Nový hráč Tereku Groznyj by sa chcel

do Grozného vybrať aspoň na výlet

MŠK Žilina, CSKA Sofia, Sparta Praha... Po odchode z rodných Košíc si Radoslav Zabavník zvykol hrať v kluboch s najvyššími ambíciami. Ponuka, ktorú dostal po výpovedi z pražskej Letnej počas zimnej prestávky je však iná. A tak trochu aj nezvyčajná. Nie preto, že zmluvu podpísal s nováčikom ruskej ligy, ale preto, že FK Terek Groznyj je klub z Čečenska. A každý dobre vie, ako to medzi Rusmi a Čečencami po rozpade Sovietskeho zväzu chodí...

Slovenský reprezentant a potomok košických futbalových tigrov však na výber veľmi nemal. Keď mu tréner Sparty Michal Bílek dal na vedomie, že s ním na jar v zostave už neráta, tých ponúk zo zahraničných klubov veľa nebolo. Pravdu povediac, naporúdzi bola jediná - od Čečencov z Grozného... Takže tá jeho východoeurópska futbalová orientácia je viac-menej náhodná. "Čakal som do 31. januára, ale žiadnej ponuky som sa nedočkal. Až na tú z Čečenska." Musel to nejako riešiť, aj keď z Prahy sa mu príliš nechcelo. "Lebo mi hrozilo, že pol sezóny budem na Letnej iba trénovať, a hrať budem za sparťanské béčko. Spolu s manželkou sme to dlho zvažovali, posudzovali sme všetky pre a proti, až som sa po týždni rozhodol, že to v tom čečenskom klube skúsim. Moje rozhodnutie ovplyvnilo aj to, že jeho zástupcovia sa unúvali ísť za mnou až do Prahy, že mi dali najavo, že ma chcú, vedenie i tréner."

O niekoľko dní už obranca slovenského národného mužstva letel za svojimi novými spoluhráčmi. Nie však do Čečenska, ale do tureckej Antalye, kde bol FK Terek v prvej polovici februára na sústredení. Aby tam absolvoval zdravotné testy, a aby si ho trochu oťukal aj ruský tréner čečenského tímu Leonid Nazarenko. "Mali nejaké devedéčka, videli ma hrať, takže som pre nich nebol neznámy hráč. Mužstvo prišlo do Turecka iba o deň skôr ako ja, takže som stihol všetky tri prípravné zápasy. Všetky sme vyhrali, 4:0, 2:0 a 1:0, s Rumunmi, Chorvátmi i Poliakmi. Vždy som odohral celý zápas. V prvom som nastúpil na pravej strane obrany, ale v ďalších som už hral pravého stopéra, z čoho usudzujem, že tréner ma chce zabudovať asi na tento post." S čím by nemal byť problém, pretože Radovi post stopéra (ešte z Košíc) nie je celkom cudzí. Centimetrov síce nemá nadbytok, zato hlavičkár je skvelý. "Stopéra som už hral, takže verím, že v strede obrany obstojím. Tréner chce stabilizovať káder, a so mnou ráta tam. No viem, že ešte stále hľadajú nejakého obrancu i útočníka, káder mužstva ešte nie je uzavretý."

Susedmi futbalistov z Grozného v tureckej Antalyi boli aj Košičania, Rado to mal do ich hotela iba na skok. "Vari tristo metrov, takže som si našiel chvíľku, aby som ich navštívil. Pokecal som si s Radom Školníkom, Jožkom Majorošom, či športovým riaditeľom MFK Vukušičom. Ešte tam bol aj Gejza Pulen, alebo mladý Cicman, s ktorým som kedysi tiež hrával, ale väčšinu chlapcov som už nepoznal..."

Zatiaľ sa nestihol lepšie spoznať ani s hráčmi Tereku. "Najskôr som býval na izbe sám, ale potom som sa presťahoval k brankárovi Ilionovi Likovi, keď odišiel jeho spolubývajúci, ktorý tam bol tiež na skúške. Ilion je Albánec, a fajn chalan."

Báza v Kyslovodsku

FK Terek Groznyj je síce čečenský klub, ale Čečencov v ňom veľa nenájdete. "Zopár ich tam je, ale mužstvo tvoria najmä Rusi, je tam spomínaný Albánec, Moldavci, jeden Ukrajinec, ba aj dvaja Kamerunčania, a myslím že i Srbi. A tuším, že aj nejaký Portugalčan. Aspoň tou rečou hovorí."

Úradným jazykom v kabíne mužstva je však ruština. A tá už Rada v školských laviciach nezastihla... "Takže mi nezostáva nič iné, len sa do nej pustiť. Čosi som už pochytil, viem napríklad povedať dobrú noc, alebo dobré ráno, ale veľa toho zatiaľ nie je. Preto bol trošku problém s organizovaním hry v prvom zápase za moje nové mužstvo. Musel som si vystačiť s tými základnými slovami, ako dopredu či naspäť. No musím sa naučiť oveľa viac, lebo s trénerom budeme komunikovať o taktike po rusky. Priznám sa však, že zatiaľ sa k tomu ešte veľmi nemám, po slovníku hádam siahnem až v lietadle, keď poletím za mužstvom späť."

Opäť to však nebude do sídla čečenského klubu, ale do dejiska zimnej olympiády v roku 2014, Soči, kde bude mať FK Terek budúci týždeň ďalší tréningový tábor. Mimochodom, názov mesta Groznyj, čečenskej metropoly, zatiaľ veľmi nekorešponduje s miestom, kde je Terek doma. "Klub má bázu v meste Kyslovodsk, neďaleko Grozného. Teda, neďaleko... Asi päťsto kilometrov. Na tamojšie pomery je to však neďaleko. A myslím, že to ani nie je v Čečensku. Ale domáce zápasy budeme hrávať v Pjatigorsku, asi dvadsať kilometrov od Kyslovodska."

Tamojší "Centraľnyj stadion" má kapacitu 10 365 miest, iba tých 365 nad minimálnu kapacitu povolenú pre najvyššiu ruskú ligu. "Počul som však, že v Groznom majú nový štadión, a prezident klubu chcel presadiť, aby tam mužstvo hrávalo už v tejto sezóne, ale ruská futbalová federácia to neschválila, lebo ruské kluby boli proti tomu." Nečudo, veď na pôvodnom štadióne, ktorý mal názov "Dynamo", kde pred štyrmi rokmi pri bombovom atentáte zahynul promoskovský čečenský prezident Achmad Kadyrov (otec súčasného prezidenta klubu Ramzana Kadyrova), by sa ruským mužstvám asi nehralo príliš dobre...

Od vlaňajška, keď bol futbalový stánok v Groznom zrekonštruovaný, sa volá "Štadión Sultana Bilimchanova", podľa miestopredsedu čečenského parlamentu, ktorý pri atentáte zahynul spolu s A. Kadyrovom, a pýši sa kapacitou 10-tisíc divákov. Teda presne takou, aká by mala vyhovovať požiadavkám "Premier ligy". Vedenie najvyššej ruskej súťaže si však opäť našlo nejaké dôvody, aby tam hráči ruských mužstiev nemuseli riskovať svoje zdravie. Nezdá sa mu kvalita osvetlenia, malý počet sedadiel na tribúnach, a tiež akosť umelého trávnika, ktorý tam bol pri rekonštrukcii položený. V januári však čečenský minister telesnej výchovy, športu a turistiky Chajdar Alchanov vyhlásil, že úpravy budú prevedené k spokojnosti kontrolnej komisie Ruského futbalového zväzu, ktorá príde do Grozného na inšpekciu 25. februára... "Takže, zatiaľ ešte nevieme, či úvodný zápas novej sezóny, 14. marca so Samarou, sa bude hrať v Groznom alebo v Pjatigorsku," vraví Rado.

Nový hráč FK Terek Groznyj však nepopiera, že z návštevy mesta Groznyj má isté obavy, aj keď propagande sa väčšinou veriť nedá. "No ja verím, že to tam nie je až také hrozné ako sa hovorí. Nemôžem povedať, že by ma tam niečo lákalo, ale keď bude príležitosť, určite sa tam rád pozriem. Aspoň na nejaký výlet, keď zostane všetko po starom, a svoje domáce zápasy budeme aj naďalej hrávať v Pjatigotrsku."

Mužstvo, ktoré uctieva od svojho založenia (v roku 1946, ale Terek má v názve až od roku 1958) zeleno-biele farby, oslávilo na jeseň minulého roka návrat do najvyššej ruskej súťaže, z ktorej vypadlo v sezóne 2005. Rok predtým dosiahlo najväčší úspech svojej pohnutej histórie, keď po finálovom víťazstve nad tímom Krídla Sovietov Samara senzačne získalo Ruský pohár, a zapísalo sa aj do análov Pohára UEFA. Opätovný postup do ruskej "Premier ligy" si vybojovalo vlani zo striebornej priečky 22-člennej druhej najvyššej súťaže. A nemá vraj vôbec v úmysle po roku opäť baliť kufre... "Mužstvo Grozného je síce nováčikom, ale ich cieľom je umiestniť sa v strede tabuľky. A ja určite urobím všetko pre to, aby som im v tom pomohol," vraví odhodlane košický odchovanec.

Bude na to mať dva roky, lebo na také obdobie sa zmluvne s čečenským klubom dohodol. Po vypršaní kontraktu bude mať 29 rokov, a ešte dosť času, aby si čosi užil aj v niektorej zo západoeurópskych ligových súťaží. "Groznému som podpísal do konca roka 2009. No aj na takú diaľku si chcem kontakt s naším futbalom udržať. Koniec-koncov, nie som prvý slovenský hráč v ruskej lige. Je tam trebárs Ďurica, Jakubko, či brankár Kamil Čontofalský, aj pár českých hráčov, ktorých som poznal počas pôsobenia v Sparte. Tú ponuku som prijal najmä preto, že som toho v poslednom čase málo odohral. Viem, že keby som ostal, čakala by ma lavička. A ja potrebujem hrávať, keď chcem opäť dostať pozvánku do reprezentácie. Ruská liga je dosť sledovaná, a myslím si, že to je veľmi kvalitná súťaž, vhodná na to, aby som sa po návrate z nej posunul ešte vyššie."

"Letecká" liga

Na systém jar - jeseň, ktorým sa ruská "Premier liga" líši od drvivej väčšiny európskych súťaží, sa dá ľahko privyknúť, horšie už na vzdialenosti medzi štadiónmi, na ktorých sa hrá. "Ten systém mi nevadí, veď ani u nás sa v zime nehrá, a aj v Rusku je v lete nejaká prestávka. Náročnejšie bude pre mňa asi cestovanie na zápasy. Niežeby som mal strach z lietania, ale budem si musieť zvyknúť, že tak budeme cestovať na každý zápas. Najďalej to budeme mať do Vladivostoku, kde je až deväťhodinový časový posun, takže tam priletíme, odohráme zápas, a letíme naspäť, nebudeme tam ani spať. Aj do Moskvy to budeme mať letecky dve hodiny."

Prvý test absolvuje 27-ročný Košičan už dnes, keď odlieta za mužstvom na sústredenie do čiernomorského letoviska Soči. "Na linke Košice - Praha, Praha - Moskva a Moskva - Soči. Hádam tam trafím, a na tých letiskách to zvládnem aj bez tej ruštiny..." berie cestu do veľkého Ruska s humorom.

Do stredu Európy sa chystá vrátiť až začiatkom leta, keď bude pod Alpami vrcholiť kontinentálny futbalový šampionát. "A možno sa dostanem aj na nejaký zápas majstrovstiev Európy, lebo Terek má práve v tom čase naplánované letné sústredenie v Rakúsku."

Aj keď ho zo Sparty vyhodili, nemá na ňu ťažké srdce. "Taký je už futbalový život. Tréner Bílek mal iné predstavy, a ja naňho preto nemôžem byť naštvaný. Vôbec neľutujem, že som tam bol, veď som so Spartou získal titul, ba aj double. Majstrom som bol aj v CSKA Sofia, takže som rád, že som mohol pôsobiť v takých kvalitných mužstvách. Ľúto mi je len to, že v Rusku nebude so mnou moja manželka. Aspoň zatiaľ. Zostáva v Žiline, neskôr možno za mnou priletí, uvidíme," plánuje slovenský legionár, ktorý sa ešte pred odchodom do Ruska v rodných Košiciach musel vysporiadať s nepríjemnou virózou.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári