Aby dostal Leon dosť vitamínov, cvrčka treba obaliť ako rezeň
Dnes už ľudia v panelákoch chovajú nielen mačky a psy, ale aj rôzne iné zvieratá. Neraz živočíšne druhy, ktoré by ste veru len tak v byte nečakali. Ak by niekto povedal, že doma chová chamaeleo calyptratus, tak by mu väčšina ľudí nerozumela. V latinčine je to názov chameleóna jemenského. Jedného vlastní aj Košičan Peter, ktorý sa s nami podelil o zážitky, ktoré prináša chov tohto nezvyčajného tvora.
Všetko sa začalo nevinne, pán Peter oslavoval životné jubileum. "Pred necelými tromi rokmi synovia a nevesta rozmýšľali, aký mi dajú darček. Kúpili mi chameleóna a bol to darček ako hrom." Peter má síce zvieratá rád, už doma choval psa, suchozemskú korytnačku a mal aj vodnú korytnačku. "Navyše syn ešte ako dieťa dovliekol domov mloka a dokonca mláďa sovy. Mloka musel vypustiť späť a mláďa sovy sme odniesli na to isté miesto, kde ho našiel. Po tomto som si myslel, že ma už nič neprekvapí, ale mýlil som sa."
Prvý šok vystriedalo vytriezvenie a zisťovanie informácií, ako vlastne chameleóna chovať. Odborná literatúra je drahá a Peter nepoznal nikoho, kto takéto zviera chová. "Našťastie, na internete je viacero stránok, ktoré sa týmto jedinečným tvorom venujú. Niečo mi vedeli povedať aj v predajni, kde mi ho synovia kúpili. Po čase sme mu vybrali meno Leon. Aj sa to pekne rýmuje chameleón Leon."
Spočiatku mal Peter obavy, aby neurobil chybu, ktorá by mohla stáť chameleóna život. Vtedy meral aj s chvostom možno 10 cm a týchto živočíchov nestačí len kŕmiť. "Potrebujú aj vitamíny a hlavne vápnik. Ak sú dobre kŕmené, pomerne rýchlo rastú, takže je pochopiteľne, že ho potrebujú veľa. Preto som musel kúpiť i špeciálne vitamínové prípravky a vápnik určený pre plazy a chameleóny."
Základom stravy sú v zime hlavne cvrčky. Slúžia zároveň aj ako "nosič" vitamínov a vápnika. "Práve na internete som sa dočítal, že cvrčka treba vyváľať vo vitamínoch a potom ho naservírovať chameleónovi. Pripomína to prípravu rezňa." Časom prišiel Peter na to, čo chameleón potrebuje a to nielen čo sa týka stravy. Vo voľnej prírode totiž chameleóny pijú tečúcu vodu, prípadne ju dokážu zbierať z listov rastlín. Chameleóna treba aj polievať, hlavne v byte je suchý vzduch, ktorý má ďaleko k vlhkosti v tropickom a subtropickom pásme.
Leon je polovegetatrián
Chameleón jemenský patrí medzi tých málo druhov chameleónov, ktoré v malom množstve prijímajú aj rastlinnú potravu. V žiadnom prípade ich ale nemožno považovať za vegetariánov. "V prípade rastlín je to pestré. Konzumuje paradajky, kúsok banána, jablka, listy z kalerábu, ale napríklad aj štipľavú papriku. Niekedy má naozaj zaujímavé chute." Počas neskorej jesene a v zime je Leon viac menej odkázaný na cvrčky a občas nejaké ovocie či zeleninu. "Ešte v novembri som pochytal zopár múch na chodbe v našom paneláku. To bola posledná originál prírodná strava."
Leon síce má svoje vivárium, ale po byte sa pohybuje voľne. "Jeho zónou je kuchyňa a obývačka, kde už má svoje obľúbené miesta a doslova vychodené chodníčky. Už na prelome marca a apríla sa pýta na balkón. Cíti, že už je teplejšie." Vtedy vylezie na vnútornú parapetu k oknu a doslova sa "nacapí" na sklo. Tak sa pýta von. "Tam sa pohybuje po parapete, kde sú truhlíky s muškátmi. To je jeho obľúbené miesto. Hlavne popoludní, keď tam svieti slnko. Vtedy sa aj vyhrieva. Aby absorboval čo najviac energie, jednoducho sa nafúkne."
Ani v živočíšnej ríši nie je bežné, aby sa niektorý tvor vedel len tak nafúknuť a sfúknuť. "Niekedy dokáže doslova ´psie kusy´. Napríklad otočiť sa na mieste o 180 stupňov, šplhať sa, alebo byť dole hlavou aj niekoľko hodín. No najviac ma prekvapil niečím iným. Už viackrát spadol z výšky takmer dva metre na tvrdý povrch. Nestalo sa mu vôbec nič. Dokonca to niekedy robí úmyselne. Ak si chce skrátiť cestu, alebo sa mu zdá, že nie je iná možnosť, jednoducho naschvál spadne. Keď dopadne, ostane pár sekúnd nehybný a potom akoby sa nechumelilo pokračuje ďalej. Je to, ako keby človek spadol z výšky 30 metrov."
Sfarbuje sa aj podľa nálady
Chameleón má aj anatomické zvláštnosti, ktoré u iných živočíchov nenájdete. Napríklad chvost si vie stočiť do kolieska. No chameleóny sú najviac známe tým, že vedia meniť farbu a ich oči dokážu pozerať každé iným smerom nezávisle na sebe. "To, že chameleón dokáže meniť farby, je známy fakt. Traduje sa, že ich mení podľa okolitého prostredia. Je to len sčasti pravda. U chameleónov hrá dosť veľkú úlohu stres a ich momentálna nálada. A práve to súvisí s ich sfarbením."
Možno niekeoho prekvapí informácia, že chameleóny sú náladové a citlivé na stres. Práve ich sfarbenie prezrádza ich momentálne "duševné" rozpoloženie. "S trochou zveličovania sa dá povedať, že je to taký ´samonasierací´ tvor. Dokonca v jednom dokumente na Discovery nazvali chameleónov záhadnými tvormi. Je to pravda. Keď je nazlostený, nafúkne sa, zo svetlozeleného sa zmení na tmavozeleného. Po tele má tmavozelené až zelenomodré bodky. Keď je v strese, je celý tmavohnedý. Zaujímavé je na ňom to, že často je nazlostený bez príčiny. Ak napríklad odídem a vrátim sa, nájdem ho nafúknutého a s výstražnými bodkami. Ťažko povedať, čo ho vyviedlo z miery."
Stresovú situáciu zažil Leon počas minulého leta. "Zobrali sme ho na dovolenku v Tatrách. Transport autom ešte znášal celkom dobre, ale tých zhruba päť dní na chate bolo pre neho zrejme peklom. Bol celý tmavohnedý a keď sa k nemu niekto z rodiny priblížil, syčal. Evidentne sa mu nepáčilo, že je v cudzom prostredí. Brával som ho aj von pred chatu, no musel som ho priviazať tenkým motúzikom. Jeho inštinkt ho totiž stále neomylne nasmeroval k najbližšiemu stromu. A neviem, ako by som ho dal dole z 20-metrového smreka."
Doslova divom sveta sú u chameleónov oči. Je to zrejme jediný živočích, ktorý vie pozerať každým okom inde. "U Leona je bežné, že ľavým okom pozerá dopredu pred seba a pravým dozadu. O sekundu už pozerá pravým hore a ľavým doľava. Ako keby v pravidelných intervaloch skenoval okolie. Ale zrak je hádam najdôležitejším zmyslom chameleónov. Majú dobré periférne videnie. Akonáhle Leon zachytí nejaký pohyb, hneď tam nasmeruje oko."
Keď zbadá korisť, namieri na ňu obe oči. Ak si mucha sadne na "dostrel", má smolu. "Nezvykne sa mýliť, väčšinou triafa presne. Koniec - koncov, vo voľnej prírode je to preňho šanca ako sa nakŕmiť." Leon tento problém nemá, no jeho kŕmenie neraz pripomína ceremoniál. "Teraz v zime ho kŕmim hlavne cvrčkami, tie sa dajú kúpiť. Leon už ráno čaká na svojom obľúbenom kvete v kuchyni a jastrí očami. Keď raňajkujem, pozorne ma sleduje. Vie, že sa blíži čas, keď si aj on pochutí."
Potom už nasleduje servírovanie cvrčka. Niekedy však Leon trucuje. Vtedy ho treba presviedčať, aby sa naraňajkoval. "Darmo má cvrčka na dostrel, tvári sa akoby nič. Vtedy musím do cvrčka šťuchnúť, aby sa pohol. Leon si ho všimne a väčšinou zostrelí jazykom. Niekedy ostane o hlade, lebo ho cvrček nezaujíma. Niekedy som zvykol dať cvrčka aj na parapetu. Väčšinou nestihol dôjsť na jej koniec a Leon s ním urobil krátky proces." Zaujímalo nás, aký dlhý môže byť jazyk chameleóna. Veď vďaka jazyku sa chameleón dokáže uživiť. "Jazyk chameleóna je takmer taký dlhý, ako jeho telo. Dospelý samec chameleóna jemenského dorastá aj s chvostom do dĺžky až 65 cm, samička 45 cm."
"Kde je malý?"
Chameleón jemenský je trochu výnimočný aj medzi chameleónmi. Tento druh žije v horských a podhorských polopúšťach na juhu Arabského polostrova až do výšky 2500 metrov nad morom. Tam žije na vetvách akácií, na sukulentoch, či kríkoch. Cez deň sa väčšinou zdržiava vo výške 1 - 3 m, na noc však vylieza na najvyššie konáre.
"V odbornej literatúre sa píše, že chameleóny jemenské sú veľmi žravé. Vraj požierajú všetko, čo sa hýbe až do veľkosti mesiac starej myši. Vo voľnej prírode sa okrem hmyzu živí aj malými jaštericami, červami, gekonmi a dokonca aj malými vtáčatami." Ako už bolo spomenuté, nepohrdnú ani rastlinami. "Dospelé jedince sa vo voľnej prírode živia aj kvetmi alebo zelenými listami." Chameleón chovaný v zajatí tak môže spôsobiť problémy. "V lete, keď chodí na balkón, akonáhle rozkvitnú muškáty, pochutnáva si na ich kvetoch. Manželke tak robí veľkú ´radosť´. Ale aj tak mu to vždy odpustí."
S Leonom už Peter zažil viacero veselých príhod. "V lete striehne na truhlíkoch s muškátmi na svoju korisť. Už som bol svedkom toho, ako ulovil osu. Aj som sa zľakol, či ho nepoštípe. Ale bola to zbytočná obava. Bleskurýchle vystrelil jazykom, potom párkrát mľaskol a bolo po ose. Nič mu nebolo."
Aj vďaka Leonovým lezeckým schopnostiam je o zábavu neraz postarané. "Raz sa z parapety dostal až hore na šnúru, kde bola vyvesená bielizeň. Pri parapete bol zavesené obrus, Leon sa poriadne natiahol a keď dočiahol an obrus, vyliezol po ňom hore na šnúru. To však nemal robiť. Šnúra na bielizeň je pomerne tenká a jeho ´paprčky´ ju nevedeli dobre uchytiť. Takže aj keď si chvíľu vykračoval po šnúre, vzápätí ho okamžite otočilo dolu hlavou. Dosť sme sa nasmiali."
Leon je atrakciou aj pre návštevy. Veď vidieť takéto zvieratko sa nepodarí každý deň. "Príbuzní sa na neho stále vypytujú a tešia sa neho, keď majú ku nám prísť. Keď nám prišli montovať plastové okná, Leon bol práve hore na garniži. Chlapi si ho všimli až po hodinke a boli ním nadšení. Jeden si ho fotil mobilom. Keď o zhruba tri mesiace prišli skontrolovať okná ten, ktorý si ho fotil sa ma opýtal, že kde je ´malý´," povedel so smiechom Peter.
Inokedy ho zabavil, keď ho navlhčil vodou. "Zliezol na najnižšiu vetvu na kvete, zachytil sa o ňu zadnými nohami a chvostom. Visel dolu hlavou a predné labky mal tiež vo vzduchu. Voda mu kvapkala dole z čumáka. Pobavilo ma to, lebo sa doslova sám vyvesil ako bielizeň."
Počas niektorých dní Leon hýri energiou a stále sa hýbe, inokedy je schopný celý deň "prevegetiť" na jednom mieste. "Stalo sa aj to, že vyliezol na garnižu a bol tam dve noci a takmer tri dni. Nakoniec som ho dal dole. Zaujímavé je, že niekedy je celé hodiny na jednom mieste v tej istej polohe. Dokonca aj dole hlavou. To by človek len tak nedokázal."
Leonovým obľúbenými miestami sú veľký kvet v kuchyni, garniža a teraz v zime aj radiátor, kde sa vyhrieva. Z teraária väčšinou "zdrhne" na vychádzku. "Je to jednoducho naozajstný exot. Niekto by možno povedal, že je to len jašter, ktorý pobehuje po byte, ale podľa mňa je to milé zvieratko. Keď chce byť sám, dá to sfarbením najavo a nerušíme ho. Naopak, niekedy sa dá bez problémov zobrať na ruku a pohladkať. Najradšej má hladkanie pozdĺž chrbtice."
Peter nedá na chameleóny dopustiť. Tvrdí však, že by ich mal vlastniť len chovateľ s trpezlivosťou. "Nie je to síce pes a má svoje vrtochy. Pre nás doma je to taký životabudič, ktorý nás stále čímsi prekvapí."
Boris Macko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
