte. Keď tam človek vojde, hneď si uvedomí, že je na špecifickom území. Sú odlišní od našich Rómov, no mentalitou podobní. Žijú na kope a mnohí z nich pracovali. Hoci boli všetci veľmi priateľskí, človek si musel zachovať istý odstup, keď bol na ich území." Rolanda tiež prekvapili ceny ovocia a zeleniny. Hoci je Španielsko krajinou pôvodu týchto surovín, ceny boli omnoho vyššie ako inde.
O zážitky nie je v tejto oblasti núdza. Andalúzia je známa tým, že sa tam dá v jeden deň lyžovať na snehu aj plávať v horúcom mori. "Neďaleko je pohorie Siera Nevada. Sneh sa tam udrží aj počas letných mesiacov keďže nadmorská výška presahuje 5 000 m nad morom. V jeden deň tak stihne turista zjazdiť krásny "prašanový" svah aj vyšantiť sa na horúcej piesočnatej pláži."
Roland však kvôli práci nestihol toľko, koľko chcel. V pláne mal napríklad návštevu Maroka, do ktorého je cez Gibraltar čo by kameňom dohodil. Najviac zážitkov má vzhľadom k jeho povolaniu a náture zo zhýralých večierkov. S kamarátmi radi navštevovali miestne divoké párty, na ktorých spoznávali zaujímavých ľudí a mravov. "Radi spomíname najmä na Champagne party. Konala sa raz do mesiaca v miestnom klube. Vstupné stálo od 100 do 1 000 eúr. K posteli dostal každý hosť 25 fliaš pravého francúzskeho šampanského. Bola to riadna párty. Šampanské tam striekalo, ľudia sa hádzali do bazénu. Bolo to fakt super."
Najväčšiu kuriozitu zažil Roland týždeň pred odchodom. V noci hral v klube ako stále predtým. No keď ráno prechádzal okolo, dvere boli zamknuté a zapečatené políciou. O niekoľko dní bola zo známeho klubu veľká zmrzlináreň. "Ani sa nečudujem. Prekvitali tam obchody s drogami a podobne. Ale bol to paradox. Taká zmena zo dňa na deň."
Rozhodnutie navštíviť Španielsko Roland neľutuje. Zažil tam kopu zábavy, získal mnoho skúseností i slušný zárobok a koniec koncov si aj oddýchol. Návštevu tejto krajiny odporúča každému, no žiť by tam nedokázal. Po čase si totiž uvedomoval to, čo takmer každý našinec v zahraničí. Chýbala mu rodina a priatelia. Doma nebol už dlho, keďže predtým pracoval v Anglicku. Ak by mal dať prípadnému záujemcovi o podobné dobrodružstvo nejakú radu, doporučil by mu udržať si sebaúctu. "Je to pravidlo nielen v Španielsku. Treba poznať svoju cenu a nebrať každú podradnú prácu."
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
